Trenčiansky hrad: Rozdiel medzi revíziami

 

== Dejiny ==

 

Dnešný hrad vznikol pravdepodobne na mieste [[Hradisko (archeológia)|hradiska]]. Prvou preukázateľnou stavbou na návrší bola veľkomoravská štvorapsidová [[rotunda]] z [[9. storočie|9. storočia]] a neskôr kamenná obytná veža, keď hrad slúžil na ochranu [[Uhorsko|Uhorského]] kráľovstva a západného pohraničia. Koncom [[13. storočie|13. storočia]] sa dostal do majetku [[palatín]]a [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čaka]], významného oligarchu, ktorý ovládal veľké územia a stal sa legendárnym „pánom Váhu a Tatier“. Jeho stavebnú činnosť môžeme sledovať predovšetkým pri rozšírení a úprave blokovej obytnej veže z [[11. storočie|11. storočia]], ku ktorej pristaval aj obytný palác v mohutnom opevnení. Veža, dodnes nazývaná Matúšova, je určujúcim prvkom a dominantou širokej siluety. Po Matúšovej smrti patril hrad až do konca [[15. storočie|15. storočia]] uhorskému panovníkovi. Horný hrad rozšíril kráľ [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovít z Anjou]] o nový palác a opevnenie. [[Žigmund Luxemburský]] daroval hrad svojej manželke [[Barbora Celjská|Barbore]], pre ktorú dal v prvej tretine 15. storočia vybudovať nový palác a kaplnku. Všetky tieto budovy boli čiastočne obnovené a dnes sa využívajú na muzeálne účely. 15. storočie bolo storočím ďalšieho zosilňovania opevnenia vyvolaného [[Husitstvo|husitskými výpravami]], ktoré v tom čase smerovali na [[Slovensko]]. Koncom 15. storočia získal hrad spolu s mestom [[Štefan Zápoľský]] a začal s rozsiahlymi prestavbami. Hradné budovy boli cieľom tureckej expanzie už začiatkom [[16. storočie|16. storočia]]. Napriek Zápoľského opevňovacím prácam, hrad v roku [[1527]] dobyl Katzianer (generál kráľa Ferdinanda I.). Obnova a rozšírenie rozsiahleho opevnenia, ktoré kladie Trenčiansky hrad popri [[Spišský hrad|Spišskom hrade]] a [[Devínsky hrad|Devínskom hrade]] medzi najrozsiahlejšie európske hrady, sa uskutočňovali v rokoch [[1540]] – [[1560]]. V tom čase vybudovali delostreleckú hviezdicovú obranu podľa projektov talianskych architektov a zmodernizovali budovy podľa dobových vzorov. Zmenila sa aj silueta hradu – vysoké [[gotika|gotické]] strechy vymenili za horizontálne [[renesancia|renesančné]] atiky s lastovičími chvostmi, ktoré boli typickým talianskym prvkom 16. storočia. V roku [[1790]] sa v meste rozšíril požiar, ktorý zachvátil aj hrad. V polovici [[19. storočia]], keď si myšlienky pamiatkovej starostlivosti začali raziť cestu aj v Uhorsku, zakonzervovali poškodené objekty a zabezpečili ich tak pred ďalším rozpadom. Od konca [[50. roky 20. storočia|50-tych rokov minulého storočia]] sa na hrade uskutočňuje jeho komplexná obnova a konzervácia opevnenia. Obnovené objekty sa postupne využívajú na muzeálne účely a pre expozície.