Väzivo: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 66 bajtov ,  pred 6 rokmi
typo, replaced: 17-18 → 17 – 18 (2), - →  –  (14), namodral → modrast
d (odkaz fix.)
(typo, replaced: 17-18 → 17 – 18 (2), - →  –  (14), namodral → modrast)
Bunky väziva sa delia na:
* ''fixné''
* ''blúdivé''
 
==== Fixné (pevné) bunky ====
K fixným, vo väzive trvale usadeným bunkám patria:
* ''[[fibroblast]]y'' a ''[[fibrocyt]]y'' -  – syntetizujú [[prekurzor]]y medzibunkovej hmoty (amorfné i vláknité); majú vretenovité telo s oválnym jadrom a často sa navzájom spájajú svojimi výbežkami
* ''[[retikulárna bunka|retikulárne bunky]]'' -  – hviezdicovité bunky vytvárajúce priestorovú sieť; často sa vyskytujú najmä v [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlinách]] a niektoré majú schopnosť [[fagocytóza|fagocytózy]]
* ''[[pigmentová bunka|pigmentové bunky (melanocyty)]]'' -  – obsahujú [[melanín]], typicky lokalizované najmä v koži
* ''[[tuková bunka|Tukové bunky (adipocyty)]]'' -  – majú schopnosť hromadiť tuk, a to buď v jednej veľkej vakuole (univakuolárne bunky), alebo v podobe množstva menších vakuol (multivakuolárne bunky). Univakuolárne tukové bunky vytvárajú biele tukové väzivo, ktoré predstavuje bežný typ tukového väziva väčšiny [[cicavce|cicavcov]]. Multivakuolárne tukové bunky sú súčasťou hnedého tuku, ktorý sa vyskytuje hlavne u zimných spáčov a u mláďat cicavcov. Adipocyty sa v tkanive vyskytujú buď jednotlivo alebo v malých skupinách.
 
==== Pohyblivé (blúdivé alebo voľné) bunky ====
K tomuto typu buniek patria:
* ''[[makrofág|makrofágy (histiocyty)]]'' -  – majú veľkú schopnosť fagocytózy
* ''[[žírna bunka|žírne bunky]]'' -  – produkujú [[heparín]] a [[histamín]]
* ''[[plazmatická bunka|plazmatické bunky]]'' -  – produkujú [[protilátka|protilátky (imunoglobulíny)]]
* ''[[biela krvinka|biele krvinky (leukocyty)]]'' -  – konkrétnejšie [[lymfocyt]]y, [[monocyt]]y a [[granulocyt]]y
* ''nediferencované bunky väziva''
 
==== Vláknitá zložka ====
Vlákna (fibrae) väzív sa podľa zloženia delia na:
* ''Kolagénové'' -  – najrozšírenejšie. Hlavnou stavebnou zložkou je [[kolagén]], a to prevažne kolagén I. Varením kolagénových vlákien vzniká [[glej (lepidlo)|glej]]. Sú zložené z menších jednotiek – [[fibrila|fibríl]], ktoré sú tvorené paralelne usporiadanými mikrofibrilami [[tropokolagén]]u. Sú veľmi pevné a ohybné, no nie sú pružné. [[Šľacha]] z kolagénového väziva znesie ťah až niekoľko sto kilogramov na {{cm2|1}}. Väzivá, v ktorých majú prevahu kolagénové vlákna majú v čerstvom stave bielu až namodralúmodrastú farbu.
* ''Elastické'' -  – sú tenšie, často sa vetvia a vyznačujú sa veľkou pružnosťou: znesú natiahnutie až o 50% pôvodnej dĺžky a po skončení pôsobenia ťahu sa vrátia do pôvodného stavu. Ich varením nevzniká glej. Základnou stavebnou zložkou týchto vlákien je [[elastín]]; podľa jeho podielu a ďalších zložiek sa rozdeľujú na 3 formy:
** elastické -  – hlavnou zložkou je elastín, obklopený tenkou vrstvou nepružných mikrofibríl, veľmi pružné
** elaunínové -  – neusporiadaná zmes vlákien elastínu a nepružných mikrofibríl
** oxytalanové -  – bez elastínu, nepružné, no odolné voči ťahu; hlavnou zložkou sú glykoproteínové fibrily
Väzivo s prevahou elastických vlákien má žltkastú farbu. Produkujú ho ako prekurzor fibroblasty a pravdepodobne i bunky hladkého svalstva.
* ''Retikulárne'' -  – sú tenké a vetvia sa, nikdy netvoria hrubšie zväzky. Sú charakteristické svojim mrežovitým usporiadaním. Nachádzajú sa najmä v riedkych väzivách a okolo ciev. Ich stavebným kameňom je [[retikulín]]. Výrazne sa farbia farbivami na báze striebra.
 
==== Amorfná zložka ====
| kapitola = Väzivá
| url = http://web.archive.org/web/20061230152321/http://www.fpv.umb.sk/kat/kb/text/knihy/Vseobzoo/VseobZoo.pdf
| strany = 17- – 18
| jazyk =
}}
| kapitola = Vazivo
| url =
| strany = 14- – 19
| jazyk = po česky
}}
74 867

úprav