Kuiperov pás: Rozdiel medzi revíziami

typo, replaced: 25 – 0 → 25 – 0 (7), - →  – , načervenal → červenkast, replaced:   →   (14)
d (commons:Category -> commonscat)
(typo, replaced: 25 – 0 → 25 – 0 (7), - →  – , načervenal → červenkast, replaced:   →   (14))
'''Kuiperov pás''', tiež nazývaný ''' Edgeworthov–Kuiperov pás''', je oblasť v [[slnečná sústava|Slnečnej sústave]], ktorá sa nachádza za dráhou [[Neptún]]a vo vzdialenosti 30 až 50  [[Astronomická jednotka|AU]] od [[Slnko|Slnka]].
 
Je pomenovaný po [[astronóm]]ovi [[Gerard Peter Kuiper|Gerardovi Kuiperovi]], ktorý v roku [[1951]] navrhol teóriu o pôvode niektorých [[kométa|komét]] v bližšej oblasti ako [[Oortov oblak]]. Táto oblasť bola na jeho počesť nazvaná Kuiperov pás. Pretože však podobnú teórii vyslovil o viac ako desať rokov skôr aj írsky astronóm [[Kenneth Edgeworth]] v roku [[1940]], niekedy sa do názvu pridáva aj jeho meno.
 
== Vlastnosti a vznik Kuiperovho pásu ==
Ide o viac-menej plochý disk, ktorý leží približne v rovine s [[ekliptika|ekliptikou]] a ktorý je vyplnený [[planétka]]mi a [[kométa]]mi. Je to časť [[Transneptúnske teleso|transneptúnskych telies]]. Počítačové simulácie ukazujú, že je silne ovplyvňovaný najmä gravitačnými silami Neptúnu a [[Jupiter]]a. Počas [[Vznik a vývoj slnečnej sústavy|formovania Slnečnej sústavy]] sa dráha Neptúna vplyvom gravitačných porúch spôsobených množstvom menších telies vo väčších vzdialenostiach postupne vzďaľovala od Slnka. Pritom boli podobné telesá "vyhodené" z oblasti pod približne 40  AU (čo je vnútorná hranica oblasti, v ktorej sa vyskytujú [[kubewano|kubewana]], obiehajúce po približne kruhových dráhach), s výnimkou dráh bližších k Slnku, ktoré sú v [[dráhová rezonancia|rezonancii]] 2:3 s Neptúnom. Tieto dráhy, podobné dráhe planétky [[Pluto]], sú obsadené telesami nazývanými [[plutíno|plutína]]. V Kuiperovom páse existujú aj ďalšie, menej početné skupiny telies pohybujúcich sa napríklad v rezonanciách 4:3 alebo 2:1 s Neptúnom. Predpokladá sa, že väčšina telies Kuiperovho pásu vznikla v priestore, kde sa nachádzajú aj teraz, aj keď nezanedbateľné množstvo z nich sa mohlo formovať aj v blízkosti Jupitera, odkiaľ mohli byť gravitačnými poruchami spôsobenými veľkými planétami vyhnané až za dráhu Neptúna. Naopak gravitačné poruchy spôsobené Neptúnom čas od času vypudia niektoré teleso z oblasti Kuiperovho pásu do vnútorných častí Slnečnej sústavy a to sa premení na dlhoperiodickú kométu.
 
Vonkajšia hranica Kuiperovho pásu leží približne vo vzdialenosti okolo 50  AU od Slnka. V tejto oblasti prechádza do [[Rozptýlený disk|rozptýleného disku]], ktorý neleží iba v rovine blízkej k ekliptike, ale siaha do väčších ekliptikálnych šírok, ako Kuiperov pás (dráhy týchto telies môžu mať značný sklon k ekliptike a je teda "rozptýlenejší", odtiaľ jeho názov) a v ktorom sa pohybujú telesá, súhrnne označované skratkou SDO (z angl. Scattered Disc Objects, teda ''telesá rozptýleného disku''). Niektorí astronómovia však túto oblasť, ktorá siaha až približne do vzdialenosti 1000 1 000 AU, považujú za časť Kuiperovho pásu a nazývajú ju ''Kuiperov rozptýlený pás'' a jeho telesa označujú SKBO (z angl. Scattered Kuiper Belt Objects, teda ''telesá rozptýleného Kuiperovho pásu'').
 
== Odhady počtu telies Kuiperovho pásu ==
 
Na základe optických pozorovaní sa predpokladá, že sa v Kuiperovom páse nachádza okolo 50  tisíc objektov väčších ako {{km|100|m}}. V súčasnosti sa uskutočňuje prehliadka neba v rámci projektu ''Taiwan–America Occultation Survey'', ktorá by mala v dohľadnom čase zistiť počet objektov s priemerom väčším než {{km|1|m}} v tejto časti Slnečnej sústavy.
 
Na základe pozorovaní krátkodobých prudkých poklesov intenzity röntgenového zdroja [[Scorpius X-1]] astronomickou družicou [[Rossi X-ray Timing Explorer]] v trvaní 1 až 10&nbsp; milisekúnd, spôsobovaných telesami v Kuiperovom páse, bol počet objektov s priemerom 10 až {{m|100|m}} odhadnutý na 10<sup>15</sup>. Podľa matematických modelov frekvencie vzájomných zrážok, ktoré ich teoreticky rozdrobujú, by ich však malo byť iba 10<sup>10</sup> až 10<sup>12</sup> a to napriek tomu, že priemerná vzdialenosť dvoch telies s priemerom {{m|20|m}} je asi iba 200&nbsp; tisíc kilometrov, čo je v astronomickom meradle veľmi málo. Z diskrepancie medzi zisteným počtom a matematickým modelom vyplýva, že je potrebné zrevidovať naše názory na mechanizmus zrážok v Kuiperovom páse.
 
== Vlastnosti telies Kuiperovho pásu ==
[[Súbor:TheKuiperBelt 75AU Large.svg|thumb|300px|right|objekty Kuiperovho pásu]]
Okrem [[Pluto|Pluta]] a jeho mesiaca [[Cháron (mesiac)|Cháronu]] bolo zatiaľ spektroskopicky preskúmaných iba veľmi málo telies Kuiperovho pásu. Aj tak možno povedať, že sú prevažne tvorené zmesou ľadu, teda tekutých látok v pevnom [[skupenstvo|skupenstve]], ako sú [[voda]], [[oxid uhličitý]], [[oxid uhoľnatý]], [[metán]] a vyššie [[uhľovodík]]y a [[dusík]]. Okrem nich sú v ľade primiešané aj kremičitanové horniny v podobe prachu a malých úlomkov. Podiel tekutých látok je od 20 do 70 %. Na povrchu viacerých telies Kuiperovho pásu sa pôsobením radiácie fotolýzou vytvorila zmes vysokomolekulárnych organických látok, nazývaná [[tholin]], ktorá im dáva slabo načervenalúčervenkastú farbu.
 
Spektroskopicky zistené zloženie KBO tak znovu podporilo teóriu, že sa tieto telesá veľmi podobajú jadrám komét, a že teda Kuiperov pás môže byť jedným zo zdrojov, odkiaľ prilietajú nové dlhoperiodické aj krátkoperiodické kométy.
!Spôsob určenia<br />priemeru
|-
|&nbsp;
|[[2003 UB313|2003 UB<sub>313</sub>]] "Xena"{{ref|1}}{{ref|2}}
|−1,2
|-
|[[Pluto]]
|&nbsp;
|−1,0
|0,6
|2001 KX<sub>76</sub>
|3,2
|0,25    0,50
|400    550
|39,658
|[[2001]]
|[[2002 AW197|2002 AW<sub>197</sub>]]
|3,3
|0,14    0,20
|650    750
|47,303
|[[2002]]
|2000 WR<sub>106</sub>
|3,7
|0,12    0,30
|450    750
|42,900
|[[2000]]
|tepelné žiarenie
|-
|&nbsp;
|[[2002 MS4|2002 MS<sub>4</sub>]]
|3,8
|odhadované [[albedo]]
|-
|&nbsp;
|[[2005 RN43|2005 RN<sub>43</sub>]]
|3,8
|odhadované [[albedo]]
|-
|&nbsp;
|[[2003 MW12|2003 MW<sub>12</sub>]]
|3,8
|odhadované [[albedo]]
|-
|&nbsp; 
|[[2003 AZ84|2003 AZ<sub>84</sub>]]
|3,9
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Kuiper belt}}
 
== Externé odkazy ==
* [http://arxiv.org/ftp/astro-ph/papers/0608/0608239.pdf COORAY, Asantha. ''Sifting through the debris'']. -  – Nature '''442''' (2006) s.&nbsp;640–641 640 – 641. {{eng icon}}
 
{{Planétky}}
71 934

úprav