Bratislavský hrad: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 19 bajtov ,  pred 6 rokmi
typo, replaced: t.j. → t. j., Vzhľadom k → Vzhľadom na, 1438 - 1455 → 1438 – 1455 (7), - →  –  (8), po vzore → podľa vzoru
d (Verzia používateľa 87.197.79.158 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wookie)
(typo, replaced: t.j. → t. j., Vzhľadom k → Vzhľadom na, 1438 - 1455 → 1438 – 1455 (7), - →  –  (8), po vzore → podľa vzoru)
Prelom 5. a 6. storočia znamenal začiatok [[Slovania|slovanského]] osídľovania tejto lokality. Prví obyvatelia najskôr obsadili miesta, na ktorých sa výrazne rysovali pozostatky starších obydlí a opevnení. Akropolu hradného vrchu ako aj neďaleko ležiaci vrch [[Devínska hradná skala|hradnej skaly]] nad dnešným [[Devín]]om zabezpečili sústavami opevnených sídlisk. Zo správ vojenského charakteru sa dozvedáme o pomenovaní oboch sústav – ''Dowina'' a ''Brezalauspurch''. Poloha sídliska na bratislavskom hradnom vrchu kontrolujúceho križujúce sa obchodné cesty a dunajský brod, bola veľmi výhodná. Možno povedať, že od prvej polovice 9. storočia tu existovalo dobre opevnené stredisko so zrubovými obydliami, palácom (išlo o dvojpriestorový objekt postavený na vrcholovej plošine areálu hradiska), predrománskou trojloďovou bazilikou, cintorínom, ako aj s hospodárskymi objektmi. Opevnenie, ešte drevozemné (doložená šírka hradby {{m|4.5|m}}, výška 1,6 – 2 metre), vymedzovalo územie s rozmermi asi 300 x 200 metrov a s niekoľkými nevyhnutnými úpravami vydržalo v takejto podobe až do konca 14. storočia, keď ho nahradili kamenné gotické hradby.
 
[[Súbor:Pressburg city plan 1438-55.jpg|náhľad|vľavo|Opevnenie Bratislavy na okraji tzv. albertínskeho plánu Viedne z rokov 1438 -  – 1455]]Výsledky archeologického prieskumu s početnými dokladmi vyspelej veľkomoravskej materiálnej kultúry (gombíky, ozdoby, keramika) svedčia o tom, že toto slovanské hradisko svojou architektúrou a funkciou prevyšovalo charakter pohraničnej pevnosti.
 
K nesporne najvýznamnejším nálezom z veľkomoravského obdobia patria zvyšky [[Veľkomoravská bazilika na Bratislavskom hrade|cirkevnej stavby]] z 9. storočia na východnej terase hradu. Že išlo o sakrálnu stavbu dokladá jej samotná dispozícia, východné orientovanie a pohrebisko, ktoré sa v jej blízkosti nachádzalo.
Práce viedol cisárov dvorský architekt [[Pietro Ferrabosco]], ktorý sa podujal prestavať gotickú stavbu a dať jej moderný [[Renesancia|renesančný]] vzhľad. Po desiatich rokoch práce bola prestavba v roku 1562 ukončená; o rok nato bol hrad pripravený prijať účastníkov významnej udalosti – korunovácie [[Maximilián II. (Svätá rímska ríša)|Maximiliána II.]] za uhorského kráľa.
 
Vzhľadom kna významuvýznam, ktorý Bratislava v druhej polovici 16. storočia dosiahla, bolo v roku 1608 uhorským snemom rozhodnuté o trvalom uložení korunovačných klenotov v Korunnej veži kráľovského paláca.
 
=== Baroková prestavba ===
Stavebný vývoj, ktorými prechádzali šľachtické sídla v období [[barok]]a našiel odozvu i na prestavbe hradu v Bratislave. Nové spoločensko-politické podmienky kládli predovšetkým dôraz na pohodlné a komfortné bývanie a do ústrania potláčali fortifikačné hľadiská. Z tohto dôvodu hlavným zámerom novej panovníčky bola prestavba hradného paláca v duchu vtedajších slohových požiadaviek na pohodlné šľachtické sídlo.
 
Čoskoro po nástupe Márie Terézie na trón však bola panovníčka nútená angažovať sa v medzinárodných konfliktoch ([[vojna o rakúske dedičstvo]], [[Sedemročná vojna (1756    1763)|sedemročná vojna]]), ktoré krajinu finančne veľmi vyčerpávali. Práce na prestavbe hradu museli počkať. Začali až v roku 1760.
 
[[Súbor:Map of Bratislava castle.jpg|náhľad|Plán hradného areálu z tereziánskeho obdobia obsahoval aj záhrady na severnej terase a prístavbu -  – [[Terezianum (Bratislava)|Terezianum]] pri východnej fasáde hradného paláca]]V záujme realizácie svojich predstáv poverila Mária Terézia prestavbou hradu významných staviteľov svojej doby. Prvým z nich bol panovníčkin obľúbený architekt [[Nicolò Pacassi]], od roku 1748 hlavný architekt pri cisárskom dvore. Po ňom práce prevzal [[Giovanni Battista Martinelli]], vo [[Viedeň|Viedni]] žijúci [[Taliani|Talian]]. Oveľa významnejšie sa do stavebnej histórie hradu zapísal [[Franz Anton Hillebrandt]], hlavný architekt Uhorskej kráľovskej stavebnej komory, ktorý sa ujal prác po Martinelliho smrti v roku 1757. Jeho prínosom bola okrem prestavby samotného paláca i adaptácia dvoch strážnic na čestnom nádvorí a výstavba dvoch víťazných brán, čo dodalo tomuto priestranstvu ucelený architektonický výraz. Na strážniciach i oboch bránach boli osadené kamenné súsošia trofejí. Na bočný priechod východnej víťaznej brány nadväzovalo viacramenné schodisko s prístupom od Žigmundovej brány a tzv. Leopoldovho nádvoria.
 
Okrem prestavby paláca a jeho interiérov výrazné zmeny nastali v architektonickom riešení hradného areálu. Na západnej terase vybudoval Hillebrandt v roku 1764 trojkrídlovú jednoposchodovú budovu, v ktorej boli umiestnené koniarne, priestory pre vozy a byty služobníctva. Pri severných a západných hradbách prestaval priestory hradnej posádky. K severnej strane paláca bola v roku 1767 pristavaná krytá jazdiareň a zimná záhrada so záhradným pavilónom. [[Sala terrena|Salu terrenu]] zimnej záhrady zdobili fresky [[Franz Anton Maulbertsch|Franza Antona Maulbertscha]] a [[Josef Winterhalter|Josefa Winterhaltera]], maľba na strope záhradného pavilónu – ''Apolón na Helikóne medzi múzami'' – bola dielom rakúskeho umelca Vincenta Fischera.
 
Severnú hradnú terasu obohatila záhrada francúzskeho typu (popodľa vzorevzoru záhrady vo viedenskom [[Schönbrunn]]e). Záhrada bola stupňovitá, jednotlivé terasy boli spojené schodiskom. Na východnej terase vznikla nová záhrada s letohrádkom.
 
Jedným z vrcholných Hillebrandtových diel na hrade bolo v rokoch 1767 – 1768 vybudovanie obytnej palácovej prístavby pre novovymenovaného uhorského miestodržiteľa [[Albert Saský (1738    1822)|Alberta Sasko-Tešínskeho]] pri východnej fasáde, nazvanej spočiatku „nová budova“, dnes známej pod názvom [[Terezianum (Bratislava)|Terezianum]].
 
Významnou stavbou technického charakteru a novinkou na hrade bol vodovod, postavený podľa návrhu dvorného radcu [[Johann Wolfgang Kempelen|Johanna Wolfganga Kempelena]], ktorý dômyselným zariadením dokázal dopraviť vodu z Dunaja na hrad.
=== Od Márie Terézie po úpadok ===
[[Súbor:Bratislavskyhrad18.jpg|náhľad|vľavo|Baroková víťazná brána s kamennými plastikami trofejí uzatvára čestné nádvorie zo západnej strany]]
Posledné skvelé obdobie zažil Bratislavský hrad s nástupom kráľovnej [[Mária Terézia|Márie Terézie]] (v roku 1741). Počas jej pobytu v Bratislave bola na hrade, teraz už prestavanom v novom [[barok]]ovom slohu na pohodlné šľachtické sídlo, ubytovaná a tu aj prijímala zástupcov stavov a krajinských úradov. Po nezhodách s uhorskými stavmi na sneme v roku [[1751]] sa rozhodla zrušiť úrad uhorského [[palatín]]a a na jeho miesto vymenovať kráľovského miestodržiteľa. Za sídlo mu určila Bratislavský hrad. K realizácii tohto rozhodnutia prišlo v roku [[1765]] keď zomrel palatín [[Anton Esterházy]] a na jeho miesto vymenovala ako miestodržiteľa svojho zaťa [[Albert Saský (1738    1822)|Alberta Sasko-Tešínskeho]], ktorý sa v nasledujúcom roku i so svojou manželkou nasťahoval do adaptovaných priestorov kráľovského paláca. Hrad sa s príchodom umeniamilovného arcivojvodu stal miestom stretávania umelcov, ale aj lekárov, právnikov a vedcov. Palácové siene vyzdobené dielami popredných európskych umelcov dýchali atmosférou prepychu. Medzi významnými osobnosťami sa na hrade často objavovali skladateľ [[Joseph Haydn]] či kráľovský dvorný radca a predseda Uhorskej kráľovskej komory [[Anton I. Grasalkovič]].<ref name="Hrad11">{{Knižná referencia|autor=A. Markovich, J. Huťťanová|názov=''Príbeh hradu Bratislava''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Kala|rok=2007|strana=89}}</ref>
 
Po smrti Márie Terézie hrad architektonicky i významovo upadal. Čiastočné oživenie nastalo za vlády jej syna [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] zriadením generálneho seminára. Po jeho zrušení v roku [[1801]] nastalo obdobie totálneho úpadku hradu zavŕšené požiarom v roku [[1811]], keď dva roky predtým bol hrad vystavený strelám francúzskych diel pri [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovom]] obliehaní Bratislavy.
Východne od čestného nádvoria sa pri paláci nachádza náznaková rekonštrukcia objavených základov trojloďovej baziliky z 9. storočia, veže z 10. storočia a Kostola najsvätejšieho Spasiteľa z 11. storočia. Tento priestor dopĺňa na vysokom podstavci umiestnená socha sediaceho Krista korunovaného tŕním, pravdepodobne súčasť niekdajšej Kalvárie v Podhradí (na [[Mikulášska ulica|Mikulášskej ulici]]), ktorá vznikla v polovici 18. storočia. Na toto miesto sa stĺp so sochou dostal z priestoru pred Viedenskou bránou. Tesne pri východných hradbách dala [[Alžbetínky|Rehoľa svätej Alžbety]] v roku 2000 umiestniť bronzové súsošie [[Alžbeta Uhorská (svätica)|svätej Alžbety]] so žobrákom (dielo talianskeho sochára Norberta Salaia), ako pripomienku roku 1207, kedy sa na Bratislavskom hrade táto uhorská princezná a neskoršia svätica narodila.
 
Západná Viedenská brána (zvaná aj Karolova) pochádza z roku 1712, kedy bola postavená pri príležitosti korunovácie [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karola III.]] (otca Márie Terézie) za uhorského kráľa. V čase, keď hradný areál plnil funkciu kasární bola brána v hornej časti doplnená [[Nemčina|nemeckým]] a [[Maďarčina|maďarským]] nápisom: ''K a K. SCHLOSSBERG KASERNE'' resp. ''CS. es KIR. VÁRHEGY LAKTANYA'' t. j. ''Cisárske a kráľovské kasárne na Hradnom vrchu''. Vpravo pred bránou stáli nápadné mechanické hodiny v kovovej schránke s dlhým kyvadlom.
 
Dnes je Viedenská brána hlavnou prístupovou bránou do hradu.
74 867

úprav