Mezopotámia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 27:
== Mapa ==
[[Súbor:Mezopotámia2.jpg|
Územia vyznačené na mape:
* modrá prerušovaná: [[Obejdská kultúra]] (podobný rozsah mala [[Halafská kultúra]], no bez území južne od Umm Dabagíja a južne od Čóga Mami)
Riadok 182:
=== Ranodynastické obdobie (3000 – 2340 pred Kr.) ===
[[Súbor:Sumerian MS2272 2400BC.jpg|thumb
V rokoch 3000 až 2340 pred Kr. (iné pramene 2750 až 2350 pred Kr.) nasledovalo v Mezopotámii tzv. [[ranodynastické obdobie]]. Najvýznamnejšie náleziská sú [[Kiš]], [[Ešnunna]], [[Tutub]], [[Ur]], [[Uruk]], [[Šuruppak]], [[Tell Adžrab]], [[Lagaš]], [[Girsu]], [[Umma]], [[Abú Salábích]] a [[Nippur]]. Obdobie sa asi začalo vpádmi z Iránu, ktoré spôsobili viacero zmien.
Riadok 359:
Roku 616 pred Kr. už novobabylonské vojská útočili na asýrskom území. Potom ako Médovia dobyli [[Aššur]] (614 pred Kr.), uzavrel Nabopolasar s médskym kráľom Kyaxarésom spojeneckú zmluvu, ktorú potvrdili sobášom Nabopolasarovho syna a Kyaxarésovej dcéry. Roku 609 pred Kr. spojené médsko-babylonské vojská napokon dobyli Novoasýrsku ríšu, ktorú v poslednej fáze intenzívne podporovali egyptské vojská (z obavy pred silnejúcim Babylonom).
[[Súbor:Pergamonmuseum Ishtartor 05.jpg|thumb
V nasledujúcich rokoch Novobabyloňania dobýjali (sčasti egyptské) oblasti Palestíny a Sýrie, jedným z hlavných veliteľov bol pri týchto výpravách kráľovský syn [[Nebukadnesar II.]] (biblický [[Nabuchodonozor]]). Roku 605 dobyl strategické mesto [[Karchemiš]] (na Eufrate) s egyptskou posádkou a následne dobyl celú Palestínu a Sýriu. Po smrti svojho otca sa stal novobabylonským kráľom (605 – 562 pred Kr.). Už ako kráľ pokračoval v bojoch v Sýrii a roku 601 sa neúspešne pokúsil dobyť Egypt. 16. marca 597 pred Kr. a opätovne roku 587 pred Kr. dobyl [[Jeruzalem]] (587 úplné zničenie) a po oboch dobytiach boli tisíce obyvateľov Jeruzalema odvedené do Babylonu. Po roku 587 potom podobne 13 rokov obliehal fenický [[Tyros]]. Roku 585 sprostredkoval Nebukadnesar mier medzi susednou Médskou a Lýdskou ríšou. Za Nabukadnesara dosiahla Novobabylonská ríša najväčší mocenský aj územný rozmach. Ríša bola organizovaná podľa novoasýrskeho vzoru. Nabukadnesar sa ale preslávil aj stavebnou činnosťou. Dal prestavať Babylon ([[Ištarina brána]], hradby, dokončenie stavby [[Babylonská veža (Babylon)|babylonskej veže]] čiže zikkuratu [[Etemenanki]] v chrámovej sústave boha Marduka Esagile atď.) a medzi Eufratom a Tigrisom postaviť tzv. [[médsky múr]] severne od Babylonu.
| |||