Blücher (ťažký krížnik): Rozdiel medzi revíziami

Pohonné jednotky sa u lodí tejto triedy líšili (napr. Admiral Hipper, Prinz Eugen a Seydlitz poháňalo 12 kotlov LaMont) Blüchera a Seydlitz poháňalo 12 kotlov Wagner. Ďalej hnacie ústojenstvoústrojenstvo pozostávalo z troch turbín typu SR Deschimag, tak ako Seydlitz. Zaujímavosťou je fakt, že lode Admiral Hipper a Lützow poháňali turbíny typu Blohm und Voss a Prinz Eugen turbíny Brown Boverie. Takže z troch lodí tejto triedy, ktoré vstúpili do služby v Kriegsmarine mala každá iný typ turbín, čo je historický unikát. Pohonné jednotky nedokončených lodí treba brať s rezervou, pretože sa dá predpokladať, že ich pohonné jednotky sa mohli meniť počas stavby. Tri lodné šrúbyskrutky )vrtule), ktoré loď mala udeľovali lodi maximálnu rýchlosť teoreticky až 32,5 uzla. Celkový výkon lode činil 99 650 kW (133 631 koní). Akčný rádius lode sa pohyboval okolo 6500 námorných míľ pri 17 uzloch.

Pancierovanie Blüchera bolo klasické, ako u väčšiny ťažkých kríźnikovkrížnikov tej doby. bočnéBočné pancierovanie sa pohybovalo v rozmedzí 70 – {{mm|80|m}}, pričom sa na prove a kormezužovalkorme zužoval na 30 – {{mm|50|m}}. Paluba bola chránená dvomi pancierovými pásmi, horná paluba bola hrubá 12 – {{mm|30|m}}, dolná skôr známa ako hlavná pancierová paluba bola hrubá 20 – {{mm|50|m}}. Veže hlavnej batérie boli hrubé 70 – {{mm|105|m}} a veliteľská veža do {{mm|150|m}}.

Od prevzatia nemeckou Kriegsmarine 20. septembra 1939, strávila jednotka až do jari roku [[1940]] roka nácvikom a, testovaním a úpravami. Jeho uvedenie do služby zdržali rôzne úpravy a hlavne krutá zima roku 1939. Vojnová kariéra patrí medzi najsmutnejšie a najkratšie na scéne celej druhej svetovej vojny. V jeho krátkej histórii bol kapitánom lode len jeden muž, a to [[Kapitän zur See]] Heinrich Woldag.

Po začatí operácie Wesserübung (9.apríla 1940) – obsadeniaobsadenie Dánska a Nórska, boli nemecké odielyoddiely Wermachtu, Luftwaffe a Kriegsmarine rozdelené do piatich inváznych skupín.

Blücher bol súčasťou piatej skupiny, ktorú tvorili ťažké krížniky Blücher a Lützow (Deutschland), ktorý tam bol proti vôli svojho veliteľa, ten s ním plánoval prienik do Atlantiku a nechcel riskovať dve veľmi cenné lode v pomerne malom prístave, súčasťou skupiny bol aj ľahký kríźnik Emden, tri torpédovky a flotila mínoloviek. Tomuto mohutnému zoskupeniu velil kontradmirál Kummetz. Pozemnú bojovú skupinu tvorilitvorilo 1600 mužov. Cieľom bolo Oslo, ktoré malo byť obsadené z čisto politických dôvodov – prevzatie politickej moci, zajatie kraľa, atď.

Večer 6. apríla sa začalo naloďovanie vo Swinemünde. Nalodili sa príslušníci pozemného personálu Luftwaffe aj príslušníci 163. pešej divízie a teda aj ich veliteľ generál Engelbracht aj rota pobrežného delostrelectva plus niekoľko ďalších.

Skupina vyplávala 7.apríla o 5:00. Keď skupina doplávala k Oslofjordu objavila nórsku hliadkovú loď, ktorá sa vo veľkojveľkej rýchlostisnažilarýchlosti snažila vyhnúť zajatiu. Loď pritom vysielala varovnú správu ako šialená. torpédovkaTorpédovka Albatros sa ocitla v strede zúfalej paľby nórskej lode a taktiež v strede jej šialených menévrov, nebyť nemeckých kľučiek došlo by ku kolízii, čo sa našťastie pre obe strany nestalo. Po rýchlej streleckej odpovedi Nemcov sa nórska loď vzdala. Bolo však jasné, že moment prekvapenia je stratený.

Nemecké plavidlá sa museli prekliesniť úžinou Dröbak, ktorej maximálna šírka dosahuje 500 metrov! Takáto absurdná šírka znemožňuje lodiam plávať v akejkoľvek bojovej formácii. O 5:19 sa formácia vydala k úžine s Blücherom v čele. Tesne pred Dröbakom zasiahlazasiahol krížnik ranagranát kalibru 280 mm z pevnosti Oscarborg. Veliteľ lode kapitán Heymann okamžite vydal rozkaz k opätovaniu paľby. Problémom však bolo, že nemeckí delostrelci na lodi nedokázali identifikovať cieľ a tak loď pokračovala bez výstrelu. Blücher sa okamžite stal cieľom mohutnej kanonády odhodlaných nórskych obrancov. Loď sa ocitla v kritickej situácii, ktorú zhoršila aj nórska guľometná paľba, ktorá spôsobila požiar v leteckom hangári. Nóri zbadali problémy nemeckej posádky a začali na loď páliť ako pometenýpometení. Okrem hagára sa obrancom podarilo zasiahnúť kormidelný systém, čím sa loď stala neovládateľnou. Dala sa ovládať len za pomoci lodných šrúbovskrutiek a to len pri zvýšenej rýchlosti. Keď Blücher plával pred Kaaholmenom zinkasoval ešte dve torpéda z pobrežných stanovíšť. Tým bol osud krížnikukrížnika spečatený. Blücher sa prudko naklonil a požiar z hangára zachvátil celú loď vrátane skladov munície. Vražedný oheň primpriam upálil aj pozemné jednotky určené pre vylodenie a následné oprácieoperácie. Heymann sa v bezvýchodiskovej situácii rozhodol pre posledný a jediný rozkaz, ktorý mohol v danej situácii vydať. Nariadil mužom opustiť loď. O 7:32 po dvoch hodinách a trinástich minútach od začiatku paľby sa silno poškodená a horiaca loď prevrhla a potopila do hĺbky 400 metrov. Breh bol necelých 400 metrov ďaleko, ale pri teplote vody 3 °C bolo doplávanie k brehu takmer nemožné. Tí, ktorým sa to podarilo okamžite padli do nórskeho zajatia.