Pierre Le Gros: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia |
kategórie, infobox |
||
Riadok 1:
{{Infobox Osobnosť
'''Pierre Le Gros''' (tiež '''Legros''') (* [[12. apríl]] [[1666]], [[Paríž]] - † [[3. máj]] [[1719]], [[Rím]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[barok]]ový sochár. Jeho život a tvorba sú takmer výlučne späté so súčasným hlavným mestom [[Taliansko|Talianska]].▼
|Meno = Pierre Le Gros
|Portrét =
|Veľkosť obrázka =
|Popis = francúzsky barokový sochár
|Dátum narodenia = [[12. apríl]] [[1666]]
|Miesto narodenia = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
|Dátum úmrtia = {{dúv|1719|5|3|1666|4|12}}
|Miesto úmrtia = [[Rím]], [[Taliansko]]
|Podpis =
}}
▲'''Pierre Le Gros''' (tiež '''Legros''') (* [[12. apríl]] [[1666]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] - † [[3. máj]] [[1719]], [[Rím]]
== Život a tvorba ==
Řádek 11 ⟶ 23:
V roku 1700 sa Le Gros stal členom Akadémie svätého Lukáša (''Accademia di San Luca''), prestížnej umelecko-vzdelávacej inštitúcie. Členstvo v nej mu otvorilo cestu k životným umeleckým zákazkam. V rokoch 1703 - 1712 vytvoril pre rímsku [[Bazilika svätého Jána v Lateráne|Lateránsku baziliku]] kolosálne sochy dvoch apoštolov - [[Bartolomej (apoštol)|svätého Bartolomeja]] a [[Tomáš (apoštol)|svätého Tomáša]] a v rokoch 1708 - 1710 v spolupráci s architektom Filippom Juvarrom (1678 - 1736) sa podieľal na výstavbe kaplnky Antamori (''Cappella Antamori'') v [[Kostol San Girolamo della Carità|Kostole San Girolamo della Carità]] (okrem štukatúrskej výzdoby vytvoril monumentálnu sochu rímskeho patróna [[Filip Neri|Filipa Neriho]]).
[[Súbor:Stanislaus Kostka Legros n1.jpg|náhľad|vľavo|Pierre Le Gros, ''Stanislav Kostka na smrteľnej posteli'' (detail), 1702 - 1703, mramor, [[Kostol Sant'Andrea al Quirinale]], [[Rím]]]]
V závere svojho života sa opäť vrátil k prácam pre rímskych jezuitov. Z rokov [[1702]] - [[1703]] pochádza jeho kolorovaná mramorová socha ''Svätý Stanislav Kostka na smrteľnej posteli'', znázorňujúca skon mladého poľského jezuitského [[Stanislaw Kostka|novica]], vystavená v Kostkovej izbe v kláštore pri [[Kostol Sant'Andrea al Quirinale|Kostole Sant'Andrea al Quirinale]].
Začiatkom druhého desaťročia 18. storočia však Le Grosova sláva začala upadať. Najprv sa mu podarilo odcudziť si jezuitov tým, že tvrdošijne presadzoval svoj návrh na premiestnenie sochy svätého Stanislava do novozariadenej kaplnky. Nadôvažok sa s ťažkosťami potýkal aj v osobnom živote. V roku 1714 umrel v Paríži Le Grosom otec a on sám tiež vážne ochorel. V nasledujúcom roku pricestoval do Paríža a vo svojom rodnom meste túžil stráviť zvyšok života. No v parížskych umeleckých kruhoch sa stretol s nevraživosťou svojich kolegov z Kráľovskej akadémie, na základe čoho sa rozhodol vrátiť do Ríma. Tu musel s nevôľou uznať, že jeho hviezda definitívne zhasla. Videl, že na výslnie sa dostáva [[Camillo Rusconi]], obľúbenec pápeža [[Klement XI.|Klementa XI.]] Vrcholom všetkého bolo jeho vylúčenie z Akadémie svätého Lukáša, čo o.i. znamenalo, že nemohol dostať žiadnu ďalšiu verejnú objednávku. Tak bol rímsky bohatý trh pre neho uzavretý a v dôsledku finančných ťažkostí sa musel uspokojiť aj s menšími prácami mimo hlavné mesto (napr. sochy pre benediktínske opátstvo v [[Monte Cassino|Monte Cassine]]).
Řádek 17 ⟶ 29:
Jeho posledným dielom, ktoré vytvoril na doporučenie svojho priateľa Filippa Juvarru, v tom čase dvorného architekta savojského vojvodu [[Viktor Amadeus II.|Viktora Amadea II.]], boli dve sochy ([[Kristína z Bolseny|svätej Kristíny]] a [[Terézia z Ávily|svätej Terézie]]) pre [[Turín|turínsky]] Kostol San Cristina.
Zatrpknutý Pierre Le Gros zomrel na zápal pľúc začiatkom mája 1719, necelý mesiac po dovŕšení päťdesiatich troch rokov. Jeho telesné ostatky uložili v národnom chráme Francúzov, v [[Kostol San Luigi dei Francesi|Kostole San Luigi dei Francesi]]. V roku [[1725]] bol posmrtne rehabilitovaný a opäť prijatý do Akadémie svätého Lukáša.
== Iné projekty ==
Řádek 23 ⟶ 35:
== Zdroj ==
{{DEFAULTSORT:Le Gros, Pierre}}
[[Kategória:Francúzski sochári]]
[[Kategória:Barokoví sochári]]
[[Kategória:Osobnosti z Paríža]]
[[Kategória:Osobnosti z Ríma]]
| |||