Artikulárny kostol: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.48.18 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina
Riadok 1:
[[Súbor:Artikulárny kostol - Svätý Kríž.JPG|thumb|[http://www.drevenykostol.sk/v1/index.php?lang=sk Svätý Kríž] - artikulárny kostol]]
'''Artikulárny kostol''' je [[sakrálna stavba]], postavená na základe artikúl (článkov) prijatých v roku [[1681]] na [[Šopronský snem|šopronskom sneme]], ktoré umožnili výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach a mestách Uhorska.
'''Ar'''
 
== Historické súvislosti vzniku artikulárnych stavieb ==
*
{{Hlavný článok|Reformácia}}
Morálny úpadok spoločnosti v [[15. storočie|15.]] a [[16. storočie|16. storočí]] neušetril ani cirkev a jej predstaviteľov. Nepokoje v západnej ríši a cirkvi vyvrcholili [[Avignonské pápežstvo|avignonským pápežstvom]] ([[1308]]–[[1378]]) a [[pápežská schizma|pápežskou schizmou]] ([[1378]]–[[1416]]), vystupňovanou [[Storočná vojna|vojnou medzi šľachtou]], povstaniami roľníkov a rozširujúcou sa korupciou v rehoľnom systéme. Tieto udalosti patrili k príčinám vzniku reformačného hnutia. [[Reformácia]] sa pôvodne šírila zo západu a severu hlavne z Nemecka a keďže s týmito krajmi existovali pomerne dobré obchodné styky, zakrátko sa dostala na Slovensko. Nové myšlienky podporované šľachtou znamenali určité uvoľnenie. Cirkevné obrady sa zjednodušovali a bohoslužobným jazykom bol ten, ktorému všetci rozumeli. Aj keď obdobie najväčšieho rozvoja reformácie na Slovensku bolo v rokoch [[1521]]-[[1523]], v [[Uhorsko|Uhorsku]] stále vládli katolícki [[Habsburgovci]].
 
=== Protireformácia a rekatolizácia ===
Na koncile v Trente (r. 1550) bola odsúdená reformácia a začala [[protireformácia]] a [[rekatolizácia]]. Ešte v 1. polovici 17. st. boli myšlienky reformácie na Slovensku také oslovujúce, že k reformácii sa hlásilo 90 % veriacich Slovákov i so stredovekými kostolmi.
 
Panovníci chceli dosiahnuť zmierenie medzi Rímom a protestantmi, ale pokusy stroskotali a bola obnovená prísna [[inkvizícia]]. Keď reformovaní žiadali náboženskú slobodu, panovník [[Rudolf II.]], na rozdiel od svojho otca [[Maximiliána]], ktorý bolo ústretovejší, to kategoricky odmietol a vyhlásil, že ani v iných krajinách nemajú evanjelici náboženskú slobodu, tak nevidí dôvod prečo by mala byť v Uhorsku. Protireformácia sa zamerala na odoberanie chrámov a vyháňanie reformne zmýšľajúcich kazateľov a učiteľov. Používali sa rôzne metódy, aby sa obyvateľstvo vrátilo späť ku katolicizmu, nevynímajúc ani najkrutejšie tresty a popravy.
 
Na uhorský trón sa dostal [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]], ktorého vychovávali [[Spoločnosť Ježišova|jezuiti]]. Nastalo desaťročie [[Absolutizmus|absolutizmu]]. Bolo odobraných 888 kostolov.
 
=== Tököliho povstanie ===
Náboženský útlak, hospodárska bieda a násilie vyvolali odpor. Na čelo nespokojencov sa postavil [[Imrich Tököli]] z Kežmarku, prezývaný tiež „Kráľ Horného Uhorska“, ktoré obsadil. Úspech povstania a turecká hrozba prinútili rakúskeho kráľa zvolať v apríli 1681 [[Šopronský snem|snem]] do [[Šopron]]u. Rímskokatolícki biskupi boli neústretoví a rokovania o náboženskej slobode stroskotali.
 
=== Artikuly ===
Dňa 8. októbra [[1681]] vydal cisár rezolúciu, podľa ktorej si evanjelici mohli v Bratislave postaviť chrám. Ale nespokojní boli aj katolíci, aj evanjelici a tak kráľ vydal novú rezolúciu, v ktorej evanjelikom povoľoval v každej stolici postaviť po dva chrámy, ale s určitými obmedzeniami:
* Zákonný článok (artikula) č.25 stanovoval pre stavbu nového protestantského chrámu tieto podmienky:
** musel byť postavený na okraji obce, mimo mestských hraníc
** musel byť postavený v priebehu jedného roka
** musel byť celý z dreva a postavený bez použitia kovových prvkov
** kamenný základ mohol mať nanajvýš jednu stopu od zeme
** nesmel mať vežu
** vchod nesmel byť priamo z ulice
* Zákonný článok (artikula) č. 26 vynesený šopronským snemom stanovoval, že sa protestantom mali vrátiť kostoly, ktoré si postavili pred obdobím perzekúcie, pravda, za predpokladu, že sa im medzitým nedostalo katolíckeho vysvätenia.
 
Takto formulované opatrenie spôsobilo, že namiesto vrátenia 888 skonfiškovaných chrámov umožnili šopronské artikuly iba obmedzenú výstavbu 38 nových modlitební, ktoré sa mali rozmiestniť v jedenástich Turkami neobsadených stoliciach Uhorska. Vo Zvolenskej župe to bolo v obci [[Hronsek]] a v obci Ostrá Lúka.
 
V čase stavby chrámov habsburskí úradníci robili všetko pre to, aby ešte zmenšili trvácnosť evanjelických cirkevných stavieb. Svojvoľným prekrúcaním šopronských artikúl sprísňovali aj tak obmedzujúce sankcie.
 
Až o 100 rokov neskôr, keď [[Jozef II.]] vydal "[[Tolerančný patent]]", smeli protestanti stavať murované kostoly, ale zato mimo námestí, bez veže a zvonov.
 
== Jedinečné pamiatky ==
Protestantské artikulárne kostoly na Slovensku sú vzácnou historickou pamiatkou, pretože v okolitých krajinách, kde nevládli také neznášanlivé pomery, neboli na podobné stavby obmedzenia (určitú podobnosť možno nájsť u tzv. mierových kostolov v [[Sliezsko|Sliezsku]]). Dodnes sa na Slovensku zachovalo 5 artikulárnych drevených kostolov: [http://www.drevenykostol.sk/v1/index.php?lang=sk Svätý Kríž] (pôvodne v [[Paludza|Paludzi]]), [[Leštiny]], [[Istebné]], [[Hronsek]] a [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kežmarok]].
 
Evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, v Hronseku a v Leštinách boli 7.júla 2008 na 32. zasadnutí výboru [[UNESCO]] v kanadskom [[Quebec (mesto)|Quebecu]] zapísané do [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Zoznamu svetového dedičstva UNESCO]].
 
== Literatúra ==
* ''Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov VII - Turci v Uhorsku I''., autor: kol., Literárne informačné centrum 2005, 365 s. ISBN 80-89222-00-5
* ''Dejiny reformácie na Slovensku'', Kvačala, J., Liptovský Mikuláš 1935.
* ''Husiti a reformácia na Slovensku do Žilinskej synody'', Dr. Varsik, Branislav, Sborníku filoz. fakulty univ. Komenského, roč.VIII, č.62, Bratislava 1932, 228 s.
* ''Evanjelické kostoly na Slovensku'', Janka Krivošová a kolektív, Tranoscius 2001, 287 s., ISBN 80-7140-213-3
* ''Architektura omezení. Středoevropské protestantské kostely v éře protireformace v komparativní perspektivě I.'', Altová, B. + Nešpor, Z. R., Lidé města - Urban People, 2013, roč. 15, č. 1 [http://lidemesta.cz/index.php?id=903]
 
[[Kategória:Protestantské kostoly]]