Žulová: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
usilovať sa o |
||
Riadok 56:
Rozvoj mestečka bol však zastavený [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnou vojnou]]. Hrad bol dobytý a zbúraný švédskym a poľským vojskom roku [[1639]], mestečko poničené hlavne v ďalšom ťažení Švédov roku [[1642]]. Hradné budovy slúžili doposiaľ ako správne stredisko biskupského panstva, obranný význam však stratili a od počiatku 18. storočia boli využité ako panský pivovar.
Žulová sa zatiaľ po ničivom požiari roku [[1657]] spamätala, podhradie sa postupne rozširovalo o remeselnícke dielne aj dvory a mestečko sa začalo usilovať o priznanie mestských výsad. Pôsobili tu síce niektoré typicky mestské inštitúcie (ako už roku [[1616]] doložený strelecký spolok a od roku [[1667]] tiež niekoľko remeselníckych [[cech]]ov, z ktorých prvým bol cech tkáčov), hospodársky však stála v tieni okolitých miest, nebola príliš ľudnatá a historických dokladov o skoršom mestskom štatúte sa nedostávalo. S biskupskou podporou nakoniec obci cisár [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] "obnovil" údajne zhorené mestské práva listinou z dňa [[12. januára]] [[1793]].
=== 19. a začiatok 20. storočia ===
Riadok 63:
[[Súbor:Zulova radnice.jpg|náhľad|Zrekonštruovaná budova radnice na námestí v Žulovej]]
Po zrušení patrimoniálnej správy sa usilovala Žulová o to, stať sa sídlom [[súdny okres|súdneho okresu]]. Súdny okres však bol nakoniec zriadený vo väčšej [[Vidnava|Vidnave]]. Od roku [[1905]] sa však v Žulovej konali pravidelné zasadania vidnavského okresného súdu.
V 19. storočí sa mesto Žulová stalo strediskom ťažby a spracovania kameňa, hlavne [[žula|žuly]]. Prvé kamenárske dielne - Schönova, Thienelova a Linkeho - existovali od roku [[1840]]. Hlavná priemyslová etapa rozvoja ťažby potom začala v 70. a 80. rokoch 19. storočia. Roku [[1880]] založil v Žulovej tunajší rodák Hermann Franke (1856-1920) firmu ''Hermann Franke-Prießnitz'', ktorá sa stala najväčšou kamenárskou firmou na Jesenicku a zamestnávala cez 500 robotníkov v lomoch a kamenárskych závodoch v Žulovej aj okolitých obciach. Ďalšou veľkou firmou v meste bol podnik Alberta Förstera (1832-1908), z ktorého iniciatívy bola v Žulovej roku [[1886]] založená odborná škola pre spracovanie kameňa, ktorá získala sebe aj mestu vynikajúcu povesť. Sídlila najprv v priestoroch venovaných svojim zakladateľom, až roku [[1909]] získala nové reprezentatívne budovy.
| |||