Protitanková zbraň: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 62.197.243.51 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vegbot
Riadok 29:
<!--- pokračovanie--->
 
== DruhyKategórie protitankových zbraní ==
 
=== MínyKinetické ===
Prerážajú kinetickou energiou takže hrúbka prerazeného panciera závisí od vzdialenosti ciela a od úsťovej rýchlosti a hmotnosti strely (z čoho sa aj počíta kinetická energia).
 
Rozoznávame zhruba 2 kategórie.
 
[[Súbor:ArmorPiercingShell.png|náhľad|163px|Protipancierový granát]]
==== Protipancierové ====
 
Jadro z vysokolegovanej ocele alebo s [[volfrám]]ovým jadrom (2). Sú trochu kratšie ako normálne granáty. Chýbajúca dlžka je vyrovnaná [[balistika|balistickou]] kuklou (1). Sú vyrobené tak, aby po prerazení [[pancier]]a ostali v tanku a vybuchli až vnútri.
Na obrázku vidíme jednotlivé komponenty:
# ''Balistická kukla'' – je z krehkého materiálu (prípadne tenkého plechu) a má [[aerodynamika|aerodynamický]] tvar. Je potrebná preto, že protipancierové jadro (2) aerodynamický tvar nemá.
# ''Vysokolegované jadro'' – obsahuje veľa [[volfrám]]u (prípadne [[Cr]]-[[Ni]]-[[Mo]]) alebo je celé z volfrámu
# ''Nálož'' – [[TNT]], [[hexogén]], [[oktogén]] atď.
# ''Reverzný zápalník'' – je nastavený tak, že vybuchne s malým oneskorením až vnútri
# ''Vodiace krúžky'' – (pre ryhovanú hlaveň) sú z mäkkého materiálu, dotesňujú náboj na hlavňové drážky.
 
Prerážajú homogénny pancier hrubý cca ''2x vlastného kalibru''. Používali sa kedysi predovšetkým na bojových lodiach proti iným bojovým lodiam alebo extrémne silným cieľom (len prerazenie nestačí, treba aj výbuch vnútri). V pozemnej armáde sa nepoužívajú. Ich určitou výhodou je vysoká imunita proti agresívnej aktívnej ochrane a pomerne vysoká účinnosť proti reaktívnemu pancierovaniu.
 
[[Súbor:SubCalibreGrenade.png|náhľad|163px|Podkalibrový granát]]
 
==== Podkalibrové ====
 
Základom obyčajne tenká šípka z ultraťažkého materiálu (2)(napr. ochudobnený [[urán (prvok)|urán]]) alebo z vysokolegovanej ocele menšia ako kaliber a preto obalená obalom (1) s vodiacimi krúžkami (3) do kalibru. Tento obal je z ľahkých materiálov (napr. [[plast]]u). Po vyletení z hlavne sa tento obal rozpadne a ostane len šípka. Keďže stratila hmotnosť (obal je preč), získala rýchlosť (aj 2x) a tá stačí na prerazenie panciera. Prerážajú homogénny pancier zhruba ''3x vlastného kalibru'' (pôvodného). Zabíjajú črepinami z panciera, ktorý prerazili alebo sa roztavia a zabíjajú spŕškou taveniny, ktorá aj odpáli muníciu.
 
Používajú sa ako munícia do tankov proti iným tankom. Anglické meno je ''SABOT''.
 
=== Výbušné ===
==== Trieštivotrhavé ====
 
Veľmi málo účinné proti opancierovanej technike, dokonca i pri priamom zásahu. Prerážajú len pancier hrubý zhruba 1/5 kalibru. Používané len keď nie sú iné protitankové prostriedky k dispozícii.
 
[[Súbor:CumulativeHead.png|thumb|163px|Kumulatívny granát]]
==== Kumulatívne ====
 
Výbuch smeruje len dopredu, navyše je koncentrovaný do úzkeho lúča (asi desatina kalibru). Väčšinou sa používajú ako hlavice rakiet a pancierových pästí. Prerážajú homogénny pancier zhruba ''5x až 10x vlastného kalibru''. Zabíjajú črepinami a taveninou panciera, ktorý prerazili. '''Neúčinné proti kompozitným pancierom''' (lepšie povedané prerážajú len polovicu alebo tretinu alebo aj menej kalibru).
 
Používajú sa hlavne do pancierových pästí ale aj na tankoch. Ich anglické meno je ''HEAT''. ''Kumulatívne'' prerážajú rovnako jedno pri akej vzdialenosti.
 
'''Poznámka 1''': Údaje o hrúbke prerazeného panciera platia pre kolmý dopad. Ak dopadne pod uhlom (od kolmice), tak je to približne kaliber pancierakrát kosínus uhla na kolmý smer.
 
'''Poznámka 2''': Údaje o hrúbke platia pre homogénny [[oceľ]]ový [[pancier]]. Pre kompozitné panciere ešte vydeliť zhruba 3 alebo aj 10 podľa typu.
 
=== Protitankové riadené rakety ===
Väčšinou riadené buď strelcom samotným alebo samonavádzacie. Prakticky všetky sú príliš pomalé aby prerážali [[kinetická energia|kinetickou energiou]] a preto používajú ''kumulatívne hlavice''. Do príchodu ''kompozitných'' a ''reaktívnych pancierov'' to boli najúčinnejšie protitankové zbrane. Ich účinnosť sa stale zvyšuje zmenou ich konštrukcie a usporiadania, napr: tandemová hlavica (proti reaktívnemu pancierovaniu) alebo navádzanie rakety tak že na tank zaútočí zhora, kde je pancier slabý. V sučasnosti je PTRS asi najefektívnejšou protitankovou zbraňou. Má ďaleký dostrel, vysokú pravdepodobnosť zásahu prvou ranou a vysokú mobilitu. V súčasnosti sa moderné armády vyzbrojujú raketami typu ''fire and forget'', ktoré po zameraní sledujú cieľ automaticky a netreba ich ďalej riadiť. Väčšina z nich je odpaľovaných z ramena napr. Javelin alebo sú montované na vrtuľníky a bojové vozidlá. napr [[Hellfire]] na [[AH-64 Apache]].
 
Príklady:
 
* [[LAW]]
* [[TOW]]
* [[MILAN]]
 
=== Míny ===
 
Protitanková [[PT mína]] je špeciálny druh míny s obsahom trhaviny dostatočne veľkým na zničenie alebo vyradenie tanku z boja. Väčšinou nereaguje na pešiaka ale až na tank. Aktivačný tlak na PT mínu sa pohybuje od {{kg|80}} do {{kg|300}} ak je mína nastavená mechanickým tlakovým roznecovačom, napr: CS míny PTMi BA-3, PtMiK a okolo {{kg|3.5}} ak je vybavená tyčkovým roznecovačom, napr. CS mína PtMiU, Juhoslovanská mína TMRP6.
 
Niekedy sa ukladajú dopredu na úsekoch, kde sa predpokladá tankový útok, ale v minulosti sa neraz stalo, že boli z rýchlych vozidiel ukladané tesne pred postupujúcimi tankami a tak im spôsobili značné straty. Tento nebezpečný a prakticky samovražedný manéver sa ale robil len vtedy, keď neboli iné účinné protitankové zbrane. V sučasnosti sa v armádach využívaju systémy diaľkového zamínovania, napríklad slovenský systém [[Križan (zbraň)|Križan]], ktorý vystreľuje rakety s mínovou submuníciou na niekoľko kilometrov a vytvorí tak mínové pole na diaľku. Niektoré míny sa po dopade dokážu samé zahrabať a zamaskovať. Samostatnou kategóriou mín sú nástražné výbušné systémy NVS, známe aj ako ''Booby traps'' (pasca na hlupáka). Vyrábajú sa sériovo, ale aj amatérsky v domácich podmienkach. Tie podomácky vyrobené sú veľmi nebezpečné pre ich nestabilitu a neznámu konštrukciu.
 
Nepriateľ môže samozrejme míny nájsť a zneškodniť, ale to stojí čas.
 
Tiež sa dajú zničiť [[Priehradová paľba|priehradovou paľbou]], ktorá ich privedie k predčasnému výbuchu.
 
=== Delostrelecké zbrane ===
=== Delostrelecké strely (granáty) proti obrneným cieľom ===
Hlavným spôsobom prekonania pancieru bolo, a dodnes je, prerazenie pancieru kinetickou energiou dopadajúcej strely. Postupne vzniklo niekoľko rôznych druhov priebojných striel.</br>
K najstarším patria:
==== Priebojné strely (granáty) plnokalibrové ====
{| border="1" cellspacing="0" width="600"
Řádek 51 ⟶ 109:
Takáto strela má dva hlavné nevýhody – vysoký aerodynamický odpor a vysokú pravdepodobnosť odrazu od pancieru pri šikmom dopade viac ako 30° od kolmice, pri dopade pod uhlom viac ako 60° je už 100% odrazov.
 
'''Priebojná strela plnokalibrová s balistickou čapicou''' rieši prvý problém tupohlavej priebojnej strely – vysoký aerodynamický odpor strely. Balistická čapica dáva strele výhodnejší aerodynamický tvar, takže strelapreto strela menší pokles rýchlosti na dráhe a na rovnakú vzdialenosť vyššiu dopadovú rýchlosť, preto má aj väčšiu dopadovú energiu a vyššiu priebojnosť. Balistická čapica môže byť zhotovená z plechu alebo z mäkkého kovu, alebo z krehkého materiálu, napríklad plastu.
 
'''Priebojná strela plnokalibrová s protipancierovou (Makarovou) a balistickou čapicou''' rieši predovšetkým druhý problém tupohlavej priebojnej strely – vysokú pravdepodobnosť odrazu pri šikmom dopade. Makarova čapica je zhotovená z rovnakého materiálu ako samotná strela ale tepelne spracovaná na menšiu tvrdosť. K strele je priletovaná alebo zalemovanánalemovaná. Pri náraze sa deformuje a narúša tvrdú povrchovú cementovanú vrstvu pancieru, pritom súčasne vedie strelu v počiatočnej fáze prenikania pancierom a chráni hrot strely pred roztrieštením. Významne znižuje pravdepodobnosť odrazu strely pri šikmom dopade a zvyšuje priebojnosť strely o 10 – 20%.
 
'''Priebojná strela plnokalibrová so zápichmi a balistickou čapicou'''
Výroba priebojnej strely plnokalibrovej s protipancierovou (Makarovou) a balistickou čapicou je technologicky náročná a preto drahá. Kompromisom medzi dosiahnuteľnou priebojnosťou a cenou je priebojná strela plnokalibrová so zápichmi a balistickou čapicou.
Vyznačuje sa tým, že na tele strely sú v prednej časti strely vytvorené dve drážky po obvode strely. Telo strely je tepelne spracované tak, že strela má v prednej časti vysokú tvrdosť, v zadnej časti vysokú húževnatosť. Pri náraze na pancier sa predná časť strely chová ako protipancierová čapica, naruší povrchovú vrstvu pancieru. Následne dôjde v dôsledku mechanických napätí pri náraze k strihu materiálu strely v prvej alebo v druhej drážke, pričom vzniká hrot. Strela sa teda chová ako priebojná strela plnokalibrová s protipancierovou čapicou, s tým, že je vyrobená z jedného kusu materiálu a na časti sa rozdelí až pri náraze na pancier. Výhodou je výrazne nižšia technologická náročnosť, odpadá technologicky náročné letovanie protipancierovej čapice na strelu, ktoré sa robilo v sústruhoch. Nevýhodou je menšia priebojnosť strely, pretože časť dopadovej energie sa spotrebuje na pretvarovanie strely a strih materiálu.
 
VšetkyPriebojné typyplnokalibrové plnokalibrových priebojných strielstrely sa v súčasnosti používajú už len pre malokalibrové automatické kanóny kalibru do {{mm|40|m}} alebo naopak pre delá veľmi veľkých kalibrov nad {{mm|200|m}} na bojových lodiach. Pre boj s tankami v typických kalibroch tankových kanónov prestal tento druh munície svojím výkonom stačiť už začiatkom 60. rokoch 20. storočia a bol opustený v prospech striel "druhej" generácie, ktoré a objavujú počas druhej svetovej vojny. Sú to strely (granáty) plnokalibrové jadrové.
 
'''Strely (granáty) plnokalibrové jadrové'''
Řádek 69 ⟶ 126:
| Strela priebojná plnokalibrová jadrová cievkového tvaru
|}
Pri prebíjaní pancieru je dôležitá nielen celková kinetická energia dopadajúcej strely, ale aj predovšetkým energia, ktorá pripadá na jednotku plochy pancieru – teda prierezové zaťaženie. Jadrové strely sa vyznačujú tým, že pancierom nepreniká celá strela, ale len jadro, zhotovené z tvrdého a ťažkého materiálu, napríklad karbidu wolframu. Priemer jadra je výrazne menší ako kaliber strely a zbrane, z ktorej je strela vystrelená.
 
'''Strela priebojná plnokalibrová jadrová s balisticky výhodným tvarom''' sa vyznačuje tým, že jadro je uložené do puzdra, ktoré je vložené do tela strely. Predná časť jadra je chránená krytom, ktorý zlepšuje prenikanie jadra pancierom a strela je vybavená balistickou čapicou, ktorá zmenšuje aerodynamický odpor. Strela má dobré letové vlastnosti, malý pokles rýchlosti na dráhe a vysokú dopadovú rýchlosť. Jej konštrukcia je však zložitá a výroba drahá – len samotné puzdro jadra pozostávalo z troch až piatich dielov spojených závitmi.
 
'''Strela priebojná plnokalibrová jadrová cievkového tvaru''' Jadro je vložené do tela strely, ktoré má pre zníženie hmotnosti tvar cievky. Predná časť strely je plechová a jadro je v tele strely upevnené zalemovaním. Druhá možnosť je, že predná časť strely sa vyhotoví z mäkkého kovu – hliníkovej alebo zinkovej zliatiny – a s telom strely spojí závitom, tým sa súčasne upevní aj jadro v tele strely. Pre úsporu drahého karbidu wolframu môže byť zadná časť jadra zhotovená zo železa alebo dokonca z olova. Tretia možnosť je, že sa telo strely mierne predĺži a predná časť jadra sa ponechá nezakrytá, alebo sa zakryje len tenkým krytom o priemere jadra. Strela je teda konštrukčne veľmi jednoduchá, pozostáva len z troch až piatich častí. Vďaka odľahčeniu tela strely dosahuje relatívne vyššie počiatočné rýchlosti, ale kvôli aerodynamicky nie príliš vhodnému tvaru má vysoký aerodynamický odpor a veľkú stratu rýchlosti na dráhe.
 
Pri porovnaní plnokalibrových priebojných jadrových striel je zrejmé, že strela s balisticky výhodným tvarom je vhodná pre streľbu na väčšie diaľky, kde sa uplatní malý pokles rýchlosti na dráhe, strela cievkového tvaru je vhodná pre streľbu na menšie diaľky, kde sa viac uplatní jej vyššia počiatočná rýchlosť. <br />
Plnokalibrové priebojné jadrové strely prešli najväčším rozvojom počas druhej svetovej vojny a po nej. Strely s balisticky výhodným tvarom používali predovšetkým nemecké vojská, čo im v spojení s kvalitnejšími zameriavačmi umožňovalo začínať boj na väčšiu diaľku, strely cievkového tvaru používali viac sovietske vojská (strely prvého typu pre {{mm|57}} kanóny, druhého typu pre {{mm|85}} kanóny) a britské vojská (strely tretieho typu).
 
Plnokalibrové strely s priebojným jadrom sa v súčasnosti používajú pre boj s tankami len pre malokalibrové automatické kanóny pre použitie na lietadlách, ktoré útočia na slabšie pancierované vrchné časti tankov. V typických kalibroch tankových kanónov sa nedá dosiahnuť potrebná priebojnosť pre prerazenie čelných pancierov modernejších tankov a tak bol tento druh protitankovej munície opustený koncom 60. rokov až začiatkom 70. rokov 20. storočia.
 
==== Priebojné strely podkalibrové ====
Řádek 106 ⟶ 163:
Prvé sovietske konštrukcie boli zaujímavé tým, že vodiace puzdro malo tvar disku – tvorilo ťažný disk – a stabilizáciu strely pri pohybe v hlavni pomáhali zabezpečiť krídla, na ktorých boli medené klzné prvky. To umožnilo zmenšiť hmotnosť „neužitočných“ častí a zvýšiť počiatočnú rýchlosť strely až na takmer 1 800 ms<sup>−1</sup>.
 
Šípovitá strela môže mať rôznu, aj pomerne zložitú konštrukciu. Spravidla sa skladá z troch základných častí: balisticke špičky, vlastného penetrátoru a stabilizačných krídiel. Penetrátor môže byť homogénny – vyrobený z jedného kusu materiálu, pričom základným materiálom sú špeciálne ocele, rôzne zliatiny wolframu alebo dokonca ochudobneného uránu. Môže tiež byť vyrobený ako „skladaný“ s rôznym usporiadaním, napríklad do oceľovej trubice je umiestnený prút z wolfrámovej alebo uránovej zliatiny. V prednej alebo naopak v zadnej časti penetrátoru môže byť vložené „jadro“ z veľmi tvrdého materiálu a podobne. Hlavnou príčinou značnej rozmanitosti konštrukcií penetratorov je fakt, že každá konštrukcia penetratoru sa hodí optimálne len proti určitej konštrukcii tankového pancieru a proti inej konštrukcii pancieru má priebojnosť menšiu (často aj výrazne). Podobne má konštrukcia penetrátoru výrazný vplyv na priebojnosť a chovanie penetrátoru pri dopade na sklonenú prekážku, alebo na pancier chránený predstavným pancierom, kedy sa môže penetrátor rozkmitať či zlomiť (penetrátor má obrovskú energiu – bežne viac ako 7 MJ a malý priemer – menej než {{cm|3|m}}).
 
Všetky varianty podkalibrovej strely mali počiatočnom období vývoja značné problémy s presnosťou streľby, spôsobené nepravidelným a nesymetrickým oddelovaním vodiacich častí od priebojného jadra alebo šípu a trvalo takmer dve desaťročia, kým sa tieto problémy podarilo vyriešiť. Postupne boli opustené aj podkalibrové strely stabilizované rotáciou a v súčasnosti sa pre boj s tankami ako strely prerážajúce pancier kinetickou energiou používajú takmer výhradne šípové strely s oddeliteľnými vodiacimi časťamišípové.
 
==== Protipancierové strely výbušné ====
Řádek 118 ⟶ 175:
|Strela s výtržným účinkom
|}
'''Kumulatívna strela''' prebíja pancier kumulatívnym lúčom s veľmi vysokou rýchlosťou, ktorý vzniká pri výbuchu [[kumulatívna nálož|kumulatívnej nálože]]. Priebojnosť kumulatívneho lúča je nezávislá na dopadovej rýchlosti strely, je ale nepriaznivo ovplyvnená rotáciou strely, preto sú kumulatívne strely stabilizované krídlami, ktoré sa roztvárajú po opustení hlavne delakanónu. Kumulatívne strely sú vhodné aj pre delá s nižšou počiatočnou rýchlosťou - napríklad pre húfnice. Nezávislosť priebojnosti kumulatívneho lúča od dopadovej rýchlosti strely využívajú aj iné protitankové zbrane.
Tradičné konštruované výbušné delostrelecké strely - trieštivé a trhavé delostrelecké granáty, sú proti pancieru tankov relatívne málo účinné. Je to dané ich konštrukciou - majú veľkú dutinu vyplnenú trhavinou, relatívne tenké steny a zapalovač v prednej časti - sú teda málo mechanicky odolné na to, aby dokázali preniknúť cez pancier väčšej hrúbky a na boj s obrnenou technikou sa príliš nehodia. To ale neznamená, že by boli celkom neúčinné, pri dostatočne veľkosti dokážu tank poškodiť, alebo aj zničiť. Problém je, že táto "dostatočná veľkosť" je skutočne veľká - väčšia ako kaliber typických tankových kanónov.
 
'''Strela s výtržným účinkom''' (tiež strela HESH) má ľahko deformovateľnú hlavovú časť a je plnená plastickou trhavinou. Pri dopade na pancier sa hlava zdeformuje, priľne k pancieru, a nálož je odpálená dnovým zapaľovačom. Pri výbuchuVýbuchom trhaviny sa detonačné vlna pohybuje smerom do pancieru a tým vznikajú v pancieri silné rázové vlny, ktoré sa odrážajú od vnútornej strany panciera a navzájom interferujú. V dôsledku interferencie rázových vĺn (ich rýchlosť je rovnaké alebo i vyššia ako rýchlosť zvuku v kove pancieru) vznikajú v pancieri veľké mechanické napätia a v konečnom dôsledku dôjde k vytrhnutiu časti materiálu z vnútornej strany panciera. Z vytrhnutého materiálu ("koláču") vznikajú účinné črepiny, ktoré zničianičia vnútorné vybavenie a posádku tanku bez toho, aby bol pancier tanku prerazený. Intenzita rázu pri výbuchu strely s výtržným účinkom je ale dostatočná aj na to, aby pancier menšej hrúbky (do jedného kalibru strely) priamo pretrhla. Strely s výtržným účinkom majú proti kompozitným a vrstveným pancierom menší účinok.
Existujú však dve konštrukcie striel, využívajúcich energiu výbuchu trhavín, ktoré sú vhodné pre boj s obrnenými cieľmi:
'''Kumulatívna strela''' prebíja pancier kumulatívnym lúčom s veľmi vysokou rýchlosťou, ktorý vzniká pri výbuchu [[kumulatívna nálož|kumulatívnej nálože]]. Priebojnosť kumulatívneho lúča je nezávislá na dopadovej rýchlosti strely, je ale nepriaznivo ovplyvnená rotáciou strely, preto sú kumulatívne strely stabilizované krídlami, ktoré sa roztvárajú po opustení hlavne dela. Kumulatívne strely sú vhodné aj pre delá s nižšou počiatočnou rýchlosťou - napríklad pre húfnice. Nezávislosť priebojnosti kumulatívneho lúča od dopadovej rýchlosti strely využívajú aj iné protitankové zbrane.
 
'''Strela s výtržným účinkom''' (tiež strela HESH) má ľahko deformovateľnú hlavovú časť a je plnená plastickou trhavinou. Pri dopade na pancier sa hlava zdeformuje, priľne k pancieru, a nálož je odpálená dnovým zapaľovačom. Pri výbuchu trhaviny sa detonačné vlna pohybuje smerom do pancieru a tým vznikajú v pancieri silné rázové vlny, ktoré sa odrážajú od vnútornej strany panciera a navzájom interferujú. V dôsledku interferencie rázových vĺn (ich rýchlosť je rovnaké alebo i vyššia ako rýchlosť zvuku v kove pancieru) vznikajú v pancieri veľké mechanické napätia a v konečnom dôsledku dôjde k vytrhnutiu časti materiálu z vnútornej strany panciera. Z vytrhnutého materiálu ("koláču") vznikajú účinné črepiny, ktoré zničia vnútorné vybavenie a posádku tanku bez toho, aby bol pancier tanku prerazený. Intenzita rázu pri výbuchu strely s výtržným účinkom je ale dostatočná aj na to, aby pancier menšej hrúbky (do jedného kalibru strely) priamo pretrhla. Strely s výtržným účinkom majú proti kompozitným a vrstveným pancierom menší účinok.
 
Nemecké vojská cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] používali strelu s podobnou funkciou, ktorá však vôbec nemala výbušnú náplň. Strela bola tvorená len plným [[oceľ]]ovým valcom, na prednej strane zakrytá balistickou čapicou. Strela existovala pre tankové a protitankové kanóny kalibru 75 a 88 mm a bola označená ako vzor 40W.
 
=== Ručné protitankové zbrane ===
Hrúbka pancieru tankov už na začiatku druhej svetovej vojny dosiahla hodnoty, ktoré bolo veľmi obtiažne prekonať zbraňami, aj špeciálnymi vysokovýkonnými protitankovými puškami, ktoré mala k dispozícii pechota. Hľadalo sa teda riešenie, ktoré by umožnilo pechote efektívny boj s tankami na vzdialenosti aspoň 100 metrov.
* Prvé základné riešenia sa našlo vo využití kumulatívnej nálože a bezzáklzového princípu zbrane. Priebojnosť kumulatívnej nálože je nezávislá na dopadovej rýchlosti strely - strela teda mohla mať nízku počiatočnú rýchlosť (bohužiaľ aj malý dostrel, ale na tom v danej chvíli nezáležalo). [[Bezzáklzové_delo|Bezzáklzový princíp]] zbrane zasa plne kompenzuje spätný ráz tým, že jedným smerom je z hlavne vystrelená strela - a opačným smerom protizávažie alebo prúd plynov s rovnakou hybnosťou, takže ťažisko samotnej zbrane zostáva v kľude. To umožnilo skonštruovať veľmi ľahkú zbraň pozostávajúcu prakticky len z hlavne a odpalovacieho mechanizmu, a pritom schopnú vystreliť značne veľkú strelu. Takéto riešenie využíva známa nemecká "pancierová päsť" - [[Panzerfaust]], ale i československá [[pancierovka 27]], [[taranica T21]] a obrovské množstvo ďalších protitankových zbraní až do súčasnosti. Hlavnou nevýhodou je relatívne malý dostrel a veľký priestor za zbraňou ohrozený spalinami a zvyškami protizávažia. Navyše, pre dosiahnutie aspoň "prijateľného dostrelu" musí byť výmetná náplň veľká - a exploduje strelcovi doslova pri uchu, čo je prinajmenšom nepríjemné, nehľadiac na to, že spaliny demaskujú postavenie strelca.
* Druhé základné riešenie spočíva vo využití kumulatívnej nálože a raketového motoru. Protipancierová strela je teda neriadená raketa, odpaľované spravidla z trubicového odpalovacieho zariadenia. Najstarším predstaviteľom takejto konštrukcie je americká zbraň [[Bazooka]] z obdobia druhej svetovej vojny, ktorá má tiež obrovské množstvo následníkov až do súčasnosti. Hlavnou nevýhodou je, že raketový motor musí vyhorieť ešte počas pohybu strely v odpalovacej trubici, inak je strelec vážne ohrozený plameňom a spalinami raketového motoru (niektoré zbrane na tomto princípe majú preto ochranný štít).
Každý z týchto dvoch základných princípov má teda svoje výhody aj nevýhody. A tak vznikla ich kombinácia - protipancierová kumulatívna strela je vystrelená z bezzáklzovej zbrane veľmi nízkou rýchlosťou a v bezpečnej vzdialenosti od strelca zapáli raketový motor, ktorý strelu ďalej urýchli. Azda najznámejšou zbraňou na tomto kombinovanom princípe je sovietska zbraň [[RPG-7]], ale podobne sú riešené aj mnohé iné zbrane. Zbrane na princípe kombinácie bezzáklzovej zbrane a raketového motoru majú účinný dostrel prevyšujúci 500 metrov a ich kumulatívne hlavice prebíjajú pancier i viac ako 500mm hrubý.
 
=== Protitankové riadené rakety ===
Riadená raketová strela je tvorená raketovým motorom, kumulatívnou bojovou časťou a riadiacim systémom. Riadenie rakety môže byť aerodynamické - aerodynamickými kormidlami, alebo dynamické/reaktívne - pohyblivými tryskami raketového motoru. Riadená raketová strela je navádzaná na cieľ rôznymi metódami.
* Navedenie povelové - strela je navádzaná na cieľ povelmi zo zariadenia, ktoré nie je jej súčasťou. Komunikačný kanál medzi riadenou strelou a navádzacím zariadením môže byť tvorený káblom, odvíjaným za letu zo strely, alebo optickým vláknom, alebo i rádiovou linkou
** manuálne povelové navedenie na zámernú líniou [[MCLOS]] - strelec súčasne sleduje strelu (podľa stopovky) a cieľ a pomocou ovládacej páky (joystiku) riadi raketu na cieľ. Celý systém je konštrukčne veľmi jednoduchý, ale zároveň veľmi náročný na výcvik strelca - bežne strelec absolvoval stovky až tisíce odpalov na trenažéroch a desiatky odpalov cvičných rakiet, kým sa naučil rakety správne riadiť. Typickým predstaviteľom je francúzska strela SS.10, sovietska 3M6 Šmeľ, ale najznámejšia je asi 9M14 Maljutka
** poloautomatické povelové navedenie na zámernú líniu [[SACLOS]] - strelec sleduje cieľ a udržuje zámerný obrazec na cieli - tým vytvára zámernú líniu, strelu (podľa stopovky) sleduje automatický systém v riadiacom zariadení, určuje jej odchýlku od zámernej línie a vytvára riadiace povely, ktorými navádza strelu na zámernú líniu. Princíp využívajú strely 9M14 Maljutka, SS.11. Milan, BGM-71 TOW, 9K111 Fagot/Faktorija, 9K113 Konkurz, 9M120 Ataka a množstvo ďalších PTRS
* Automatické navedenie na riadiaci lúč (princíp je označovaný ako "beam rider" - doslova "jazdec na lúči") - riadiace zariadenie je umiestnené na strele spravidla vzadu. Strelec ovláda zameriavacie zariadenie, ktoré vytvára riadiaci lúč (laserový, alebo rádiový), zamierený presne na cieľ. Automatické zariadenie v strele určuje polohu strely voči ose riadiace lúča a navádza strelu na stred (osu) riadiaceho lúča - a tým aj na cieľ. Princíp využívajú napríklad PTRS odpalované tankového kanónu 9K112 Kobra, 9M119 Svir/Refleks, PTRS 9M133 Kornet,
* Automatické navedenie na ožiarený cieľ - riadiace zariadenie je umiestnené na strele, spravidla vpredu. Strelec ovláda zameriavacie zariadenie (spravidla laserové), ktoré vytvára na cieli ožiarenú škvrnu - zámernú značku. Strela identifikuje zámernú značku a letí k nej. Princíp využíva napríklad [[AGM-114 Hellfire]], [[LAHAT]]
* Samonavedenie - riadiace zariadenie je na strele. Strelec identifikuje cieľ a zamieri naň samonavádzaciu hlavicu strely. Strela identifikuje cieľ podľa jeho charakteristické vyžarovania alebo obrazu a vydá signál o zachytení cieľa. Po odpálení sa samostatne, bez ďalších zásahov strelca, navádza na zachytený cieľ. Princíp využíva napríklad strela [[FGM-148 Javelin]] a [[Spike]]
 
=== Míny ===
Protitanková [[Mína_(výbušná_nálož)|mína]] je osobitný druh míny s obsahom trhaviny dostatočne veľkým na zničenie alebo vyradenie tanku. Protitanková mína môže mať tlakový roznecovač, reagujúci na tlak pásov, tyčkový roznecovač, ktorý reaguje na sklopenie pri prejazde tanku ponad mínu, ale i zložitejšie roznecovače elektronické, reagujúce na magnetické pole tanku, hluk motora, spravidla v nejakej kombinácii a intenzite, aby nevybuchli predčasne.
Protitankové míny možno ukladať ručne alebo mechanicky z vozidiel na prehradenie komunikácií a terénu v smeroch pohybu tankových jednotiek. Mínové polia sa dajú vytvárať aj pomocou letectva, delostrelectva alebo raketometných systémov, ktoré tak dokážu nečakane vytvoriť mínové pole tesne pred postupujúcimi jednotkami alebo priamo v ich zostave.
Protitankové míny možno rozdeliť na:
* míny protipásové - pôsobia proti pásom obrnenej techniky a kolesám vozidiel, majú spravidla tlakový roznecovať. Konštrukčne to môžu byť jednoduché tanierové míny, ktoré ničia pás prostým výbuchom dostatočne veľkej nálože (3-6kg TNT), alebo majú lineárne kumulatívne nálože, ktoré pás doslova prerežú.
* míny protidnové - pôsobia proti dnu korby tanku, sú spravidla vybavené tyčkovým roznecovačom, ale uplatňujú sa i elektronické roznecovače. Konštrukčne to môžu byť opäť jednoduché tanierové míny, ktoré pôsobia proti dnu tanku prostým výbuchom dostatočne veľkej nálože (3-6kg TNT), alebo majú kumulatívne nálože, ktoré prerážajú dno tanku.
* míny protikorbové / bočné - konštrukčne sú to kumulatívne nálože alebo nálože s výbuchom tvarovaným projektilom, ako protikorbové mína sa dajú použiť aj niektoré ručné protitankové zbrane. Odpalované sú obvykle nástražným drôtom, alebo elektronickým roznecovačom.
* mína osobitnej konštrukcie - napríklad mína pozostávajúca z výmetného púzdra, v ktorom je uložené samonavádzacie protitankové teleso, používané v leteckých bombách či delostreleckých strelách a raketách pre raketomety. Mína je odpálená elektronickým roznecovačom po vyhodnotení, že v blízkosti sa nachádza tank, je teleso vymetené do výšky a počas pádu sa samostatne navedie na vhodný cieľ.
 
== Iné projekty ==