Americká vojna za nezávislosť: Rozdiel medzi revíziami

Obdobie revolúcie sa začalo po roku [[1763]], keď Francúzsko prehralo sedemročnú vojnu (1756 – 1763) a stratilo Kanadu (provincie Quebec a Montreal, ktoré sa ale nikdy nestali anglickými, žilo tam francúzske obyvateľstvo). Prijatím názoru, že kolónie by mali platiť značnú časť výdavkov na ich obranu, Británia uvalila rad daní: 1768 – kolkovné a daň z čaju, cukru, soli a dovážaných potravín, ktoré sa stali nepopulárnymi, pretože kolóniám chýbali volení zástupcovia v britskom parlamente. Veľa kolonistov považovalo zákony za nelegitímne. Po protestoch v [[Boston (Massachusetts)|Bostone]] Británia vyslala do vzbúrených provincií bojové jednotky a Američania mobilizovali milície. Boje vypukli v roku [[1775]]. Hoci lojalistov bolo 15{{--}}20 % obyvateľstva, cez vojnu patrioti kontrolovali 80 – 90 % svojho územia a Británia udržala len niekoľko pobrežných miest. V roku [[1776]] zástupcovia 13 kolónií jednomyseľne odhlasovali prijatie [[Deklarácia nezávislosti|Deklarácie nezávislosti]], ktorá ustanovila [[Spojené štáty americké]]. Američania vytvorili v roku [[1778]] koalíciu s Francúzskom, ktorá vyrovnala vojenské a námorne sily. Francúzske loďstvo porazilo anglické v Karibskom mori, aj pri myse Chesapeake, a vylodilo na americkú pevninupevniu francúzske vojská generála [[Gilbert du Motier, markíz de La Fayette|de La Fayetta]] a generála [[Jean-Baptiste Donatien de Vimeur, markíz de Rochambeau|de Rochambeau]], ktoré sa pripojili k Američanom (generál George Washington, od r. [[1789]] prvý prezident USA). Dve britské armády boli zajaté pri [[Saratoga|Saratoge]] v roku [[1777]] a [[Yorktown]]e v [[1781]], čo viedlo k podpísaniu [[parížsky mier|parížskeho mieru]] v roku [[1783]] a k ústupu britských armád z USA, ktoré sa stali plne nezávislé. USA boli v čase svojho vzniku ohraničené na severe britskou Kanadou, na juhu španielskou Floridou a na západe riekou [[Mississippi (rieka)|Mississippi]].