Zora Jesenská: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d typografia
+ref
Riadok 8:
|Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
}}
[[Súbor:Martin 9927.jpg|thumb|220px|Hrob na [[Národný cintorín|Národnom cintoríne]] v Martine]]
'''Zora Jesenská''' (* [[3. máj]] [[1909]], [[Martin (mesto)|Martin]] – † [[21. december]] [[1972]], [[Bratislava]]) bola [[Slovensko|slovenská]] [[spisovateľprekladateľ]]ka, [[prekladateľredaktor]]ka, [[redaktorspisovateľ]]ka, literárna [[kritik|kritička]] a činovníčka [[Živena (spolok)|Živeny]], neter [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]].
 
== Rodina ==
'''Zora Jesenská''' (* [[3. máj]] [[1909]], [[Martin (mesto)|Martin]] – † [[21. december]] [[1972]], [[Bratislava]]) bola [[Slovensko|slovenská]] [[spisovateľ]]ka, [[prekladateľ]]ka, [[redaktor]]ka, literárna [[kritik|kritička]] a činovníčka [[Živena (spolok)|Živeny]], neter [[Janko Jesenský|Janka Jesenského]].
* otec [[Fedor Jesenský (bankár)|Fedor Jesenský]]
* matka Milina rod. Zvarová
* brat [[Fedor Jesenský (právnik)|Fedor Jesenský]]
 
== Životopis ==
Pochádzala z národne uvedomelej rodiny. Vzdelanie získavala v [[Martin (mesto)|Martine]] ([[ľudová škola]] a [[gymnázium]]), neskôr, v rokoch 1925-1935, na Hudobnej a dramatickej akadémii v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="BLS">JESENSKÁ, Zora. In: ''[[Biografický lexikón Slovenska]]'' IV CH-Kl. Martin: Slovenská národná knižnica, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. s. 253-254.</ref> Od roku [[1935]] pracovala v [[Martin (mesto)|Martine]] ako učiteľka klavíra, súčasne pracovala v ženskom spolku Živena, bola tiež redaktorkou časopisu Živena a pracovníčka [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. V rokoch [[1949]] – [[1950]] viedla semináre v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1952]] – [[1956]] bola redaktorkou, neskôr sa venoval profesionálne prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková.<ref (name="LSŽ">''[[Lexikón slovenských žien]]''. 1. vyd. Martin: Slovenská národná knižnica, 2003. 288 s. ISBN 80-89023-30-4. s. 111).</ref> Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. V roku [[1968]] sa výrazne angažovala, čo spôsobilo, že bola medzi prvými prenasledovanými intelektuálmi a intelektuálkami.<ref name="BLS"/> Zomrela v [[Bratislava|Bratislave]], no pochovaná je na Národnom cintoríne v [[Martin (mesto)|Martine]]. Jej manžel bol [[Ján Rozner]].
 
== Tvorba ==
Zaoberala sa predovšetkým teóriou a kritikou prekladu. Vynikla v umeleckom preklade [[ruština|ruskej]] ([[Anton Pavlovič Čechov]], [[Michail Šolochov]], [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]]), [[francúzština|francúzskej]], [[angličtina|anglickej]] ([[William Shakespeare]]), [[bulharčina|bulharskej]] a [[nemčina|nemeckej]] literatúry. Za svoje preklady zo slovanských jazykov získala Cenu Janka Jesenského a neskôr národnú cenu za preklad diel ''[[Vojna a mier]]'' a ''[[Tichý Don]]''.<ref name="LSŽ"/> V roku 1967 dostala titul (''[[LexikónZaslúžilý slovenskýchumelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilá žienumelkyňa]]'', s.<ref 111).name="BLS"/>
 
== Referencie ==
<references />
 
== Dielo ==
* [[1937]] ''Timrava''
*[[1963]] – ''Vyznania a šarvátky'', knižné vydanie jej článkov a úvah
* [[1949]] ''Bola som v Sovietskom sväze''
* [[1952]] ''Cesta do Moskvy''
* [[1956]] ''Zvýšit majstrovstvo prekladu umeleckej literatúry''
* [[1963]] – ''Vyznania a šarvátky'', knižné vydanie jej článkov a úvah
 
{{DEFAULTSORT:Jesenská, Zora}}
 
[[Kategória:Narodenia v 1909]]
[[Kategória:Úmrtia v 1972]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Ženy v slovenskej literatúre]]