Louvre: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 4:
'''Louvre''', od roku 1855 '''Le Grand Louvre''', je [[palác (reprezentatívna budova)|palácový]] komplex v centre [[Paríž]]a, bývalé sídlo [[Francúzsko|francúzskych]] kráľov. Leží medzi [[ulica]]mi ''[[Rue de Rivoli]]'' a ''[[Place de la Concorde]]'' na pravom [[breh]]u [[rieka|rieky]] [[Seina]]. Dnes je v ňom umiestnené jedno z najväčších múzeí sveta - [[Musée du Louvre]]. Kedysi to bol hlavný palác kráľov, neskôr ho zanedbávali kvôli [[zámok Versailles|Versailles]], ktorý dal postaviť kráľ [[Ľudovít XIV.]] Dnes sa v areáli nachádza napríklad [[pyramide du Louvre|sklenená pyramída]], ktorá tvorí hlavný vstup do zámku. Je to monumentálne miesto v samom srdci Paríža, v strede ideálnej čiary, končiacej na východe Vincenneským lesom a na západe Neuilly a Boulongnským lesom.
==
Začal sa stavať v polovici [[16. storočia]] v období vrcholnej [[renesancia|renesancie]], na mieste [[stredovek]]ého [[hrad]]u. Nesie stopy [[Renesancia|renesancie]], [[Klasicizmus|klasicizmu]] a [[barok]]a. Projekt si kládol za cieľ spojiť dve protiľahlé kráľovské sídla (Louvre a [[Palais des Tuileries|Tuileries]]) vzdialené od seba približne pol kilometra. Tisícročné dejiny výstavby Louvru sú vlastne dejinami rozširovania jeho budov smerom na západ k vzdialenému [[Tuileries|Tuilleries]] a za opätovných úprav pôvodného projektu. Týmto pracovným postupom sa dospelo k finálnej myšlienke nekonečnej fugy, prebiehajúcej bez akejkoľvek prekážky medzi dvoma radmi budov, alebo bočných galérií, s jedinou interpunkciou Napoleonovho víťazného oblúka, až po prierezovú čiaru Tuileries.
Riadok 15:
[[Súbor:Plan louvre1.svg|thumb|Plán Louvru]]
Toto je syntéza dnešného celkového pohľadu na impozantný súbor budov Louvru, ale jeho dejiny sa začínajú jadrom stredovekého hradu, ktorý dal postaviť v roku [[1190|1648]] [[Filip II. August]]. Nazývali ho Novou vežou Paríža, alebo Louvrom. Tento názov je podľa rôznych hypotéz odvodený od slova Louveterie - psiareň pre poľovačky na líšky, alebo Lower - franská opevnená hradba. Podľa poslednej hypotézy stála na tomto mieste kedysi [[Mauri|maurská]] [[veža (stavba)|veža]], ktorá bola postavená v roku [[886]] po vpáde [[Normani|Normanov]]. Zdôvodňuje to skutočnosť, že veža vo vnútri bola obklopená hlbokou vodnou [[priekopa (obrana)|priekopou]]. Hrad bol predmostím opevnených hradieb chrániacich parížsku štvrť. Pozostával z múrov na štvorcovom pôdoryse a na jeho rohoch sa týčili veže. Ďalšie dve veže boli uprostred severných a západných hradieb, kým na južnej a východnej strane sa otvárali dve brány medzi vežami; uprostred ležal mohutný hrad.
V južnom krídle otvorili v [[13. storočie|13. storočí]] ďalší vstup ozdobený neskôr sochami [[Karol VI. (Francúzsko)|Karola VI.]] a [[Karol VII. (Francúzsko)|Karola VII.]] Rekonštrukciu pôdorysu hradu umožnil v roku [[1883]] archeologický prieskum vedený Bertym, a ním objavená sála s gotickou klenbou pod dnešnou Sálou kariatíd, a predovšetkým stopy obvodových múrov, z ktorých možno dedukovať, že celková rozloha starého hradu pokrývala sotva juhozápadnú štvrtinu neskoršieho Štvorcového nádvoria. V tomto prvom období slúžil hrad ako pevnosť, archív a bezpečné miesto pre poklady Kapetovcov.
Riadok 40:
Malú galériu stihol v roku [[1661]] smutný osud a spustošil ju požiar, ale zrekonštruovali ju podľa pôvodného projektu.
Staré nádvorie po takmer 18-tich rokoch stavebných prác vstupuje v roku [[1678]] do dejín ako Veľké štvorcové nádvorie. Na mieste starých hradieb zo [[14. storočia|16. storočia]] bol v rokoch [[1662|1562]] - [[1663|1563]] veľký karusel, ktorý dal meno tejto častí záhrad. V rokoch [[1668]] - [[1678]] sa pracovalo na výzdobe Veľkej galérie, kým Veľký salón ostáva ešte vždy neupravený.
Kráľ v roku [[1678]] definitívne opúšťa Louvre a usídli sa vo [[zámok Versailles|Versailles]]. Všetky stavebné práce sa prerušia a palác obsadia umelci, akadémie a tvoria sa v ňom súkromné byty bez akéhokoľvek poriadku, a to aj v nových nedokončených častiach.
Riadok 46:
V roku [[1753]] zásluhou markíza de Marignyho sa opäť otvorila stavebná huta paláca na upevňovacie práce, prekrytie ohrozených miest, odstránenie troch vrcholov pavilónov, ktoré dodnes vyčnievajú spoza južného priečelia. V tomto období sa uvažuje o premenovaní Louvru na ,,Palác umení“.
Nastúpením [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI.]] na trón v roku [[1774|1582]] nastáva pre Louvre nové obdobie lesku zásluhou nového správcu, grófa d´Argivillera, ktorý sa staral nielen o umelecké zbierky, ale aj o stavebné úpravy budov. Najdôležitejšie boli práce na Veľkej galérií, kde sa kládli nové dlážky, drevený strop sa nahradil tehlovým, stavali sa protipožiarne steny, zavádzajú sa [[bleskozvod]]y a skúša sa optimálne osvetlenie, lebo veľká galéria sa mala zmeniť na ,,Múzeum maliarskych zbierok“. Od tejto doby vznikajú rôzne expozície v častiach Louvru a prebiehajú rekonštrukcie a úpravy.
Napoleon po vyhlásení za cisára v roku [[1804]] a po menovaní Fontaina spolu s Percierom za architektov sa pričinili o značný pokrok v dejinách Louvru a rozšírili ho o 19 sál. V roku [[1829]] Fontaine dáva vyzdobiť tretiu sálu nádhernými boiseriami sňatými v roku [[1817]] z kráľovej predsiene pri vytváraní novej Sály siedmich krbov. V roku [[1833]] sa otvára daľších deväť nových sál na prvom poschodí južného krídla.
| |||