Oplodnenie: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 8 083 bajtov ,  pred 5 rokmi
d (Bot: Odstránenie 58 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q127245))
'''Oplodnenie''' (tiež oplodnenia alebo fertilizácia) je splynutie dvoch pohlavných buniek (gamét) v zygoty za účelom sformovania nového organizmu. U živočíchov tento proces zahŕňa fúziu spermie s vajíčkom, čo vedie k vzniku zygoty a jej následnému vývoju v embryo a plod. Podľa živočíšneho druhu môže oplodnenie prebehnúť vnútri tela samice (vnútorné oplodnenie) alebo mimo nich (vonkajšie oplodnenie).
'''Oplodnenie''' je:
# štádium [[pohlavné rozmnožovanie|pohlavného rozmnožovania]] [[rastlina|rastlín]], ktoré nastáva po [[opelenie|opelení]];
# splynutie [[samec|samčej]] [[pohlavná bunka|pohlavnej bunky]] ([[spermia]]) so [[samica|samičou]] pohlavnou bunkou ([[vajíčko (bunka)|vajíčko]]) u [[živočích]]ov (rozmnožovanie živočíchov).
 
<nowiki> </nowiki>Celý proces vývoja nových jedincov sa nazýva rozmnožovanie
== Iné projekty ==
 
{{projekt|q=Oplodnenie}}
== '''Oplodnenie u cicav''' ==
U všetkých cicavcov dochádza k vnútornému oplodneniu prostredníctvom pohlavného styku. Ten prebieha tak, že dôjde k spojeniu pohlavných orgánov samca a samice.
 
Samčie vonkajšie pohlavný orgán (penis) je vložený do otvoru vagíny a tu dochádza k výronu semena (ejakulácia ejakulátu). V semene (ejakuláte) je okrem iného obsiahnuté značné množstvo spermií, ktoré vyrazia smerom do vajcovodu. K nasmerovanie spermií slúžia sťahy vajcovodov, ktoré nasávajú tekutinu
(vrátane ejakulátu), ale napomáha tomu tiež protipohyb časti riasiniek
vo vajíčkovode v čase okolo ovulácie. Spermie u väčšiny druhov sú zachytené v oviduktálním rezervoáru. Po určitej dobe strávenej v samičím reprodukčnom trakte spermie kapacitují (stanú sa schopnými oplodniť vajíčko). Cesta
<nowiki> </nowiki>k vajíčku je veľmi obtiažna, drvivá väčšina spermií k nemu vôbec
nedorazí a "zomrie" cestou (predpokladá sa, že tu odpadne väčšina
defektných spermií). Kapacitované spermia nachádzajú vajíčko pomocou termotaxe (vajíčko
tvorí tepelný gradient pri svojom zostupe vajcovodom) a chemotaxie
(vajíčko produkuje látky, ktoré spermiu navigujú).
 
Po
<nowiki> </nowiki>nájdení vajíčka spermie musia u väčšiny druhov preniknúť obalom
granulózy buniek (cumulus oophorus) a dostať sa ku glykoproteinovému
obalu vajíčka - zoně pellucida. Kontakt
<nowiki> </nowiki>sa zónou pellucida je signálom pre akrozomální reakciu (exocytózu
špecializované organely spermie - akrozómy, ktorý obsahuje rôzne lytické
<nowiki> </nowiki>enzýmy). Enzýmy
<nowiki> </nowiki>uvoľnené pri akrozomální reakcii rozštiepať otvor do zony pellucida a
spermia môže pomocou pohybov bičíka preniknúť až k plazmatickej membráne
<nowiki> </nowiki>vajíčka (oolema). Často sa uvádza, že spermie pri oplodnení odhadzujú bičík a dovnútra preniká len hlavička, toto je však iba výnimka; u väčšiny živočíchov preniká dovnútra celá spermie. [1] Po prieniku spermie dovnútra vajíčka dochádza k ich fúzii (splynutie). Fúzie
<nowiki> </nowiki>prvý spermie vyvolá exocytózu kortikálnych granúl vajíčka, ktoré
obsahujú enzýmy modifikujúce (zesíťující) glykoproteíny zony pellucida a
<nowiki> </nowiki>jej odtrhnutie od plazmatickej membrány - tým sa zamedzí v prenikaniu
ďalších spermií. Oplodnením vajíčka vzniká diploidný bunka - zygota. Ak sa vajíčko po úspešnej oplodnovaní zahniezdi v maternici, samica sa označuje ako gravidné (tiež gravidné, u človeka tehotná).
 
== '''Oplodnenie u rastlín''' ==
Pre
<nowiki> </nowiki>rastliny je síce veľmi významné aj nepohlavné rozmnožovanie
prebiehajúce za pomoci vegetatívnych orgánov (popr. Delením buniek u
jednobunkových), ktoré je dostačujúce na to, aby sa rastlina mohla šíriť
<nowiki> </nowiki>(závisí však od druhu). Napriek
<nowiki> </nowiki>tomu aj u rastlín má pohlavného rozmnožovania a oplodnenie zásadný
význam, pretože umožňuje vznik rastliny sa úplne novo nakombinované
genetickou informáciou. Počas pohlavného rozmnožovania dochádza k splynutiu samičie a samčie pohlavné bunky. To vedie k vývoju zárodku nové rastliny. Proces však inak prebieha u semenných rastlín inak u výtrusných
rastlín zostávajúcich v skupine vyššie rastliny a inak u nižších
rastlín.
 
U všetkých vyšších rastlín sa striedajú tzv. Pohlavné a nepohlavné generácie (gametofyt a Sporofyt). U
<nowiki> </nowiki>semenných rastlín však toto rozlíšenie nie je pre praktické účely
príliš významné, lebo gametofyt sú u nich len ich generatívne orgány,
ktoré sú na zvyšku rastliny prisadnuté a na nej závislé. Významné je toto členenie pre pochopenie oplodnenie u rastlín výtrusných.
Semenné rastliny, všetky rastliny, ktoré kvitnú a tvoria semená
Kvet lekna bieleho je rastlinný orgán pripravený k reprodukcii
Včela na kvetoch sadbový, zaisťuje prenos peľu.
 
U semenných rastlín je pohlavný bunkou tzv. Vaječná bunka, ktorá sídli vo vajíčku (vajíčko je u rastlín viacbunkové útvar). Samčie pohlavné bunkou sú spermatická bunky, ktoré sú vždy dve vnútri
peľovej lack, vyrastajúce z peľového zrna, ktoré musia byť pred tým
prepravený na bliznu.
Prerastaniu peľovej lack
 
Po opelení, čo je prenesenie peľu z peľnice na povrch blizny (horná
časť samičieho orgánu, nazývaného piestik), sa peľové zrná (jeho obsah)
snaží dostať do vajíčka tým, že si vytvára peľovú Lack.
 
Peľová Lack musí prerásť skrz celú dĺžku sťažne, ktorá sa nachádza v piestika medzi bliznou a semenníkom. Nakoniec preniká otvorom klovým k zárodečnému vaku. Jedna
<nowiki> </nowiki>zo spermatických buniek oplodní vaječnú bunku, ktorá sa tým mení v
diploidný zygoty, druhá oplodní diploidné centrálne bunku zárodočného
vaku a vznikne základ triploidního živného pletiva zárodku, endospermu. Endosperm je využívaný ako zdroj živín pri klíčení alebo sa spotreboval už pri vývoji zárodku. Jeho vyživovaciu funkciu potom môžu prevziať maternice, napr. U bôbovitých rastlín. U krytosemenných rastlín vzniká živnej pletivo až po oplodnení, u nahosemenných nezávisle na ňom. Vzniká plod.
 
Táto
<nowiki> </nowiki>zdanlivo zbytočná práca, ktorú peľová lack musí vykonať, nie je
samoúčelná, ale funguje ako spoľahlivý biologický filter, ktorý
zaručuje, že vajíčko nebude opelenie peľom iného druhu rastliny a
niekedy naopak chráni aj pred oplodnením príliš príbuzným jedincom
(inkompatibilita). Táto selekcia funguje už na povrchu blizny a jej podstatou je, že žiaduce peľ si musí s bliznou a piestik "chemicky rozumieť". Je možné zhrnúť, že nie každé peľovej zrno, ktoré sa prilepia na bliznu, môže vytvoriť peľovú Lack.
 
Vzhľadom
<nowiki> </nowiki>k obtiažnosti procesu, lack nerastie jednoducho priamo, ale prerastá
čnelky blízko jej pokožky vlnivým pohybom a nakoniec sa stáča k spodku
semenníku, potom blízko lôžka prechádza obal vajíčka a dosiahne vnútri
vaječnej bunky. Vďaka rastu peľovej lack dôjde k spojeniu spermatická bunky s bunkou vaječnou.
 
Vývoj plodu po oplodnení
 
Po oplodnení sa začne semenník zväčšovať a vzniká z neho plod (napr. Všetky ovocia).
U mnohosemenného ovocie je nutné viac peľových zŕn, pretože s každým vajíčkom sa musí spojiť jedno. Proces možno ľahko demonštrovať u kukurice siatej. Peľ
<nowiki> </nowiki>zo samčích kvetov napáda na lepkavú vonkajšiu časť tzv. Hodvábu (vlákna
<nowiki> </nowiki>vyčnievajúcej z šúľky samičích kvetov), ​​potom peľovej lack rastú dole
<nowiki> </nowiki>hodvábom dovnútra až k vajíčku. Vysušené
<nowiki> </nowiki>hodváb zostane v šupke klasu počas dozrievania semien, preto ak šupku
odstránite opatrne, je možné prezrieť si štruktúru kvetu. Vývoj dužiny ovocia je úmerný podielu oplodnených vajíčok. Napr. vodný melón vyžaduje asi 1000 peľových zrniek dodaných a pravidelne
rozložených na 3 laloky blizny, k tomu aby vývoj plodu mohol byť
normálne, a to v počte semien, veľkosti i tvaru plodu.
 
Rastliny so spórami
    Sporangium
    Striedanie Sporofyt a gametofyt
    Tvorba pohlavných a nepohlavných spor.
 
Nižšie rastliny
Pre nižšie rastliny je skôr veľmi významné nepohlavné rozmnožovanie. Ich
<nowiki> </nowiki>prípadné pohlavné rozmnožovanie býva často veľmi komplikované a
navzájom medzi druhmi (a väčšími taxóny) veľmi rozdielne (Izogamia,
anizogamie, oogamie.). Pohlavným
<nowiki> </nowiki>rozmnožovaním môže byť ako fúzie identických buniek (isogamie) tak aj
oplodnenie väčšie nepohyblivé bunky (samičie) menšie pohyblivou bunkou
(samčie) (oogamie).{{projekt|q=Oplodnenie}}
 
== Externé odkazy ==
Anonymný používateľ