Palivo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d úprava citácie |
typo, replaced: t.j. → t. j. (4), 1959-1968 → 1959 – 1968, - → – (3) |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Braunkohle als Hausbrand.jpg|thumb|Briketa]]
'''Palivo''' môže byť:
*''v užšom zmysle (t. j. bez jadrového paliva)'':
**(prírodná alebo synteticky vyrobená) látka (horľavina s prípadnými ďalšími látkami), ktorej spaľovaním možno získať teplo (prípadne aj svetlo) za ekonomicky a ekologicky (resp. ekonomicky a hygienicky) prijateľných podmienok, a to spravidla na kúrenie (ohrev), technologické účely alebo na transformáciu na mechanickú a elektrickú energiu<ref>palivo in: Bradnová, H. et al.: ''Encyklopedický slovník'', 1993</ref><ref>palivo. In: ''[[Malá československá encyklopedie]]'' IV M-Pol. Praha: Academia, 1986. s. 757.</ref><ref name="pyr">palivá in: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída-encyklopedický časopis moderného človeka]]'' č. 133, 1982</ref><ref>http://www.1911encyclopedia.org/Fuel</ref>; palivo sa skladá z horľaviny a (pri nekvapalných palivách) často okrem toho z popola, resp. inej nehorľavej zložky, a vody<ref name="pyr"/>
**látka/horľavina (v užšom zmysle len rastlinného alebo nerastného pôvodu) určená na získanie tepla (prípadne následne pohonnej energie) spaľovaním <ref>palivo in: ''[[Krátky slovník slovenského jazyka]]''</ref><ref>palivo in: ''Příruční slovník jazyka českého''</ref>; látka na spaľovanie<ref>fuel in: ''Oxford English Dictionary, 2nd edition with Additions Series'', 2009</ref>
**prírodná horľavina, ktorej hospodárne využitie je ekonomicky únosné<ref>http://bara.ujc.cas.cz/psjc/img.php/img/1458/457801206_131293_28606_685</ref>
**horľavina rastlinného alebo nerastného pôvodu<ref>palivo in: ''[[Ottův slovník naučný]]''</ref>
**nepresne: horľavina na kúrenie, kurivo<ref>Peciar, Š.: ''[[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]'', 1959
*''v širšom zmysle (t. j. vrátane jadrového paliva)'':
**(prevažne organická) látka, ktorá uvoľňuje teplo chemickou reakciou (napr. oxidáciou, t. j. spaľovaním) alebo jadrovou reakciou (jadrovým štiepením alebo jadrovou syntézou)<ref name="pau"/>
**látka spaľovaná alebo inak spotrebúvaná s cieľom získať z nej teplo<ref>''Columbia Encyclopaedia''</ref>
**látka oxidovaná (t. j. spaľovaná) alebo inak premieňaná v peci alebo tepelnom stroji s cieľom získať z nej využiteľné teplo alebo využiteľnú energiu<ref>Daintith, J. ed.: ''Oxford Dictionary of Chemistry'', 2008</ref>
*''v najširšom zmysle:'' V biochémii sa výraz palivo niekedy
==Palivo v užšom zmysle ==
Riadok 42:
=== Uhľovodíkové palivá ===
Výrazne najväčší podiel z palív využívaných v súčasnosti pokrývajú '''uhľovodíkové palivá'''. Ťažia sa v prírode alebo sa vyrábajú v takom množstve, že sú dostatočným zdrojom [[tepelná energia|tepelnej energie]]. Vyrábajú sa z [[ropa|ropy]], zemného plynu, prípadne olejnatých bridlíc. Pretože tieto zdroje vznikli v minulosti z fosílií živých organizmov, nazývajú sa tieto palivá aj [[fosílne palivo|fosílne]]. Celosvetové zásoby zdrojov fosílnych palív sú obmedzené, preto je potrebné hľadať iné, alternatívne zdroje energie.
Uhľovodíkové palivá sú tvorené [[uhľovodík]]mi a teda zložené prevažne z uhlíka a vodíka. Majú preto veľmi výhodné energetické vlastnosti:
Riadok 61:
=== Mendelejevov vzťah ===
Ak je známe základné zloženie paliva, jeho dolnú výhrevnosť možno určiť pomocou Mendelejevovho vťahu
== Jadrové palivo ==
| |||