Areografia: Rozdiel medzi revíziami

Povrch Marsu je podobne ako povrch [[Zem]]e značne rozmanitý s vysokými [[pohorie|pohoriami]], [[kaňon]]mi, [[údolie|údoliami]] či [[pahorkatina]]mi. V minulých dobách pred vesmírnymi [[kozmický let|letmi]] bolo možné [[Mars]] pozorovať iba [[ďalekohľad]]om, ktorý neumožňoval rozpoznať podrobnejšie detaily povrchu ako načervenalýčervenkastý povrch s tmavými oblasťami a dvoma [[Polárne čiapočky Marsu|polárnymi čiapočkami]]. Prvé fotografie priniesli nový pohľad na červenú planétu, ktorý v súčasnosti prechádza ďalšou revíziou vďaka podrobnému mapovaniu planéty [[kozmická sonda|kozmickými sondami]] a vozidlami na povrchu.

Mars, podobne ako Zem, má svoju [[stratigrafia Marsu|vlastnú históriu]], počas ktorej dochádzalo k jeho postupnému vývoju až do súčasnej podoby. V minulosti sa na planéte vystriedalo mnoho udalostí, ktoré mali zásadnejší význam pre podobu povrchu a existujúcich štruktúr. V období [[Stratigrafia Marsu#Noachian|noachian]] dochádzalo k silnému [[vulkanizmus|vulkanizmu]] a masívnemu bombardovaniu [[meteor]]itmi, ktoré za sebou zanechalo viac ako dve stovky [[impaktný kráter|kráterov]] veľkosti do {{km|5|m}} a 25 väčších ako {{km|16|m}}. V tomto období sa na povrchu nachádzala aj kvapalná [[voda]] a možno i [[oceán]]y, o čom svedčia dôkazy v podobe riečnych korýt, či vzniknutých [[sediment]]ov. V nasledujúcom období [[Stratigrafia Marsu#Hesperian|hesperian]] došlo k postupnému chladnutiu a začiatku výlevného vulkanizmu, počas ktorého vznikali štítové oblasti. V poslednej etape vývoja [[Stratigrafia Marsu#Amazonian|amazonian]] sa planéta stále viac ochladzovala, strácala sa [[Atmosféra Marsu|atmosféra]] a kvapalná voda. Na druhej strane došlo k novým prejavom vulkanizmu, keď vznikli veľké sopky v oblasti [[Tharsis]] (vrátane najväčšej sopky slnečnej sústavy [[Olympus Mons]]). Mars sa stával suchou planétou, kde hlavnú úlohu prevzal činnosť vetra, ktorá premieňa tvár planéty dodnes.

Počas prvej polovice [[17. storočie|17. storočia]] astronómovia využívali prvé skonštruované [[ďalekohľad]]y na pozorovanie, ktoré im umožňovali rozoznať na povrchu planéty tmavé a svetlé plochy, z čoho sa usúdilo, že na Marse sú polárne čiapočky.

| accessdate=2007-08-19}}</ref>, ktoré sa na Zemi našli, sa predpokladá, že povrch Marsu je tvorený prevažne z [[bazalt]]ov. Oproti pozemským bazaltom sú niektoré oblasti obohatené o [[Kremičitan|silikátovú]] zložku podobajúcu sa až pozemských [[andezit]]om (na druhej strane je možné, že sú tvorené aj [[sopečné sklo|sopečným sklom]]). Pri pozorovaní je planéta načervenaláčervenkastá, čo je spôsobené tým, že celý povrch planéty je pokrytý [[oxid železitý|oxidom železitým]]. Na planéte sa nevyskytuje silné [[magnetické pole]], ale niektoré oblasti planéty vykazujú, že boli zmagnetizované. Na povrchu sa nevyskytuje ani tekutá [[voda]], čo vedie k tomu, že tu nedochádza k [[platňová tektonika|platňovej tektonike]] ako na Zemi, aj keď niektoré teórie pracujú s myšlienkou, že tomu bolo pred 4 miliardami rokov inak a že aj Mars mal pohyblivú kôru. <ref>{{Cite web

| accessdate=2007-08-30}}</ref> Už zmieňovaný [[paleomagnetizmus]] je veľmi podobný tomu, čo sa odohráva na Zemi pri [[stredooceánsky chrbát|stredooceánskych chrbtoch]].

Základné nížiny sú [[Acidalia Planitia]], [[Amazonis Planitia]], [[Arcadia Planitia]], [[Argyre Planitia]], [[Chryse Planitia]], [[Daedalia Planum]], [[Elysium Planitia]], [[Hellas Planitia]], [[Isidis Planitia]], [[Meridiani Planum]], [[Planum Australe]], [[Planum Boreum]], [[Utopia Planitia]] a [[Vastitas Borealis]].