Dortmund: Rozdiel medzi revíziami

| established = [[880]] -  – [[885]]

'''Dortmund''' ({{lat|Tremonia}}) je [[Nemecko|nemecké]] veľkomesto, [[mestský okres (Nemecko)|mestský okres]] na západe Nemecka, v spolkovej krajine [[Severné Porýnie-Vestfálsko]] a zároveň najväčšie mesto [[Vestfálsko|Vestfálska]] a [[Porúrie|Porúria]]. Symbolmi mesta sú bývalá priemyselná budova a terajšie umelecko-kultúrne centrum [[Dortmunder U]], kostol [[Reinoldikirche]] a televízna veža [[Florianturm]]. Pýchou mesta je futbalové družstvo [[Borussia Dortmund|BV Borussia Dortmund]].

Z 581 308 obyvateľov ([[2009]]) tvorili 51,03 % ženy a 48,97 % muži. Už od stredoveku bol Dortmund mestom prisťahovalcov, ale začiatkom [[Industrializácia|idustrializácie]] sa počet prisťahovaní enormne zvýšil. Medzi týmito prisťahovalcami bolo veľa [[Ruhrpolen|poľských prisťahovalcov]], v Nemecku prvých skupín po nemecky nehovoriacich prisťahovalcov iného vierovyznania, ktorí sa nakoniec asimilovali. Ďalšie cielené naverbovania zahraničných pracovných síl ({{deu|[[Gastarbeiter]]}}) sa uskutočnili v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]] ako následok deficitu pracovných síl v [[Montánny priemysel|montánnom priemysle]]. Tomu zodpovedá i dnešný, podľa štatistického krajinného úradu oficiálny 15,7 % podiel cudzincov v meste k roku [[2009]]. V rámci spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko je to jeden z najvýraznejších výsledkov, ale v porovnaní s inými západonemeckými veľkomestami ide o priemernú hodnotu. Medzi ženami podiel predstavuje 14,6 % a medzi mužmi 16,86 %.<ref>Údaje IT NRW zahŕňajúceaj občanov bez štátnej príslušnosti. Mesto Dortmund k 30. júnu 2009 narozdiel týchto údajov uvádza počet 12,5 % (z toho 11,9 % žien a 13,1 % mužov).</ref>. Vyjadrené v [[Absolútna hodnota (reálne a komplexné číslo)|absolútnej hodnote]] ide o 92 778 ľudí zo 140 rôznych štátov žijúcich v Dortmunde. Podľa prieskumov mesta ([[2007]]), pochádza 27,2% cudzincov z európskej únie, 35 % je tureckej štátnej príslušnosti, 7,4 % poľskej štátnej príslušnosti a 4,8 % tvorí grécka štátna príslušnosť. Rok predtým malo ďalších 61 945 obyvateľov síce nemeckú štátnu príslušnosť, ale pochádzali z rodín prisťahovalcov, čo znamená, že oni alebo ich rodičia nemali nemeckú štátnu príslušnosť od narodenia. Podobne ako v hustote obyvateľstva sa na mestskom území prejavujú značné rozdiely. V mestskom obvode [[Innenstadt-Nord]] ([[2005]]) žila približne 1/3 všetkých cudzincov Dortmundu. Naň hraničiace podobvody takisto vykazujú viac ako 30 %-tné podiely cudzincov. Ďalšie ťažiská osídlenia cudzincami sú Scharnhorst-Ost so 14,4 % a Clarenberg v mestskej časti Dortmund-Hörde s 30,2 %. Je nápadné, že v mnohých mestských častiach ako [[Dortmund-Asseln|Asseln]], [[Dortmund-Bittermark|Bittermark]] a [[Dortmund-Höchsten|Höchsten]] je podiel cudzincov medzi obyvateľmi nezvyčajne nízky. Medzi národnosťami žijúcimi v Dortmunde sú veľké rozdiely, takže napríklad podiel občanov z Európskej únie je na okraji mesta značne vyšší. Výnimočnú skupinu tvoria na univerzite imatrikulovaní, zahraniční študenti, ktorí pochádzajú prevažne z [[Ázia|Ázie]] a [[Afrika|Afriky]] a v meste sú iba na krátke obdobie. Dokopy bolo na univerzitách a vysokých školách v Dortmunde v zimnom semestri 2008/2009 zapísaných 30 564 študentov. Pritom musíme zohľadniť, že veľká časť študentov býva mimo mesto a denne do škôl dochádza. Naopak žije v Dortmunde mnoho študentov, ktorí študujú na školách mimo Dortmundu. 45,1% obyvateľov je vydatých/oženených, 39,3 slobodných, 8,1 ovdovených a 7,4 % rozvedených.

Od svojho založenia patril Dortmund pod ''[[Arcibiskupstvo Kolín nad Rýnom]]'' ako sídlo archidiakonátu (cirkevná administratívna zložka biskupstva deliaca sa na dekanáty). Od roku [[1523]] sa ujala [[reformácia]]. Typický protestantský obrad sa začal praktizovať od roku [[1562]]. Odvtedy bolo mesto prevažne protestantské. Slobodnému ríšskemu mestu Dortmund prináležalo právo o náboženských náležitostiach rozhodovať samostatne a od roku [[1570]] mesto dostalo vlastnú novú protestantsko-cirkevnú administratívnu jednotku ''Kirchenregiment''. V meste prevládalo [[Luteranizmus (náboženstvo)|luteránske]] vierovyznanie. Reformované ([[Kalvinizmus|kalvinistické]]) vierovyznanie bolo do roku [[1786]] neprípustné. V roku [[1625]] rada mesta založila Dortmundskú superintedentúru, z ktorej sa neskôr po prechode mesta do [[Prusko|Pruska]] stala cirkevná administratívna jednotka cirkevný zbor (''Kirchenkreis'') v rámci ''Evanjelickej cirkvy Prusko'', respektíve jeho vestfálskeho provinčného konzistória. Neskôr sa cirkevný zbor Kirchenkreis Dortmund rozdelil na štyri samostatné celky. V dnešnej dobe tvoria cirkevný zbor ''Kirchenkreis Dortmund-Mitte-Nordost'' (22 náboženských obcí), cirkevný zbor ''Kirchenkreis Dortmund-Süd'' (14 náboženských obcí) a cirkevný zbor ''Kirchenkreis Dortmund-West'' (14 náboženských obcí) so susediacim cirkevným zborom ''Kirchenkreis Lünen'' (5 náboženských obcí) cirkevný spolok ''Verband der evangelischen Kirchengemeinden und Kirchenkreise in Dortmund und Lünen'', evanjelickú cirkev miest Dortmund a [[Lünen]] ''Evangelische Kirche in Dortmund und Lünen'' v rámci vestfálskej evanjelickej cirkvi ''Evangelische Kirche von Westfalen''.

Po zavedení reformácie ostalo v Dortmunde niekoľko katolíkov, ktorý naďalej patrili pod ''[[Arcibiskupstvo Kolín nad Rýnom]]''. Spočiatku im pre bohoslužobné úkony ostal iba kláštorný kostol ''Klosterkirche''. V roku [[1616]] dostal farné práva aj kláštor dominikánov ''Dominikanerkloster''. Po roku [[1803]] boli katolícke kláštorné kostoly [[Sekularizácia|sekularizované]] alebo zničené. Kostol dominikánskeho kláštora sa zachoval ako kostol ''Propsteikirche''. V roku [[1821]] boli katolíci pridružený k biskupstvu resp. ''[[Arcibiskupstvo Paderborn|Arcibiskupstvu Paderborn]]''. V roku [[1832]] sa Dortmund stal sídlom katolíckeho [[dekanát]]u. Následkom intenzívneho prisťahovalectva do oblasti v [[19. storočie|19. storočí]] a začiatkom [[20. storočie|20. storočia]], hlavne z [[poznaň]]skej oblasti (vtedajšej ''Provinz Posen'' patriacej do [[Nemecká ríša (1871 -  – 1918)|Nemeckej ríše]]), počet katolíkov výrazne stúpol.

Samospráva mesta Dortmund má dlhú tradíciu. Približne od roku [[1240]] je doložená existencia kráľom uznanej mestskej rady, v roku 1288 bol prvýkrát spomenutý starosta a v roku 1504 prešli na mesto z [[Grófstvo Dortmund|Grófstva Dortmund]], ktoré mesto obklopovalo, zvyšné mestské práva. V dobe [[Slobodného ríšske mesto|slobodného ríšskeho mesta]] (ergo od ca [[1504]] do roku [[1803]]) mesto spravovala 18-členná a neskôr 12-členná [[patricij]]ská rada, ktorá mala v priebehu času rôzne zloženie. Jej funkčné obdobie trvalo najprv 1 rok, pričom sa členovia menili formou turnusu, takže paralelne existovala „stará rada“ a „nová rada“ teda „zasadajúca rada“. Od konca [[15. storočie|15. storočia]] boli členovia do mestskej rady volený na celoživotné obdobie. Dvaja zo šiestich najvyšších radných pánov mali titul „starosta“. Siedme miesto bolo vyhradené pre predsedu súdu ''Femegericht''. Po roku [[1803]] prevzal správu mesta oranžský mestský magistrát a vo francúzskom období mesto spravovala municipálna rada na čele s tzv. ''maire''. Po roku [[1815]] keď bol Dortmund pruský, bol v ňom starosta a obecné zastupiteľstvo. Zavedením mestského nariadenia v roku 1835 viedol správu mesta magistrát a kolégium mestských zriadencov na čele so starostom. Od roku [[1860]] sa zaviedol pre označenie hlavy mesta titul primátor. V období [[Národný socializmus|národného socializmu]] primátora dosadila nacistická strana [[NSDAP]]. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] primátora dosadila vojenská vláda britskej armádnej zóny a v roku 1946 zaviedla komunálnu ústavu podľa britského vzoru. Potom bola v meste volená mestská rada (začiatkom sa volilo podľa britského volebného práva väčšiny), ktorej členovia sa volali mestský zmocnenci. Táto rada zo svojich radov volila primátora ako predsedu a reprezentátora mesta, ktorý pracoval v rámci čestnej úradnej funkcie. Poďalšie táto rada zo svojich radov volila vrchného riaditeľa mesta, ktorý riadil mestskú správu. V roku 1999 sa tento podvojný systém riadenia zrušil a odvtedy ostala iba platená funkcia primátora.

Snaha vychádzajúca z myšlienky posilniť kultúru nemeckej komunity v americkom meste [[Buffalo]] vo federálnom štáte [[New York (štát USA)|New York]] viedla k uzneseniu o mestskom partnerstve dňa 4. júla 1970. K tomuto partnerstvu prispeli hlavne aktivity vychádzajúce z americkej strany v roku 1950 a ich rozšíreniu v 70. rokoch 20. storočia. Presne o rok neskôr mestská rada mesta Dortmund uzniesla partnerstvo s mestom [[Rostov nad Donom]] vtedajšieho [[ZSSR]] (dnes [[Rusko]]). Kvôli veľkej geografickej vzdialenosti a patričnosti k rôznym politickým blokom, bolo toto partnerstvo od svojich začiatkov výnimočné. K intenzívnym vzťahom medzi mestami prišlo až po skončení [[Studená vojna|Studenej vojny]]. Mestské partnerstvo s izraelským mestom Netanja, bolo uznesené mestskou radou mesta Dortmund dňa 12. júla 1980. Toto partnerstvo sa zakladá na pozvánke na návštevu mesta bývalých židovských občanov Dortmundu z roku 1972, ktorý predtým odtiaľ museli utiecť. Následne bola voči izraelskému spolku miest zo strany Dortmundu vyslovená žiadosť o vytvorenie spoločného partnerstva s nejakým mestom. Krátko nato prejavil starosta mesta Netanja o takéto partnerstvo záujem. Z toho dodatočne vzniklo dalšíchďalších 6 dortmundských školských partnerstiev.Partnerstvo s mestom bývalej [[Juhoslávia (1943 -  – 1992)|Juhoslávie]] [[Novi Sad]] (dnes [[Srbsko]]) podobne ako ruské partnerstvo vzišlo z podujatia dortmundských medzinárodných dní ''Dortmunder Auslandskulturtage''. Po ukončení tohto podujatia starosta mesta Novi Sad oznámil, že sa zo strany juhoslovanského konzulátu zvažuje mestské partnerstvo. Dňa 26. marca 1981 mesto Dortmund podpísalo dohodu o vzájomnom partnerstve. Najmladšie mestské partnerstvo mesta Dortmund je partnerstvo s čínskym mestom [[Si-an]] a zakladá sa na obchodných vzťahoch fimy [[ThyssenKrupp Uhde GmbH]] a partnerstve [[Technická univerzita Dortmund|Technickej univerzity Dortmund]] so si-anskou univerzitou. Vo februári 1964 mesto Dortmund rozhodovalo o viacerých žiadostiach pre mestské partnerstvá, ale nakoniec sa na základe už pozostávajúcich kontaktov a dobrého dopravného napojenia rozhodlo pre partnerstvo s mestom Si-an. Následne sa vzájomné kontakty miest zintenzívnili a 1. apríla 1989 ľudový snem mesta Si-an podpísal vyhlásenie o partnerstve miest. Kvöli maskaru na námestí[[Tchien-an-men Nebeskéhokuang-čchang|Námestí kľudunebeského pokoja]] nepotvrdilo mesto Dortmund toto partnerstvo oficiálne, takže formálne partnerstvo pozostáva až od 27. júna 1991.

Mesto Dortmund je od roku 2012 dejiskom seriálu nemeckej štátnej televíznej stanice [[ARD]] -  – [[Miesto činu]].

ĎaľšieĎalšie dormundské javiská sú ''Harenberg City-Center'', ''Fritz-Henßler-Haus'', ''Märchenbühne'' a ''Aula am Ostwall''.

Na území mesta Dortmund je viac ako dvadsať múzeí. Štrnásť múzeí sú mestské zariadenia, Nemecká výstava bezpečnosti práce [[DASA]] je nemecké spolkové zariadenie, [[Baňa Zollern]] je priemyselné múzeum krajinského spolku ''[[Landschaftsverband Lippe]]'', [[Koksáreň Hansa]] je múzeum nadácie pre starostlivosť o priemyselné kultúrne pamiatky ''[[Stiftung Industriedenkmalpflege]]'' a [[Borusseum]] je súkromné a vlastné múzeum futbalového klubu [[Borussia Dortmund]]. Súkromné múzeá a múzeá vedené dobrovoľnými občianskymi združeniami sú ''Automobilové múzeum'', ''Múzeum lekárnictva'', ''Múzeum žiráf'' a múzeum lokálneho baníctva ''Bergbaumuseum BUV-Kleinzeche''. Ďalšie múzeá v meste sú ''Školské múzeum'', ''Prírodovedné múzeum'', ''Pivovarnícke múzeum'', múzeum oceliarstva ''Hoesch Museum'' a ''Detské múzeum'', ktoré sa zaoberá témami kultúrnej rôznorodosti.

''Múzeum umenia a kultúrnych dejín'' je jedno z najznámejších dortmundských múzeí. Stojí naľavo od čiernej modernej budovy hlavnej mestskej knižnice, neďaleko hlavnej železničnej stanice. Ide o múzeum založené občanmi pred 125-timi rokmi a tým o najstaršie múzeum svojho druhu v [[Porúrie|Porúrí]]. Múzeum sa od roku 1983 nachádza v historickej budove bývalej mestskej šporiteľne z roku 1924, postavenej v štýle [[art deco]]. Je to kombinácia múzea umenia a histórie a ponúka stálu expozíciu histórie mesta a remeselníctva od počiatkov až po súčasnosť. Dobrovoľné neziskové združenie zememeračstva v múzeu udržuje expozíciu zvláštnych a starých zememeračských prístrojov – od čias [[Eratostenes]]a až po dnešné satelity. Medzi ďalšie stále, patrí expozícia výtvarných diel ''Malá národná galéria'', v ktorej sú vystavené diela významných nemeckých maliarov 18. a 19. storočia ([[Caspar David Friedrich]], [[Carl Spitzweg]], [[Anselm Feuerbach]], [[Max Liebermann]], [[Max Slevogt]] alebo [[Lovis Corinth]]). Priestory múzea sa využívajú aj pre výstavy diel medzinárodného významu a rôzne umelecké podujatia. V spolupráci s odbornými inštitúciami a podporovateľmi múzeum vo vlastnej pivnici vykonáva priebežný výskum nevystavených exponátov, hlavne v oblasti [[proveniencia|proveniencie]]. Proveniencia, teda pôvod diel a ich cesta, ktorou sa dostali do zbierky je dôležitým faktorom pre správny popisopis a zaradenie. V čase prestavby v roku 2007 sa v múzeu podarilo náhodou objaviť tri veľké sklené mozaikové okná. Nik nevie odkedy sú v zbierke múzea a ani aký majú význam, rôzne dohady vedú k tomu, že ide o časť mozaikových okien z roku 1870 určených pre stavbu neogotického kostola. Jeden z projektov výskumu proveniencie sa venuje výskumu pôvodu týchto diel (2012). Podporou pre múzeum je súkromná nadácia pre podporu múzea, ktorá vznikla v roku 1998. Na rozdiel od ''Muzeálnej spoločnosti'' môže vlastniť vlastný kapitál, s ktorým podporuje chod múzea. Súkromné osoby a firmy majú tak možnosť výhodného daňového kultúrneho mecenášstva. Toto múzeum ponúka rozmanité vzdelávacie programy a kurzy pre deti a dospelých.

====Dortmundské U -  – Centrum umenia a kreativity====

''Dortmundské U -  – Centrum umenia a kreativity'' bolo otvorené v rámci príležitosti [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskeho hlavného mesta kultúry]] 2010. Ide o zrekonštruovanú budovu bývalého [[Union (pivovar)|pivovaru Union]], na ktorej sa vypína 18-metrové svetelné písmeno U, ľahko rozoznateľné už z diaľky, z ktorejkoľvek strany do mesta prichádzate, priamo v jeho strede a bdie nad centrom mesta. Doslova bdie, pretože od 08:00 rána až do 0:00 sa pod veľkým písmenom, na naddimenzionálnej veľkoplošnej digitálnej stene, lemujúcej jeho piedestál, premietajú vizuálne efekty rôznych motívov. Raz sú to holuby, inokedy akvárium, na jeseň to boli padajúce listy stromov a keď Dortmund zvíťazí v ligovom zápase vtedy Účko bliká vo farbách klubu na čierno-žlto.

''Múzeum Ostwall'', ktoré vzniklo rozhodnutím mestskej rady v roku 1947, sa po svojej 60 ročnej pôsobnosti z budovy, ktorá sídlila na ulici Ostwall (podľa toho aj jeho meno) presťahovalo do novej budovy U. V novom prostredí sleduje myšlienku vystavovať podľa konceptu ''Múzeum -  – Elektráreň''. Stredobodom výstavného konceptu je spoločenská interakcia umenia so spoločenskými procesmi. Necelý rok po presťahovaní, v novembri 2011 prežilo múzeum nočnú moru, keď príliš usilovná upratovačka vyčistila na 800 000 euro ohodnotené dielo nemeckého autora [[Martin Kippenberger|Martina Kippenbergera]] a tým ho celkom zničila.<ref>http://www.spiegel.de/panorama/gesellschaft/weggeschrubbte-kippenberger-installation-die-putzteufelin-a-795709.html Der Spiegel, prístup 20.04.2013</ref>

''Nemecká výstava bezpečnosti práce DASA'' ({{deu|Deutsche Arbeitsschutzausstellung}}), je výstava na okraji mesta, ležiace na trati mestskej dráhy S1 Dortmund – Solingen, zastávka Dortmund-Dorstfeld-Süd/DASA. Múzeum v polhodinovom intervale ponúka od rána do večera program na rozličné témy o exponátoch. Na výstave je dovolené fotografovať, ale iba na súkromné účely. Na spodnom poschodí umiestnené zpravasprava do ľava okolo preskleného vnútorného dvora, sa výstava začína v miestnosti v ktorej je možné si otestovať svoje reakcie, zrak, cit, sluch a podobne. Digitálne displeje v krátkosti ponúknu vyhodnotenie testu. Sú vystavené kníhtlačiarske dielne 16. a nasledujúcich storočí a na nich znázornené rozdiely medzi vtedajšími pracovnými podmienkami, ich zmenami od takpovediac prvej knihy cez hĺbkovú tlač, offset až po dnešnú dobu internetu. Ťažiskom výstavy je poukazovanie na bezpečnosť pri práci. Celou výstavou sprevádza prostredníctvom infračerveného senzora automatický zvukový sprievod. V každej sekcii sú body pri ktorých sa treba dotýkať, skúšať čo je veľkou výhodou pre mladších návštevníkov, ktorý sú zvedavejší a nadobúdajú vedomosti nielen zrakom a sluchom ale aj hmatom a priamou interakciou. Svetelné panely na strope vedú popri kanceláriách modernej doby a leteckej základne do fabrík 19. storočia, tkáčovní a fabrík, v ktorých bol stredobodom parou poháňaný stroj. Odtiaľ výstava vedie do haly v ktorej sú vystavené spekacie pece v originálnej veľkosti, závodný žeriav, električka a rôzne nákladné automobily s prístupnými kabínami. Táto hala je chodbou spojená s riadiacim centrom elektrárne v originálnej veľkosti. Hodnotu výstav zvyšujú aj pravidelné vedecké prednášky.

Pivovarnícke múzeum je v bývalej budove strojárne, ktorá vznikla v roku 1912 pri expanzii dortmundského pivovaru Dortmunder Hansa. Zákazku na stavbu vtedy obdržaldostal architekt a inžinier Emil Moog, ktorý si v rokoch 1926/27 urobil dobré meno v inom dortmundskom pivovare Union, svojou realizáciou vtedajšej najväčšej a najmodernejšej priemyselnej stavby v Nemecku, skladom vo forme výškovej budovy tzv. ''Lagerkeller-Hochhaus'' (dnešné Dortmundské U -  – Centrum umenia a kreativity). Varňa a budova strojárne pivovaru Dortmunder Hansa tvoria dodnes posledné zachované stavebné svedectvo o veľkopriemyselnom pivovarníctve v Dortmunde z obdobia pred prvou svetovou vojnou. Budova strojárne bola ešte donedávna (2013) v prevádzke, nakoniec to bolo miesto, kde sa získavala [[kyselina uhličitá]]. V jej budove pracovali parné a chladiace stroje, ktoré dláždili cestu priemyselného pivovarníctva. Bola tam aj energetická centrála celého pivovaru.

Pivovarnícke múzeum sprostredkuje dojmy počínajúc dobou rozkvetu Dortmundu od 1950 rokov, podáva správu o dejinách početných dortmundských pivovarov a ozrejmuje proces varenia piva, predovšetkým priemyselného pivovarníctva. Informuje o produkcii a konzume piva pred rokom 1950 ako aj o pivovarníctve v stredoveku. Prostredníctvom stôp, ktoré táto práca zanechala a prostredníctvom stavebných úprav v obidvoch strojných budovách, reliktami podstavcov strojov je na tomto autentickom mieste návštevík bezprostredne konfrontovaný s dejinami piva.