Ludwig van Beethoven: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo, replaced: popis → opis, môžme → môžeme, Avšak → Ale, 1819-1823 → 1819 – 1823 (18), štúdijn → študijn
preklepy
Riadok 30:
Beethoven pochádza z chudobnej rodiny, ktorej predkovia ([[roľník|roľníci]] a [[Remeselník|remeselníci]]) pochádzali z [[Flámsko|flámskeho]] [[Mechelen]]u. Slovíčko „van“ v jeho mene nedokazuje jeho šľachtický pôvod, ale naznačuje odkiaľ pochádza jeho rodina (v preklade približne „z repového dvora“). Beethovenov starý otec, ktorý sa volal tiež Ludwig van Beethoven, bol zamestnaný ako hudobník u [[Kolín nad Rýnom|kolínskeho]] [[arcibiskup]]a ([[knieža]]ťa), kde mal na starosti orchester. V roku 1740 sa mu narodil syn Johann, z ktorého sa stal neskôr [[spev]]ák. Dňa 16. (alebo 17.) decembra 1770 prišiel na svet v [[Beethovenov rodný dom|Bonngasse 18]] syn, ktorý bol pokrstený 17. decembra a dostal meno Ludwig po starom otcovi.
 
Otcovi Ludwiga van Beethovena imponoval mladý [[Wolfgang Amadeus Mozart]], ktorý sa už ako šesťročný preslávil ako skladateľ. S cieľom vychovať z neho podobné [[zázračné dieťa]] učil otec syna hru na husliach a klavíri. Tento prísnýprísny postoj otca narušoval vývoj chlapca, ktorého budili o polnoci z dôvodu cvičenia na klavíri. V škole bol často unavený a nemohol sa sústrediť.
 
Jeho život nebol ľahký, otec bol alkoholik, matka bola často chorá a zo šiestich súrodencov prežili len dvaja.
Riadok 42:
Štúdium u Mozarta sa ale nerealizovalo. Jednak bol Mozart očividne zamestnaný prácou na vlastných dielach a mal aj iné starosti, kvôli čomu neprejavil záujem. Aj Beethoven sa už po dvoch týždňoch musel vrátiť domov, pretože jeho matka ťažko ochorela a krátko po návrate Beethovena do Bonnu zomrela.
V roku [[1789]] začal Beethoven štúdium na univerzite v Bonne; rýchlo sa dostal do kontaktu s myšlienkami [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]]. Jeho nadšenie pre revolučné myšlienky sa prejavilo v jeho neskorších dielach, ktorých témou sa stala [[sloboda]] a [[Humanita|ľudskosť]], zvlášť v jeho jedinej opere [[Fidelio]].
 
Ludwig van Beethoven vo veku 22-rokov podnikol druhú študijnú cestu do Viedne, z ktorej sa roku [[1792]] už nevrátil do Bonnu. Mozart už zomrel, ale [[Joseph Haydn]] a [[Antonio Salieri]] dávali Beethovenovi hodiny kompozície.
Riadok 66:
V roku [[1805]] mala premiéru Beethovenova jediná opera [[Fidelio]]. Bola viackrát prepracovaná, tak ako aj iné diela, pôvodný názov bol „Leonóra“.
 
V prvom desaťročí [[19. storočia]] sa stal Beethoven jedným z najpopulárnejšichnajpopulárnejších hudobníkov Európy. Žil v novej rakúskej cisárskej ríši (vznik 1804), hnevalo ho, že [[Gioacchino Rossini]] so svojími operami bol ešte populárnejší. Jeho symfónie napísané v revolučnom duchu sa stali trvalou súčasťou repertoára orchestrálnych koncertov.
 
=== Symfónie č. 5 c-mol, č. 6 F-dur a č. 7 A-dur ===
[[Symfónia č. 5 (Beethoven)|5. symfónia]] bola v minulosti nazývaná „Osudová“, symfónia vznikla v ťažkej fáze života skladateľa (k štyrom slávnym úvodným tónom Beethoven vraj povedal: „Takto búcha osud na bránu“, no medzičasom sa dokázalo, že to bol neskorší opis). Dňa 22. decembra [[1808]] bola premiéra spolu s [[6. symfónia (Beethoven)|6. symfóniou]] (Pastorálna), so štvrtým klavírnym koncertom a časťami omše C-dur. Pastorálna symfónia nie je v pôvodnom zmysle programová hudba, ako sa často nesprávne označuje, ale podľa vyjadrenia Beethovena „Viac citové vyjadrenie ako maľba“. Tým symfónia zostáva na pôde klasiky a nie je prípravou alebo miľnikommíľnikom k [[Symfonická báseň|symfonickým básniam]] romantiky. [[Franz Liszt]], ktorý zložil prvé symfonické básne, sa odvolával pri vzniku nového žánru skôr na operné predohry ([[Ouvertúra|ouvertúry]]) Beethovena, menovite ''Coriolan'' alebo ''Kráľ Štefan''.
 
Dňa [[8. decembra]] [[1813]] bola premiéra [[7. symfonia (Beethoven)|7. symfónie]] a mala obrovský úspech. [[Richard Wagner]] ju o 30 rokov neskôr chválil ako „apoteózu tanca“.
Riadok 82:
Napriek (alebo možno práve kvôli) týmto veľkým súkromným problémom zložil Beethoven v tomto čase svoje najdôležitejšie diela, okrem iného omšu [[Missa solemnis]] (mala premiéru 7. apríla 1824 v Petrohrade), ktorá vo svojej veľkosti a kráse nič neprezrádza o dezolátnom okolí umelca.
 
O rok neskôr ukončil [[19. symfónia (Beethoven)|9. symfóniu]]. Posledný odsek s chórovým finále na Schillerovu „[[Óda na radosť]]“ veľmi prispel k popularite tohto diela. Prvé tri odseky s ich grandióznou architektúrou, inštrumentalizáciou a spracovaním témy boli smerodajné pre symfonikov romantiky až po [[Gustav Mahler|Gustava Mahlera]]. Premiéra [[1. symfónia (Beethoven)|9. symfónie]] spolu s časťami omše Missa solemnis bola [[8. mája]] [[1824]]. Beethoven chcel, keďže nemohol viesť sám toto predstavenie, podporiť dirigenta udávaním tempa, orchester mal pokyn, aby si to nevšímal.
 
Beethoven zomrel v roku [[1827]] vo Viedni na následky chronickej otravy olovom, ktoré pochádzalo pravdepodobne z pančovaného vína. Na pohrebe sa zúčastnilo okolo dvadsaťtisíc ľudí. Armáda musela zabezpečiť poriadok. Je pochovaný na viedenskom cintoríne [[Zentralfriedhof (Viedeň)|Zentralfriedhof]].
Riadok 111:
** "[[Ruiny Atén]]" op. 113, [[1811]]
** "[[Kráľ Štefan]]" op. 117, [[1811]]
* ouverturaouvertúra [[Coriolan]] c-mol op. 62, [[1807]]
* pochod so zborom „Die Weihe des Hauses“ (doslova: Vysvätenie domu)
* Eine Chorfantasie (doslova:Zborová fantázia) op. 80 s klavírom a orchestrálnym sprievodom, [[1808]] – [[1809]]