Blücher (ťažký krížnik): Rozdiel medzi revíziami

Išlo o veľmi kvalitnú loď, ktorá sa svojim bratomsestrám rovnala a celkom iste ju čakala skvelá kariéra taká, akú mali Blücherove sesterské lode Admiral Hipper a Prinz Eugen (keďže Seydlitz a Lützow neboli nikdy dokončené a ešte rozostavané predané, takže do služby v Kriegsmarine nikdy nevstúpili). Začiatkom [[operácia Wesserübung|operácie Wesserübung]] – napadnutia Dánska a Nórska plával krížnik v čele invázneho zväzu proti hlavnému mestu Nórska – Oslu. Bol potopený delami nórskej pobrežnej batérie a torpédami pobrežnyćh torpédometov.

Pohonné jednotky sa u lodí tejto triedy líšili (napr. Admiral Hipper, Prinz Eugen a Seydlitz poháňalo 12 kotlov LaMont), Blüchera a Seydlitz poháňalo 12 kotlov Wagner. Ďalej hnacie ústrojenstvo pozostávalo z troch turbín typu SR Deschimag, tak ako Seydlitz. Zaujímavosťou je fakt, že lode Admiral Hipper a Lützow poháňali turbíny typu Blohm und Voss a Prinz Eugen turbíny Brown BoverieBoveri. Takže z troch lodí tejto triedy, ktoré vstúpili do služby v Kriegsmarine mala každá iný typ turbín, čo je historický unikát. Pohonné jednotky nedokončených lodí treba brať s rezervou, pretože sa dá predpokladať, že ich pohonné jednotky sa mohli meniť počas stavby. Tri lodné skrutky )(vrtule), ktoré loď mala udeľovali lodijej maximálnu rýchlosť teoreticky až 32,5 uzla. Celkový výkon lode činil 99 650 kW (133 631 koní). Akčný rádius lode sa pohyboval okolo 6500 námorných míľ pri 17 uzloch.

Pomocnú výzbroj zabezpečovalo 12 diel kalibru {{mm|150|m}} uložených po dvoch v šiestich vežiach, tieto delá boli štandardnou a známou výzbrojou všetkýchnemeckýchvšetkých nemeckých lodí. Boli dlhé skoro 7 metrov a maximálny námer činil monštruóznych 80° čo umožňovalo posádke páliť aj na lietajúce ciele a vďaka vhodnému umiestneniu sa otáčať o celých 360°.

Od prevzatia nemeckou Kriegsmarine 20. septembra 1939, strávila jednotka až do jari roku [[1940]] nácvikom, testovaním a úpravami. Jeho uvedenie do služby zdržali rôzne úpravy a hlavne krutá zima v roku 1939. Vojnová kariéra patrí medzi najsmutnejšie a najkratšie na scéne celej druhej svetovej vojny. V jeho krátkej histórii bol kapitánom lode len jeden muž, a to [[Kapitän zur See]] Heinrich Woldag.

Po začatí operácie Wesserübung (9.apríla 1940) – obsadenie Dánska a Nórska, boli nemecké oddiely WermachtuWehrmachtu, Luftwaffe a Kriegsmarine rozdelené do piatich inváznych skupín.

Blücher bol súčasťou piatej skupiny, ktorú tvorili ťažké krížniky Blücher a Lützow (Deutschland), ktorý tam bol proti vôli svojho veliteľa, ten s ním plánoval prienik do Atlantiku a nechcel riskovať dve veľmi cenné lode v pomerne malom prístave, súčasťou skupiny bol aj ľahký kríźnikkrížnik Emden, tri torpédovky a flotila mínoloviek. Tomuto mohutnému zoskupeniu velil kontradmirál Kummetz. Pozemnú bojovú skupinu tvorilo 1600 mužov. Cieľom bolo Oslo, ktoré malo byť obsadené z čisto politických dôvodov – prevzatie politickej moci, zajatie kraľa, atď.

Večer 6. apríla sa začalo naloďovanie vo Swinemünde. Nalodili sa príslušníci pozemného personálu Luftwaffe, aj príslušníci 163. pešej divízie a teda aj ich veliteľ generál Engelbracht ako aj rota pobrežného delostrelectvadelostre-lectva plus niekoľko ďalších.

Nemecké plavidlá sa museli prekliesniť úžinou Dröbak, ktorej maximálna šírka dosahuje 500 metrov! Takáto absurdná šírka znemožňuje lodiam plávať v akejkoľvek bojovej formácii. O 5:19 sa formácia vydala k úžine s Blücherom v čele. Tesne pred Dröbakom zasiahol krížnik granát kalibru 280 mm z pevnosti Oscarborg. Veliteľ lode kapitán Heymann okamžite vydal rozkaz k opätovaniu paľby. Problémom však bolo, že nemeckí delostrelci na lodi nedokázali identifikovať cieľ a tak loď pokračovala bez výstrelu. Blücher sa okamžite stal cieľom mohutnej kanonády odhodlaných nórskych obrancov. Loď sa ocitla v kritickej situácii, ktorú zhoršila aj nórska guľometná paľba, ktorá spôsobila požiar v leteckom hangári. Nóri zbadali problémy nemeckej posádky a začali na loď páliť ako pometenípomätení. Okrem hagárahangára sa obrancom podarilo zasiahnúť kormidelný systém, čím sa loď stala neovládateľnou. Dala sa ovládať len za pomoci lodných skrutiek a aj to len pri zvýšenej rýchlosti. Keď Blücher plával pred Kaaholmenom zinkasoval ešte dve torpéda z pobrežných stanovíšť. Tým bol osud krížnika spečatený. Blücher sa prudko naklonil a požiar z hangára zachvátil celú loď vrátane skladov munície. Vražedný oheň priam upálil aj pozemné jednotky určené pre vylodenie a následné operácie. HeymannKpt.Woldag sa v bezvýchodiskovejbezvýchodis- kovej situácii rozhodol pre posledný a jediný rozkaz, ktorý mohol v danej situácii vydať. Nariadil mužom opustiť loď. O 7:32 po dvoch hodinách a trinástich minútach od začiatku paľby sa silno poškodená a horiaca loď prevrhla a potopila do hĺbky 400 metrov. Breh bol necelých 400 metrov ďaleko, ale pri teplote vody 3 °C bolo doplávanie k brehu takmer nemožné. Tí, ktorým sa to podarilo okamžite padli do nórskeho zajatia.

K padlým mužom patrili aj kapitán Heyman a veliteľ skupiny kontradmirál KummetzWoldag.

Strata lode po dvoch hodinách nasadenia bola v Tretej ríši celonárodnou tragédiou, naopak muži nórskej pobrežnej obrany sa stali národnými hrdinami a veľkými trimfátormitriumfátormi, ale len na tri dni. Mimochodom počas spomínaného boja bol jedným 280 mm granátom poškodený aj ťažký krížnik - vrecková bojová loď Lützow. Na čierny deň Kriegsmarine sa však muselo čo najskôr zabudnúť. Nový veliteľ 5.skupiny kapitán Thiele sa rozhodol vysadiť jednotky a tie dostali jednoznačný rozkaz. Za každú cenu dobyť pevnosti na Dröbaku a otvoriť cestu do Osla. Nasledovali prudké útoky WermachtuWehrmachtu, Luftwaffe a Kriegsmarine, ktoré prinútili nórovNórov kapitulovať. Uzavretím bojových opráciioperácii v okolí pevnosti Oscarborg nasledovalo vylodenie na ostrove Bolane, ktoré sa skončilo úspešne.

Nemecké plavidlá prerazili prielivom až 10.apríla, teda tri dni po potopení Blüchera a zaktvilizakotvili v prístave Oslo. Aj táto operácia sa však mohla skončiť masakrom a to z dvoch dôvodov: