Podľa Schelera ľudská usilovnosť má byť nie vždy jasné poznanie- cieľ. V každom cieli je určitá hodnota. Človek sa vždy usiluje o hodnoty. Hodnoty sú absolutné, sebestačné a nemenné podstaty. Mení sa jedine naše poznanie hodnôt a náš vzťah k nim. Etiku budovať je možné len na plných a konkrétnych hodnotách. Scheler odporuje kantovskému formalizmu, ktorá chce princíp etiky hľadať vo forme obecnevšeobecne platného zákona. Hodnoty tvoria ríšu podstatných súvislostí. Existujú pozitívne a negatívne hodnoty. Existujú hodnoty vyššie a nižšie. Schelerova hierarchia hodnôt: najnižšie hodnoty sú zmyslového cítenia, hodnoty príjemného a nepríjemného, nad nimi hodnoty vitálneho cítenia, hodnoty ušľachtilého a nízkeho a vyššie stoja duchovné hodnoty poznania, spravodlivosť a jej protiklady a najvyššie sú náboženské hodnoty svätosti. Podľa Schelera sú dôležité hodnoty osobnosti. Pojem osoba má u Schelera hlavné postavenie. Ďalšou dôležitou hodnotou u Schelera je teória lásky. Láska nie je spoločenský cit a nie je to ani súcit. Láska vôbec nie je cit, čistá láska sa vždy obracia k osobe. Súčet všetkých hodnôt milovanej osoby nikdy nevysvetlí lásku. Vždy tu ostane navyše niečo nevysvetliteľného, totiž konkrétna milovaná osoba, pravý objekt lásky, Najvyššia forma lásky je láska božia a láska k Bohu. Scientistická filozofia /línia/- lat.
