Operácia Barbarossa: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dopl.
Riadok 222:
Napriek tomu, že sovietske sily mali obrovský počet tankov a mechanizovanej techniky, ako boli ťahače diel. Tanky a ostatná pozemná technika trpeli značnou poruchovosťou, kvôli neskúsenosti posádok a nedostatku náhradných dielov, ktorý sa ťahal už od mierového obdobia, čo malo na svedomí značné výpadky v zásobovaní jednotiek a na to sa viažuce ďalšie problémy. Sovietske jednotky neboli konkurencieschopné rýchlo manévrujúcim a postupujúcim silám Osi aj kvôli svojej nízkej motorizácii. Ich tankové divízie mali na začiatku vojny síce takmer 2x viac tankov ako nemecké, ale o polovicu nákladných automobilov menej. Jednotky nestíhali zásobovať v boji svoje postupujúce tankové oddiely. Príkladom boli boje pri Grodne v júni 1941, kam bol poslaný 6. mechanizovaný zbor s asi 1000 tankmi vrátane asi 300 KV a T-34, ktorému sa ani nepodarilo doraziť na bojisko, pretože jeho jednotkám došlo palivo. Problémom bola často koordinácia, ktorú podľa väčšiny zdrojov okrem nedostatočných skúseností sťažoval aj nedostatok vysielačiek a spojovacej techniky. Niektorí však poukazujú, že počet vysielačiek vôbec nebol taký tragický, ako sa po skončení druhej svetovej vojny pokúšali podsúvať komunistickí historici. Podľa archívov bol počet vysielačiek a ich rozmiestnenie v štruktúrach červenej armády, približne rovnaký, ako v roku 1944 a 1945, takže tento fakt v žiadnom prípade nemohol hrať takú úlohu, aká mu bola prisudzovaná.<ref name="Solonin, VM"/> Na mobilitu rovnako nemalo vplyv nasadenie sovietskych hipomobilných (jazdeckých) jednotiek. Počas celej nasledujúcej vojny nasadzovali hipomobilné jednotky, a kone ako ťažné zvieratá obe strany.
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-L19397, Lettland, Riga, Begrüßung der deutschen Soldaten.jpg|náhľad|Nemci vítaní domácim obyvateľstvom v Litve.]]
Sovietske ozbrojené sily nemali na začiatku vojny nedostatok skúsených vojakov. Stav bol porovnateľný s nemeckými silami. Na západných hraniciach krajiny čakal na Nemcov výkvet červenej armády. NiektoréNiektorí autori poukazujú, že viac ako 90&nbsp;% nemeckých vojakov, ktorí sa zúčastnili Barbarossy sa predtým aktívne nezúčastnili žiadnych bojov v Poľsku a ani útoku na Francúzsko. Drvivá väčšina nemeckých síl bola bojovo neskúsená rovnako, ako drvivá väčšina tých sovietskych, ak nie dokonca viac. Problémom ZSSR bolo, že v priebehu prvých mesiacov vojny bola veľká časť týchto skúsených síl stratená<ref name="Solonin, VM"/>.
 
Stalinova snaha zabrániť ústupom a vzdávaniu veľkého počtu vojakov, často aj s veliteľmi napr. pomocou [[Rozkaz č. 270|rozkazu č. 270]], mala za následok držanie pozícií za každú cenu, čo však často viedlo k neúspechom, keď pohyblivé nemecké tankové jednotky prenikli cez tieto postavenia do tyla sovietskych vojsk, odrežúc ich tak od tylového zabezpečenia a zásob. Kým si Stalin uvedomil chybu a dovolil svojim vojskám v správnej chvíli ustúpiť, čím umožnil ich zachovanie, prišiel vo viacerých veľkých obkľúčeniach do decembra 1941 o viac než 2,6 milióna mužov. Väčšina z týchto [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]] bola v rukách nacistov cielene vystavená zlému zaobchádzaniu, hladu a chorobám, čo malo za následok, že veľká časť z nich do jari 1942 [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|zahynula]].