'''František Krištof Veselý''', rodným menom ''František Veselý'' (* [[12. apríl]] [[1903]], [[Skalica (mesto)|Skalica]] – † [[13. marec]] [[1977]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[spevák]], [[herec]] a [[režisér]]. Spolu s [[Gejza Dusík|Gejzom Dusíkom]] a [[Pavol Braxatoris|Pavlom Braxatorisom]] patrí medzi spoluzakladateľov slovenskej [[opereta|operety]]. Bol aj spoluzakladateľom divadla [[Nová scéna]] v [[Bratislava|Bratislave]].
== Životopis ==
Jeho otec, keď bol František malý, odišiel za prácou do Ameriky a už sa naspäť nevrátil. Druhýkrát sa jeho mama vydala za továrnika Krištofa z [[Budapešť|Budapešti]]. S manželom odišli do [[Budapešť|Budapešti]] a pretože nevlastný otec nemal o Františka záujem, tak ho vychovávali rodičia jeho mamy - Kotekovci v [[Skalica (mesto)|Skalici]]. Spolu s [[Janko Blaho|Jankom Blahom]] (ten sa neskôr stal známym slovenským operným tenorom) spievali v skalickom cirkevnom zbore. Keď mal František sedemnásť rokov zomrel mu nevlastný brat v [[Budapešť|Budapešti]]. V Budapešti ho jeho nevlastný otec adoptoval a František začal používať meno - ''František Krištof Veselý''.
V Budapešti začal ako zborista spievať v Budapeštianskom operetnom divadle. Popri štúdiu gymnázia vyštudoval aj v rokoch [[1921]] - [[1923]] štátnu hereckú školu v Budapešti. V roku [[1930]] začal vystupovať vo viacerých mestách - [[Segedín|Segedíne]], [[Debrecín|Debrecíne]], [[Ráb|Rábe]], [[Cegléd|Cegléde]], [[Miškovec|Miškovci]] a iných. V [[Miškovec|Miškovci]] sa zoznámil so svojou manželkou Gizkou. Neskôr získal miesto v Kráľovskom divadle v [[Budapešť|Budapešti]].
V roku [[1931]] podpísal zmluvu so [[SND|Slovenský národným divadlom]] do operetného súboru. Tu okrem spievania aj režíroval operety ([[1931]] až [[1933]], [[1936]] – [[1938]], [[1940]] – [[1946]]). Popri vystupovaní v maďarskom alebo slovenskom divadle hosťoval aj v českých divadlách. Svoju prvú filmovú rolu stvárnil v roku [[1936]] v komédií Uličnice. Okrem hrania v tomto filme aj spieval. V tomto istom roku nahral aj svoju prvú platňu u firmy [[Ultraphon]]. V archíve [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]] je viac ako dvestopäťdesiat jeho piesní.
V období [[Prvá slovenská republika|prvej slovenskej republiky]] naspieval aj niekoľko platní pre nemecké firmy [[Telefunken]] a [[Polydor]]. Po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] bol zatknutý a nejaký čas pracoval v pracovnom tábore v [[Nováky|Novákoch]].
Bol spoluzakladateľom divadla [[Nová scéna]] v [[Bratislava|Bratislave]], ktoré otvorili 30. 11. [[1946]] premiérou [[William Shakespeare|Shakespearovej]] komédie [[Skrotenie zlej ženy]] v réžii Drahoša Želenského. Viedol tu súbor hudobnej komédie. V divadle [[Nová scéna]] pôsobil medzi rokmi [[1946]] - [[1964]]. Napísal vlastnú knihu spomienok s názvom S úsmevom a veselo, táto kniha doteraz nevyšla.
