Wolfgang Amadeus Mozart: Rozdiel medzi revíziami

V neskoršom veku podnikol Mozart, teraz iba so svojím otcom, študijné cesty po [[Taliansko|Taliansku]]. Pomocou otcových známostí získaval Mozart od šľachty objednávky na opery. V Taliansku Mozart spoznal taliansky hudobný štýl, ktorý bol vtedy uznávaný za jediný a dokonalý, a skomponoval dve typické talianske opery: ''Mithridates, kráľ pontský'' a ''Lucio Silla''; ďalej serenádu ''Ascanius v Albe''. Počas talianskej cesty sa zhoršil Mozartov vzťah k otcovi. Po návrate z Talianska Mozart navštívil Viedeň a Mníchov, kde sa konala premiéra jeho opery ''Záhradníčka z lásky''.

Vo Viedni sa Mozart zapojil do pokrokových krúžkov. Jeho tvorba bola súčasťou pokusov o vytvorenie pôvodnej nemeckej opery, teda vrátane spievanej hovorovej [[nemčina|nemčiny]]. Nemecká opera mala nahradiť talianske umenie, považované za elitárske. Tak vznikol singspiel ''Zaida'' a oceňovaná opera ''[[Únos zo Serailu]]'' (''Entführung aus dem Serail''). V roku [[1782]] sa Mozart oženil s dcérou svojej bývalej domovníčky, Konstancou Weberovou. To sa stretlo s odporom sestry Anny a otca Leopolda. Dovŕšila sa tým roztržka, ktorá vznikla už pri Mozartovom konflikte s arcibiskupom Hieronymom Colloredom a odchode do Viedne.

V roku [[1785]] Mozart vstúpil do viedenskej slobodomurárskej lóže Dobročinnosť. Medzi rokmi [[1786]] a [[1790]] vznikli Mozartove najslávnejšie opery ''[[Don Giovanni]]'' a ''[[Figarova svadba]]'', ktorá bola zhudobnením politicky kontroverznej komédie francúzskeho dramatika Beaumarchaisa. Autorom libriet bol Talian [[Lorenzo da Ponte]]. Obidve opery boli s veľkým úspechom uvedené v [[Praha|Prahe]] v [[Stavovské divadlo|Stavovskom divadle]], kde bol Mozart osobne prítomný a znížilo to jeho finančné problémy. Po návrate z Prahy bol Mozart prijatý do služby pri dvore, čo mu opäť zvýšilo príjmy, ale napriek tomu mal finančné ťažkosti, ktoré musel prekonávať pôžičkami. V roku [[1789]] podnikol trojmesačné turné po severnom Nemecku, ktoré nebolo príliš finančne úspešné.

V tom čase Mozart získal objednávku na novú taliansku operu, ktorej libreto pôvodne odmietol [[Antonio Salieri]], s názvom ''Così fan tutte'' (Také sú všetky). Podľa romantickej fabulácie [[19. storočia]] bol Salieri Mozartovým protivníkom, údajne na neho žiarlil a závidel mu jeho genialitu. Historická pravda je iná. Napriek tomu, že bol Mozart nesporne talentovanejší hudobník, Salieri mal u súčasníkov väčší úspech: zastával veľmi prestížnu a výnosnú funkciu riaditeľa divadla a dvorného kapelníka, pretože ako Talian sa tešil priazni dobovej módy, ktorá uprednostňovala Taliansko a taliansky štýl opery. Za tejto situácie mohol skôr Mozart žiarliť na svojho uprednostňovaného talianskeho soka, najmä keď bola Salierimu často daná prednosť pred Mozartom pri objednávke novej opery pre dvor. Napriek tomu medzi nimi nebolo nejaké nepriateľstvo. V septembri roku 1790 uviedol Mozart operu ''[[Così fan tutte]]'' vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]] a podnikol ďalšie koncertné turné. Takisto zložil niekoľko symfónií, menších komorných diel a Singspiel ''[[Čarovná flauta]]'' (''Die Zauberflöte''), ktorý bol uvedený v periférnom divadle „Na Viedenke“ krátko pred Mozartovou smrťou. Aj keď sa ''Čarovná flauta'' na prvý pohľad javí ako obyčajná rozprávka, obsahuje celý rad radikálnych a slobodomurárskych motívov.

Na jeseň v roku [[1791]] sa Mozart nakazil infekčnou chorobou a [[5. december|5. decembra]] zomrel. Jeho posledné dielo je ''[[Rekviem D-mol|Requiem d-mol]]''. Existujú špekulácie, podľa ktorých bol otrávený a ako nepohodlný odstránený; tie však neboli potvrdené.