Proces so skupinou Milady Horákovej: Rozdiel medzi revíziami

'''Proces so skupinou Milady Horákovej''', zvaný tiež proces s vedením záškodníckeho spiknutia proti republike so skupinou Dr. Milady Horákovej či proces s [[Milada Horáková|Miladou Horákovou]] a spol., bol najväčší a najvýznamnejší vykonštruovaný politický bábkový proces v komunistickom [[Československo|Československu]]. Bol to jediný zo stoviek politických procesov z doby po februári [[1948]], v ktorom bola k smrti odsúdená a následne naozaj popravená žena.

Proces je označovaný ako najväčší, pretože na hlavnú skupinu boli naviazanénadviazané desiatky ďalších následných procesov po celej republike a počet obžalovaných dosiahol čísla 639. Všetky tieto procesy tvorili dohromady jeden celok. Výsledkom hlavného procesu s Miladou Horákovou boli štyri justičné vraždy. Vrátane následných procesov však bolo udelených celkom 10 trestov smrti, 48 doživotných trestov a ďalšie tresty odňatia slobody v súhrnnej dĺžke 7830 rokov.

Vlna politických procesov, začatých popodľa sovietskomsovietskeho vzorevzoru v krajinách východného bloku, sa nemohla vyhnúť ani Československu. Kremeľ a sovietski poradcovia v Prahe žiadali „vzorový proces“, ktorý by patrične odstrašil všetky potenciálnych odporcov režimu. Z mnohých rôznych variant bola nakoniec ako hlava vymysleného spiknutia vybraná poslankyňa národne socialistickej strany Milada Horáková. Príprava procesu prebiehala úplne pod vplyvom sovietskych poradcov, ktorí mimo iného zaviedli aj tzv. otázkové protokoly, ktoré doteraz čs. Bezpečnosť nepoznala, a presadili aj špeciálnu prípravu obžalovaných, ktorí si museli soje vystúpenia pred súdom donekonečna učiť. Pred súdom stálo 31. mája 1950 trinásť obžalovaných – osem bývalých funkcionárov strany národne socialistickej (Horáková, Zemínová, Kleinerová, Buchal, Hejda, Nestával, Pecl, Přeučil), dva sociálni demokrati (Peška, Dundr), dva funkcionári strany ľudovej (Hostička, Křížek) a jeden obvinený z trockizmu (Kalandra). Žaloba ich vinila z toho, že z nenávisti k ľudovo demokrati-ckému režimu pripravovali protištátny puč a rôzne teroristické akcie, a to v žolde špionážnych služieb USA, Anglicka, Francúzka a Juhoslávie.

Proces bol totiž výnimočný aj svojim ohlasom. Po prvých trech dňoch bol súd doslova zaplavený rezolúciami z tovární, úradov a obcí. Všetky volali po prísnom potrestaní, väčšina po trestu smrti. Bol to dôsledok inštrukcie aparátu strany, v ktorých mimo iného stálo: „Široko podchyťte ohlas procesu. Nech prehovorí hlas ľudového hnevu. Pripravte schôdze závodov a prejavy, na ktorých náš ľud povie, že zosilí bdelosť, že zvýši svoje pracovné úsilie, že zvyšky rozvratnej reakcie rozdrtíme. V uznese-niach nech je žiadané spravodlivé a prísne potrestanie rozvratných zločincov.“ Občania tejto žiadosti vyhoveli. Súd obdržaldostal až 6300 rezolúcií, žiadajúcich smrť a plných výrazov ako „zlotřilá chamraď“, „zavilí zločinci“, „krvaví psi“. Prokurátor Josef Urválek pri súdnom procese: Tisíce prejavov, ktoré došli tomuto súdu zo všetkých vrstiev tohoto národa vyjadrujú nezmerný hnev nášho pracujúceho ľudu nad hanebnou činnosťou obžalovaných, vyjadrujú však i také… (pozri zvukový záznam z procesu) Do súdnej siene tak vstúpil nový prvok – organizovaný hnev lidu. Zámerne zjitřené atmosfére potom odpovedali aj rozsudky, vynesené 8. júna: štyria obžalova-ní – Horáková, Buchal, Pecl a Kalandra – boli odsúdení k trestu smrti, ďalší štyria – Kleinerová, Nestával, Hejda a Přeučil – k doživotnému vezeniu a ostatých päť k vezeniu od 13 do 28 rokov.