Karolovci: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo
Riadok 1:
[[Súbor:Stammtafel der Karolinger.jpg|thumb|Genealógia Karolovcov]]
 
'''Karolovci''' alebo '''Karolovská dynastia''' bola šľachtická a neskôr panovnícka dynastia, ktorá vládla vo [[Franská ríša|Franskej ríši]] v rokoch [[751]] – [[987]]. Svoj názov odvodzuje od svojho najvýznamnejšieho člena, cisára [[Karol Veľký|Karola Veľkého]], ktorý vládol ako kráľ [[Frankovia|Frankov]] (768 – 814) a cisár Západu (800 – 814).
 
== Začiatky Karolovcov ==
Dynastia Karolovcov založila prvú bohatú a mocnú európsku ríšu. Germánski „barbari“ [[Frankovia]] sa usadili na území dnešného [[Belgicko|Belgicka]] a severného [[Francúzsko|Francúzska]] a ich vodca [[Chlodovik I.]] ([[481]] – [[511]]), sídliaci v [[Paríž]]i, prijal [[kresťanstvo]], čím si získal rímsku podporu. Zjednotil franské kmene, porazil Galov, Alamanov (t. j. spojené germánske kmene) a [[Vizigóti|Vizigótov]] a založil novú ríšu.
 
Od [[7. storočie|7. storočia]] prechádzala stále väčšia moc z kráľa na „správcu paláca“ (maior domus), majordóma, čím sa oslabovalo postavenie kráľa. Majordómovia titul dedili a postupne sa stali správcami krajiny. Jedným majordómom bol i [[Pipin Herstalský]], ktorý od konca 7. storočia spravoval Austrasiu. Jeho nemanželský syn [[Karol Martel]] porazil v roku 719 Neustrijcov, čím si zaistil vládu nad celou Austrasiou a dobyl [[Utrecht]]. Aby vybudoval silné vojsko, rozdeľoval urodzeným i slobodným mužom cirkevné statky, za čo mu na oplátku poskytovali namiesto daní bojovníka so zbraňou a koňom. Jeho nástupcovia – syn [[Pipin Krátky]] i vnuk [[Karol Veľký]] doviedli systém k dokonalosti a cirkev si udobrili povinným odvádzaním desiatku v jej prospech.
 
Karol Martel napokon od roku [[732]] vládol sám, bez kráľa a svoju moc upevňoval budovaním opevnených miest a popodľa rímskomrímskeho vzorevzoru i ciest s prepriahacími stanicami. Jeho syn Pipin Krátky pokračoval v nastolenej politike a v roku [[751]] dosiahol zosadenie posledného merovejského kráľa. Založil tak dynastiu Karolovcov.
 
[[Karol Veľký]], najstarší syn franského kráľa Pipina Krátkeho a Bertrady sa v roku 768 ujíma vlády, spolu s bratom [[Karolman I.|Karolmanom]], ktorý však už po troch rokoch vládnutia zomiera. Karol bol veľký bojovník, no zároveň diplomat a podporovateľ vzdelanosti a kresťanstva. V roku [[800]] sa nechal korunovať za cisára.
Riadok 36:
 
{{Panovníci Francúzska (2)}}
 
[[Kategória:Karolovci| ]]
[[Kategória:Dejiny Francúzska]]
 
[[Kategória:Dynastie]]
[[Kategória:Panovnícke rody]]