Carl Gustav Jung: Rozdiel medzi revíziami

Ako syn [[Protestantizmus|protestantského]] [[farár]]a prežíval všetky otcove pochybnosti spojené s vierou. Ako veľmi senzitívne dieťa sa často oddával osobnej [[Imaginácia|imaginácii]], pri ktorej sa pokúšal nadviazať [[kontakt]] s [[Boh]]om. Vzhľadom kna veľkémuveľké množstvumnožstvo duchovných hodnostárov v rodine sa predpokladalo, že aj jeho dráha pôjde v otcových stopách. Potom, čo objavil v ranej dospelosti [[Filozofia|filozofiu]] a [[Literatúra|literatúru]], rozhodol sa vymaniť z rodinnej [[Tradícia|tradície]] a zapísal sa štúdiu [[Medicína|medicíny]] a [[psychiatria|psychiatrie]].

V určitom slova zmysle sa hovorí o vzťahu [[učiteľ]]a a žiaka, avšakale spoluprácu Junga s [[Sigmund Freud|Freudom]] charakterizuje predovšetkým dôvera a priateľstvo. Jung sa prvýkrát stretol s Freudom v roku [[1907]], ich spolupráca trvala do roku [[1912]]. Pre Freuda znamenal Jung najinšpiratívnejší prvok svojho psychoanalytického hnutia, predovšetkým sa zhodovali vo výskumoch v oblasti [[hystéria|hystérie]]. Freudovská [[psychoanalýza]], ktorá sa zameriavala na [[sex]]uálny pôvod [[neuróza|neurózy]], sa však zdala Jungovi príliš obmedzená, chcel pracovať s "trajektóriou" neurózy a jej implikáciami pre budúci vývoj [[pacient]]a. Aj Freudovo poňatie [[komplex]]u ako akéhosi sexuálneho rezídua z psychických zážitkov skorého detstva mu pripadalo ako silne obmedzujúce.

Vzťah Freuda a Junga nemal iba vedecké, ale aj osobné pozadie. Freud sa rozhodol Junga adoptovať a "popodľa vzorevzoru [[patriarcha (cirkev)|patriarchov]] ho pomazať ''in patribus infidelium'' -  – v zemi neveriacich". To neskôr znamenalo problém ako sa vymaniť z otcovskej autority, a to hlavne vo chvíli, keď sa objavil vzťah konkurencie.

Rok [[1913]] bol pre Junga zlomový. Po sérii apokalyptických snov a vízií rezignoval na prednášky na univerzite, v roku [[1914]] sa vzdáva funkcie prezidenta Medzinárodnej psychoanalytickej spoločnosti, na ktorej čele stál od roku [[1911]]. V tomto období sa venuje prevažne práci na svojich teoretických štúdiách, zakladá úzky krúžok Psychologického klubu, venuje sa súkromnej terapeutickej praxi, avšakale predovšetkým zdokonaľuje svoju techniku, ako komunikovať so svojím nevedomím. Naväzuje tak na svoje rané zážitky z detskej imaginácie. Učí sa [[personifikácia|personifikovať]] fenomény nevedomia, počúvať ich hlas, a tým ich urobiť uchopiteľnými pre [[vedomie]]. Dochádza k postulátu, že v individuálnej mysli existujú prvky, ktoré jej nepatria, resp. nie sú jej vlastným výtvorom.

Jung sa snažil zachytiť a popísať nejakú praktickú metodiku, ako sa človek môže vysporiadať so svojím nevedomím. Bol si vedomý toho, že náboženské filozofie, metafyzické systémy alebo symbolická imaginácia pracujú s týmto faktom. Psychologické výpovede majú rovnakú váhu ako výpovede vedeckého rázu, akými disponuje napríklad [[fyzika]]. Jung v tejto súvislosti zavádza pojem [[psychická realita|psychickej reality]], ktorú moderné osvietené poňatie človeka odkazuje mimo skutočnosť. Neustále sa snaží zdôrazňovať empirickú povahu duševných výpovedí a je si zároveň vedomý, že pre moderný vedecký názor nebude jednoduché tento fakt prijať. Poukazuje na nebezpečenstvo vyplývajúce z oddelenia psychického sveta od racionalisticky chápanej skutočnosti. Na mnohých miestach vyslovil predtuchu nebezpečného vplyvu nespracovaných nevedomých [[archetyp|archetypov]]ov, ktorá sa mu splnila [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]].

V roku [[1923]] začína Jung stavbu veže v [[Bollingen|Bollingene]]e, obydlia, ktoré je žijúcim dôkazom jeho ďalšieho objavu, psychického stredu v ľudskej duši – Self čiže [[Selbst|Bytostné Ja]]. [[Bollingenská veža]], ktorú psychológ neustále vlastnými silami rozširoval, nebola len miestom stretávania sa s rôznymi osobnosťami, ale predovšetkým symbolickým vyjadrením osobného rastu k celistvosti, kombináciou praktickej životnej orientácie a spracovaním snovej imaginatívnej látky. Pracuje presne v intenciách svojho zistenia, že projekciou nevedomých obsahov do reality sa stávajú obsahmi viditeľnými. Stavba týmto prekračovala svoj symbolický význam.

* Gesammelte Werke, I-IX, [[1958]]- – [[1983]]

* Briefe, I-III, [[1972]]- – 73

{{DEFAULTSORT:Jung, Carl Gustav}}
[[Kategória:Carl Gustav Jung| ]]