|
| Poznámky = <sup>1</sup>Zahŕňa aj [[Kanárske ostrovy]], autonómne mestá [[Ceuta]] a [[Melilla]] a 3 miesta suverenity na pobreží [[Maroko|Maroka]] – [[Chafarinas]], [[Peñón de Vélez de la Gomera]] a [[Peñón de Alhucemas]].
}}
'''Španielsko''' ({{V jazyku|spa|España}}), dlhý tvar '''Španielske kráľovstvo''' ({{V jazyku|spa|Reino de España}}), je krajina v juhozápadnej [[Európa|Európe]] na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]]. Jeho pevnina hraničí na juhu a východe so [[Stredozemné more|Stredozemným morom]] (s výnimkou malej pozemnej hranice s [[Gibraltár]]om), na severe s [[Francúzsko]]m, [[Andorra|Andorrou]], na severozápade s [[Biskajský záliv|Biskajským zálivom]] a na západe s [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]] a [[Portugalsko]]m. K územiu Španielska patria aj [[Baleárske ostrovy]] v [[Stredozemné more|Stredozemnom mori]], [[Kanárske ostrovy]] v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]] pri pobreží [[Afrika|Afriky]] a dve [[enkláva|enklávy]] v severnej Afrike, [[Ceuta]] a [[Melilla]] pri [[Maroko|Maroku]]. S plochou {{km2|505992}} je Španielsko druhou najväčšou krajinou [[Západná Európa|západnej Európy]] a [[Európska únia|Európskej únie]] po [[Francúzsko|Francúzsku]].
Španielsko je [[demokracia]] vo forme [[parlament]]nej vlády v rámci [[konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]]. Je to krajina s dvanástou najväčšou ekonomikou [[Zoznam štátov podľa HDP|HDP]] a vysokou životnou úrovňou (Španielsko [[Zoznam štátov podľa HDI|15. najvyššie HDI]]). Je členom [[OSN|Organizácie Spojených národov]], [[Európska únia|Európskej únie]], [[NATO]], [[OECD]] a [[WTO]].
== Dejiny ==
=== Dejiny územia súčasného Španielska ===
==== Paleolit a mezolit ====
Prvé známky ľudského osídlenia [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] sa datujú do obdobia [[paleolit]]u, konca treťohôr. Postupne sa tu objavovali [[okruhliakové industrie]] (najmä [[olduvan]]), rôzne staro- a stredo-paleotické kultúry a v mladom paleolite napríklad [[gravettien]], [[epigravettien]] a [[magdalenien]]. K najvýznamnejším náleziskám z paleolitu patria oblasti v blízkosti [[Soria|Sorie]], [[Madrid]]u a [[Lisabon]]u, jaskyňa [[Castillo (jaskyňa)|Castillo]] ([[Santander]]), terasy rieky [[Manzanares]]u, jaskyňa [[Negra (jaskyňa)|Negra]] ([[Valencia]]) a ďalšie. Paleolitický človek sa živil najmä lovom zvierat a rybolovom.
Časť obdobia paleolitu sa v tejto oblasti vyznačovala jaskynným umením, ktoré sa okrem územia Francúzska zachovalo iba tu. Asi najznámejšou jaskynnou galériou je [[Altamira (jaskyňa)|Altamira]], objavená [[Marcelino de Sautuola|Marcelinom de Sautuola]] v roku [[1879]].
V [[mezolit]]e asi došlo k splynutiu [[epigravettien|epigravettienského človeka]] a kultúry [[capsien]]u zo severnej Afriky. Na severe Španielska sa vyskytovala kultúra [[asturien]].
==== Neolit ====
Neolit je charakteristický zmenou spôsobu života: z kočujúceho lovca-zberača sa stáva poľnohospodár, ktorý sa usadzuje v blízkosti vodných tokov a zakladá prvé stabilnejšie sídla. Objavujú sa prvé nálezy tkanín, kovových predmetov a nástrojov, ale najmä keramiky. Tento spôsob života a nové zručnosti sa sem dostávajú z [[Mezopotámia|Mezopotámie]], no má i svoje lokálne osobitosti: vzniká tu napríklad [[kultúra zvoncovitých pohárov]], známa neskôr aj v západnej Európe. Objavuje sa zreteľný kult uctievania mŕtvych a typické pohrebiská pre toto obdobie: [[dolmen]]y.
==== Bronzová doba ====
Približne v roku [[2000 pred Kr.]] sa v oblasti Pyrenejského polostrova rozvíja výroba [[bronz]]u – bohaté náleziská [[cínovec|cínovca]] boli najmä na severozápade. Najvýznamnejšie vykopávky z tohoto obdobia sa nachádzajú v [[Los Millares]] (provincia Almería). Nastáva pomerne pokojné obdobie s rozvojom poľnohospodárstva a keramiky. Okolo roku [[1100 pred Kr.]] sa sem z Blízkeho východu dostávajú [[Feničania]]. Usadzujú sa v Gadire (súčasný [[Cádiz]]) a začínajú ovplyvňovať dianie v tejto oblasti. Súčasne prekračujú stredoeurópske národy (najmä [[Kelti]]) [[Pyreneje]] a usadzujú sa na juhu od nich (údolie Ebra, stredomorské pobrežie). Následkom je postupné zvýrazňovanie kultúrnych rozdielov medzi jednotlivými oblasťami polostrova: juhovýchod sa dostáva pod vplyv stredomorských národov, atlantické pobrežné pásmo je pod vplyvom západnej Európy a vnútrozemie ovplyvňujú prisťahovalci zo severu, ktorí so sebou prinášajú znalosti nového kovu – [[železo|železa]].
Najvýznamnejší vplyv na oblasť Pyrenejského polostrova v období posledného tisícročia pred Kr. mali mesto [[Tartessos]] a [[Kartágo]], [[Iberovia]], [[Feničania]], [[staroveké Grécko|Gréci]] a [[Kelti]]. Najmä Kartágo tu po strate [[Sicília|Sicílie]], [[Sardínia|Sardínie]] a [[Korzika|Korziky]] získalo vďaka generálovi [[Hamilkar Barkas|Hamilkarovi Barkasovi]] a jeho zaťovi [[Hasdrubal Krásny|Hasdrubalovi]] veľké územia: podarilo sa im dobyť celú južnú časť Pyrenejského polostrova až po rieku [[Ebro]] a potvrdiť ich podpisom tzv. „Dohody o Ebre“ s [[Staroveký Rím|Rímom]] v roku [[226 pred Kr.]] Hasdrubalov nástupca [[Hannibal Barkas|Hannibal]] sa rozhodol získané územie ešte viac rozšíriť; jeho vojenský úder na [[Saguntum]] vyvolal [[druhá púnska vojna|druhú púnsku vojnu]], ktorej dôsledkom bolo v roku [[206 pred Kr.]] vyhnanie Kartágincov Rimanmi z Pyrenejského polostrova.
Grécky vplyv sa uplatňoval najmä prostredníctvom obchodu: Gréci mali na pobreží Stredozemného mora niekoľko prístavov (najvýznamnejším bol pravdepodobne [[Emporion]]), ktoré čulo obchodovali s vnútrozemím. Ich vplyv však po príchode Kartága do oblasti postupne zanikol.
Kelti pôsobili na území polostrova vo viacerých skupinách; najvýznamnejšiu z nich tvorili [[Keltiberi]], ktorí tu žili ako samostatné spoločenstvo až do roku [[133 pred Kr.]], kedy Rimania dobyli ich hlavnú baštu, [[Numancia|Numanciu]].
==== Romanizácia a vznik Hispánie ====
[[Súbor:Hispania2c.JPG|thumb|right|Rímska Galícia za čias cisára [[Dioklecián]]a (293)]]
Dôležitým historickým medzníkom bolo postupné začlenenie národov Pyrenejského polostrova do [[staroveký Rím|rímskeho]] kultúrneho sveta. Začalo sa [[druhá púnska vojna|druhou púnskou vojnou]] ([[219 pred Kr.|219]]{{--}}[[202 pred Kr.]]). Vojenské akcie Rimanov mali spočiatku za úlohu len odrezať zásobovaciu cestu [[Hannibal Barkas|Hannibalovi]], no neskôr zmenili taktiku a rozhodli sa Pyrenejský polostrov podmaniť. Viedli ich k tomu najmä ekonomické dôvody – bohaté náleziská kovov a úrodná pôda. V tomto období sa objavuje i nové meno pre túto oblasť – [[Hispánia]]. Obsadzovanie polostrova Rimanmi prebiehalo pomerne pomaly: trvalo od roku [[218 pred Kr.]] až do [[19 pred Kr.]], kedy do rúk Ríma padli aj územia [[Galícia (provincia)|Galície]], [[Astúria (provincia)|Astúrie]] a [[Santander]]u.
Samotná romanizácia sa rozdeľuje na tri obdobia:
* ''[[218 pred Kr.]]{{--}}[[69]]'' – od vylodenia Rimanov v [[Ampurias]]e po udelenie rímskeho práva (ius Latii) [[Titus Flavius Vespasianus|Vespasiánom]] k bližšie neurčenému dátumu (69{{--}}79) všetkým občanom Rímskej ríše. V tomto období dochádzalo k postupnému prerodu domorodých miest na mestá rímske; k vzniku nových kolónii, ktoré zakladali vojaci prepustení z armády; a k zužitkovaniu poľnohospodárskej pôdy, ktorá dovtedy bola zväčša nevyužitá.
* ''[[69]]{{--}}[[212]]'' – od začiatku vlády cisára Vespasiána (69{{--}}79) a platnosti rímskeho práva. Hoci úplnú plnoprávnosť mali len rímski občania, Hispánia sa ďalej začleňovala do Rímskej ríše a preberala jej zvyky a zákony. Najvýznamnejšími predstaviteľmi rímskej kultúry sa stali v tomto období práve Hispánci – [[Marcus Valerius Martialis]], [[Marcus Fabius Quintilianus]], [[Marcus Annaeus Seneca|Seneca Starší]] a [[Lucius Annaeus Seneca|Mladší]], [[Pomponius Mela]], [[Lucius Junius Moderatus Columella]], a ďalší. Z Hispánie pochádzali aj rímski cisári [[Marcus Ulpius Nerva Traianus|Traján]], [[Hadrián]] a [[Marcus Cocceius Nerva|Nerva]].
* ''[[212]]{{--}}[[409]]'' – obdobie od udelenia rímskeho občianstva všetkým obyvateľom ríše až do prvých migrácii barbarov. V tomto období došlo k rozvoju vidieka a úpadku mestskej správy. Výrazne sa po polostrove začalo šíriť [[kresťanstvo]]. Keď do oblasti prenikli [[germáni|germánske národy]] (z nich sa tu dlhšie udržali len [[Svébi]]), začali obyvatelia radšej žiť medzi barbarmi, oslobodení od daní a záväzkov voči Rímu.
==== Barbari ====
Obdobie príchodu barbarov na [[Pyrenejský polostrov]] je chaotické a historicky málo preskúmané. Známa je zmluva medzi barbarskými národmi a [[Constantius III.|Constantiom III.]], zrejme z roku [[411]]. V nej si zmluvné strany rozdelili polostrov na štyri oblasti: tarragonskú (ktorá zostala pod rímskym velením), Gallaeciu, luzitánsko-kartáginskú oblast a Baetiku, ktoré boli priznané barbarom. Vplyvy a územia obsadené jednotlivými národmi sa rýchlo menili, okrem Svébov významnú úlohu zohrávali [[Vizigóti]]. Príčinou tejto nestability a častých zmien boli hlavne občianske vojny. Na konci vlády Vizigótov došlo v dejinách tohoto územia k ďalšiemu zásadnému prelomu: jedna z bojujúcich strán požiadala o pomoc [[moslimovia|moslimov]]. Kalif [[al-Walid I.]] sa tak stal právoplatným nástupcom posledných vizigótských kráľov, čo malo v ďalšom období za následok masívne a dobrovoľné prestupovanie obyvateľov na moslimskú vieru.
=== Stredoveké Španielsko ===
[[Súbor:Age of Caliphs.png|thumb|left|Rozsah moslimského vplyvu v stredovekej Európe.]]
Začiatok tohoto obdobia kladú niektorí historici do [[5. storočie|5. storočia]] (príchod barbarov), iní až do [[8. storočie|8. storočia]] (príchod moslimov na Pyrenejský polostrov v roku [[711]]). V každom prípade sa toto územie na dlhé storočia stalo moslimskou krajinou (známou ako [[Al-Andalus]]), čo výrazne ovplyvnilo miestne aj európske dejiny. [[Islam]] priniesol na polostrov jedno z vrcholných období španielskej kultúry a nastolil unikátnu politickú i hospodársku situáciu, ktorá nikde v Európe nemala obdoby. Významným faktom je aj to, že hoci sa tieto územia islamizovali, nedošlo k ich arabizácii – arabskí prisťahovalci tvorili totiž len veľmi malé percento celkového obyvateľstva. I to dokazuje, že súžitie islamu a kresťanstva bolo pokojné, islamizácia nenásilná a dobrovoľná. Kresťania v islamskom Španielsku sa nazývali [[mozarabi]] – pod podmienkou platenia určitých poplatkov mohli vyznávať svoju vieru a mať vlastné náboženské inštitúcie; moslimovia ich vo viere podporovali, prinášala im totiž zisk. Ako napísal jeden moslimský kronikár – kresťania prestupovali na moslimskú vieru len z troch dôvodov: ak chceli uniknúť kresťanskej spravodlivosti, nechceli platiť dane alebo chceli mať viac manželiek. Navyše otroci dostali slobodu.
Kresťanské kráľovstvá, ktoré na polostrove vznikli ako reakcia na moslimský vpád, boli rovnako v porovnaní so svojimi náprotivkom na východe unikátne. Panovník tu mal oveľa vyššiu, takmer absolútnu moc; šľachta a duchovenstvo nevlastnili pôdu (všetka neobrábaná pôda patrila kráľovi) a žili len z toho, čo im on sám poskytol. Navyše na hranici medzi kresťanským a moslimským svetom v tomto období existovala hranica (la frontera) – akési „územie nikoho“, kde žila veľká skupina slobodných roľníkov, ktorí tu na vlastné riziko obrábali dostupnú pôdu – pritom v ostatnej Európe vládlo [[nevoľníctvo]]. Moslimovia žijúci na kresťanskom území sa nazývali [[mudejári]] – dosiahli vysokú kultúrnu vyspelosť: v neskorom stredoveku mali v [[Zaragoza|Zaragoze]] dokonca vlastnú univerzitu.
Vo včasnom stredoveku existovali na Pyrenejskom polostrove dve úplne odlišné skupiny: kresťanská s vidieckym, nerozvinutým a primitívnym hospodárstvom, ktorého základom bolo poľnohospodárstvo a chov dobytka, a moslimská. Tá mala výrazne obchodný charakter, s prosperujúcim hospodárstvom mestského typu, s dostatkom pevnej meny, kontrolujúca celý európsky trh so [[zlato]]m.
O znovudobití moslimských území sa začalo v kresťanských oblastiach vážnejšie uvažovať až v 11. storočí, kedy boli kresťania už dostatočne silní: zrodila sa myšlienka [[reconquista|reconquisty]]. Príčinou bolo náboženský ideál „šírenia viery s mečom v ruke,“ ktorý sa v Európe objavil a viedol k vzniku prvých [[krížové výpravy|krížových výprav]]. Dovtedy na boj nebol dôvod, pretože moslimovia na svojich územiach umožňovali slobodné vyznávanie kresťanskej viery.
Od [[11. storočie|11. storočia]] prúdilo veľké množstvo moslimského zlata do kresťanských pokladníc prostredníctvom daní, ktoré moslimskí vládcovia platili vládcom kresťanským. Tieto dane, známe ako vazalské dávky (parias), sa s prestávkami vyberali až do polovice [[15. storočie|15. storočia]]. V tom čase priplávali [[portugalsko|Portugalci]] do [[Guinejský záliv|Guinejského zálivu]] a začali so strediskami v severnej Afrike ([[Sudán]]), produkujúcimi zlato obchodovať priamo. Tovar vyrábaný v moslimskej [[Granada|Granade]] stratil svoje odbytisko a Granada nebola ďalej schopná platiť. Katolícki králi potom tento štát zlikvidovali.
Hoci je Pyrenejský polostrov považovaný za veľmi príjemnú a úrodnú oblasť, skutočnosť je odlišná. Veľké výkyvy teploty a časté obdobia sucha sú tu bežné. Početné hladomory z neúrody tak výrazne ovplyvňovali stredoveké dejiny, architektúru i umenie Španielska. Rovnako slová Hispánia a „España“ (Španielsko) nemali vždy rovnaký význam. Za vlády Vizigótov slovo označovalo celý polostrov, potom do [[12. storočie|12. storočia]] sa slovom „España“ v stredovekých kronikách označovali len moslimami ovládané územia. Potom sa znovu začal takto označovať celý polostrov bez ohľadu na územné členenie a aktuálnu politickú situáciu.
Stredoveký obyvateľ Pyrenejského polostrova bol vždy veriaci: či už [[kresťan]] alebo [[moslim]]. Náboženské vedomosti obyčajných ľudí však boli veľmi slabé. Navyše vieru v tomto období veľmi výrazne ovplyvňovali povery, pričom nezáležalo na postavení.
==== Raný stredovek (8. – 11. storočie) ====
[[Súbor:Europe 814.jpg|thumb|right|Mapa Európy v roku 814]]
Bolo to obdobie rozkvetu moslimských území na Pyrenejskom polostrove; ich postupný úpadok je zároveň jeho koncom. V ôsmom storočí boli [[Zoznam vizigótskych kráľov|vizigótski králi]] nahradení moslimským emirom, kresťanstvo islamom a vidiecke hospodárstvo mestským. Tento proces začal [[28. apríl]]a [[711]], kedy sa v oblasti Gibraltaru vylodil moslim [[Tárik ibn Zijád]], aby pomohol stúpencom [[Witiza]] proti vizigótskemu kráľovi [[Roderich]]ovi. Tárik zvíťazil v bitke pri rieke [[Guadalete (rieka)|Guadalete]] ([[19. júl|19.]]{{--}}[[26. júl]] [[711]], pri meste Lakka), v ktorej Roderich zahynul; to ho však nezastavilo a pokračoval v obsadzovaní ďalších území, až [[11. november|11. novembra]] [[711]] dobyl [[Toledo]]. V auguste [[712]] sa spája s [[Músá ibn Nusajr]]om, ktorý sa vylodil v [[Algeciras]]e, dobyl [[Sevilla|Sevillu]] a [[Mérida|Méridu]] a spoločne s Tárikom obsadil [[Zaragoza|Zaragozu]] ([[714]]) a [[Lugo]]. [[Al-Hurr]] sa v rokoch [[716]]{{--}}[[719]] zmocnil oblasti dnešného [[Katalánsko|Katalánska]]; [[as-Samh]] dobyl [[Narbonne]] ([[720]]) a [[Anbasa]] dokončil v tom istom roku obsadenie vizigótskej Septimánie.
Zábor území mal dve formy:
* ''sulh'' – násilné zabratie (kresťania na nich boli považovaní za chránencov)
* ''ahd'' – nenásilné zabratie po vyjednávaní (uznával vlastníctvo pôdy, zachovával slobodu vyznania a politickú autonómiu; kresťania boli považovaní za spojencov)
V oboch prípadoch mohli kresťania – ak platili dane – slobodne vyznávať svoje náboženstvo. Moslimské sily boli malé, odhadujú sa dnes asi na 10 000 mužov; väčšinu tvorili [[Berberi]] zo severnej Afriky, Arabov bolo málo. Neskôr prišli [[Sýrčania]] v počte asi 30 000.
Hranice medzi kresťanskými a moslimskými územiami v 8. storočí tvorila línia vedúca údolím Miña a Duera, navarrsko-aragonským krajom Las Bárdenas, Cinco Villas, pustinou Violada, oblasťou Los Monegros a La Litera a léridskou nížinou. Tieto územia boli väčšinou pusté, veľmi riedko obývané a medzi obomi skupinami tak zostali len dve významnejšie styčné oblasti: stredné povodie rieky [[Ebro]] a katalánske pobrežie. Kresťania v týchto miestach postavili veľké množstvo opevnení a [[hrad]]ov, podľa ktorých dostali neskôr svoje mená – [[Kastília]] ([[latinčina|lat]]. castella – hrad) a [[Katalánsko]] (krajina castlans, hradných pánov).
''Podrobnejšie informácie sú v článkoch o [[Córdobský emirát|Córdobskom emiráte]] a [[Córdobský kalifát|kalifáte]], [[Astúrske kráľovstvo|Astúrskom kráľovstve]].''
==== Neskorý stredovek (13. – 15. storočie) ====
Toto obdobie bolo charakteristické rozmachom kresťanstva a vznikli tu základy budúceho zjednoteného Španielska.
=== Novovek ===
Španielsko ako štát vzniklo postupným zjednocovaním viacerých kráľovstiev v 15. a 16. storočí. Ako štátny útvar malo najväčší svetový vplyv v [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočí]], kým nepodľahlo v boji o nadvládu nad morom [[Anglicko|Anglicku]]. Následné nezachytenie obchodnej a vedeckotechnickej revolúcie malo za následok ďalší pokles bohatstva i politického vplyvu až za [[Francúzsko]] a [[Nemecko]]. Krajina v oboch svetových vojnách zostala neutrálna, výrazne však utrpela v [[Španielska občianska vojna (1936)|občianskej vojne]] ([[1936]]{{--}}[[1939]]). Po smrti diktátora [[Francisco Franco|Francisca Franca]] v roku [[1975]] nastúpila krajina cestu k rýchlej demokratizácií a ekonomickému rastu. Tento proces vyvrcholil vstupom Španielska do [[EU]] v roku [[1986]]. V súčasnosti bojuje najmä s vysokou nezamestnanosťou a útokmi teroristickej organizácie [[Baskicko a jeho sloboda]] (ETA).
== Geografia ==
[[Súbor:Spain.png|thumb|upright=1.5|Fyzická mapa Španielska (bez Kanárskych ostrovov)]]
{{Hlavný článok|Geografia Španielska}}
Španielsko leží v juhozápadnej časti Európy, na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]]. Jeho severné hranice tvorí pobrežie s [[Biskajský záliv|Biskajským zálivom]], severovýchodne susedí s [[Francúzsko]]m, kde tvoria prírodnú hranicu [[Pyreneje]], južne a juhovýchodne je hranicou pobrežie [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], severnú hranicu tvorí pobrežie [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] a hranica s [[Portugalsko]]m.
Jeho hranice majú celkovo {{km|1917.8|m}} a hraničí s nasledovnými krajinami:
* ''[[Andorra]]'' – {{km|63.7|m}}
* ''[[Francúzsko]]'' – {{km|623|m}}
* ''[[Gibraltar]]'' – {{km|1.2|m}}
* ''[[Portugalsko]]'' – {{km|1214|m}}
* ''[[Maroko]]'' – provincia [[Ceuta]] {{km|6.3|m}} a provincia [[Melilla]] {{km|9.6|m}}
Pobrežie má celkovú dĺžku {{km|4964|m}}.
Krajina leží v miernom klimatickom pásme. Najnižším bodom je Atlantický oceán – 0 metrov nad morom, najvyšším [[Pico de Teide]] na ostrove [[Tenerife]] ([[Kanárske ostrovy]]) – 3 718 metrov nad morom.
Vnútrozemiu Španielska dominujú vysoké náhorné plošiny ({{V jazyku|spa|mesetas}}) ako [[Meseta León]] a [[La Mancha]] a pohoria [[Pyreneje]], [[Sierra Nevada (Španielsko)|Sierra Nevada]] a [[Kantaberské pohorie]]. Z týchto pohorí vytekajú rieky [[Tajo]], [[Ebro]], [[Douro|Duero]], [[Guadiana]] a [[Guadalquivir]]. Údolné nivy sú pozdĺž pobrežia, najväčšia z nich leží pri Guadalquivir v [[Andalúzia|Andalúzii]], na východe sú údolia riek [[Segura]], [[Júcar]] a [[Turia]]. Z východu Španielsko omýva [[Stredozemné more]], v ktorom sa nachádzajú [[Baleáry|Baleárske ostrovy]]; zo severu [[Biskajský záliv]], zo západu [[Atlantický oceán]], v ktorom sa nachádzajú [[Kanárske ostrovy]].
Najvyššou horou je [[Pico de Teide]] ({{m|3718|m}}) na ostrove [[Tenerife]], jedna z najväčších [[sopka|sopiek]] sveta. Na pevninskom Španielsku náleží prvenstvo hore [[Mulhacén]] ({{m|3478|m}}) pri [[Granada|Granade]], nasleduje [[Pico de Aneto]] ({{m|3404|m}}), najvyšší vrchol [[Pyreneje|Pyrenejí]].
Španielsko je vcelku bohaté i na prírodné zdroje – [[uhlie]], [[železo|železnú]] a [[meď|medenú]] rudu, [[olovo]], [[zinok]], [[Urán (prvok)|urán]], [[ortuť]], [[wolfrám]], [[magnezit]], [[kaolín]] a ďalšie. Má veľké plochy ornej pôdy – viac ako 27 %, trvalo je obrábaných cca 10 %.
=== Podnebie ===
Španielsko možno rozdeliť podľa [[podnebie (klíma)|podnebia]] do štyroch oblastí:
* Pobrežie Stredozemného mora: najteplejšie na východnej a južnej časti krajiny; dažďové obdobia sú jar a jeseň. Pokojné letá s príjemnými teplotami.
* Vnútrozemie: Veľmi studené zimy (na severe a v Madride často so snehom, teploty až −10 °C) a veľmi horúce a suché letá (teploty až 40 °C).
* Severné atlantické pobrežie: ostré zimy s pokojnými letami (trošku chladnejšími).
* Kanárske ostrovy: subtropické počasie, s príjemnými teplotami (18 °C až 24 °C) po celý rok.
== Vláda a politika ==
Najvyššími štátnymi orgánmi sú kráľ, parlament a vláda.
Kráľ je hlavou štátu, reprezentuje štát navonok, zvoláva a rozpúšťa parlament. Má právomoc schvaľovať a vyhlasovať zákony. Je hlavou štátu na základe systému [[primogenitúra|primogenitúry]].
Parlament je dvojkomorový, skladá sa z Poslaneckej snemovne a Senátu. Poslanecká snemovňa je volená na 4 roky na základe pomerného zastúpenia, volebným obvodom je provincia. Senát je volený na 4 roky a každá provincia tu má svojich 4 zástupcov.
Výkonná a nariaďovacia moc je zverená vláde. Jej poradným orgánom je Štátna rada. Predseda vlády môže byť zastúpený kráľom alebo parlamentom.
=== Územné nároky ===
==== Územia nárokované Španielskom ====
Španielsko žiada o navrátenie [[Gibraltár]]u, malej [[Spojené kráľovstvo|britskej]] dŕžavy na južnom pobreží. Bol obsadený počas [[Vojna o španielske dedičstvo|Vojny o španielske dedičstvo]] v roku [[1704]] a bol priznaný Británii roku [[1713]] Utrechtskou zmluvou.
==== Španielske územia nárokované inými štátmi ====
[[Maroko|Marokomkjlbnjn]] kuhnilnielske mestá [[Ceuta]] a [[Melilla]] a neobývané [[Španielske severoafrické dŕžavy]] na severnom pobreží [[Afrika|Afriky]]. Maroko vyhlasuje, že tieto územia boli získane neoprávnene a Maroko nemohlo nijako zabrániť obsadeniu týchto území a nikdy neboli podpísané zmluvy o predaní.
[[Portugalsko]] neuznáva španielsku suverenitu nad územím [[Olivenza]]. Portugalsko si podľa Viedenskej zmluvy ([[1815]]), ktorú Španielsko podpísalo, vyhradzuje navrátenie územia. Španieli uvádzajú, že Viedenská zmluva je neplatná a podľa Badajozskej zmluvy patrí územie Španielsku a iba povzbudzuje obe strany k diplomatickému riešeniu.
== Administratívne členenie ==
{{hlavný článok|Administratívne členenie Španielska}}
Španielsko sa delí na 17 [[autonómne spoločenstvo|autonómnych spoločenstiev]] (''Comunidades Autónomas'') a dve autonómne mestá (''Ciudad Autónoma'').
{{Administratívne členenie Španielska (mapa)}}
* [[Súbor:Bandera de Andalucía.svg|20px]] [[Andalúzia]] (Andalucía)
* [[Súbor:Flag of Aragon.svg|20px]] [[Aragónsko]] (Aragón)
* [[Súbor:Flag of Asturias.svg|20px]] [[Astúria]] (Asturias)
* [[Súbor:Flag of the Balearic Islands.svg|20px]] [[Baleáry]] (Islas Baleares)
* [[Súbor:Flag of Extremadura with COA.svg|20px]] [[Extremadura]] (Extremadura)
* [[Súbor:Flag of Galicia.svg|20px]] [[Galícia]] (Galicia)
* [[Súbor:Flag of Cantabria.svg|20px]] [[Kantábria]] (Cantabria)
* [[Súbor:Bandera Castilla-La Mancha.svg|20px]] [[Kastília-La Mancha]] (Castilla La Mancha)
* [[Súbor:Flag_of_Castile_and_León.svg|20px]] [[Kastília-León]] (Castilla y León)
* [[Súbor:Flag of Catalonia.svg|20px]] [[Katalánsko]] (Cataluña)
* [[Súbor:Flag of the Basque Country.svg|20px]] [[Baskicko]] (País Vasco)
* [[Súbor:Flag of La Rioja (with coat of arms).svg|20px]] [[La Rioja (Španielsko)|La Rioja]] (La Rioja)
* [[Súbor:Flag of the Community of Madrid.svg|20px]] [[Madridské spoločenstvo|Madrid]] (Madrid)
* [[Súbor:Flag of the Region of Murcia.svg|20px]] [[Murcijská oblasť|Murcia]] (Murcia)
* [[Súbor:Flag of Navarre.svg|20px]] [[Navarra]] (Navarra)
* [[Súbor:Flag of the Land of Valencia (official).svg|20px]] [[Valencijské spoločenstvo|Valencia]] (Valencia)
* [[Súbor:Flag of the Canary Islands.svg|20px]] [[Kanárske ostrovy]] (Islas Canarias)
Súčasťou Španielska sú aj dve autonómne mestá, španielske [[enkláva|enklávy]] v severnej Afrike:
* [[Súbor:Flag Ceuta.svg|20px]] [[Ceuta]] (Ceuta)
* [[Súbor:Flag of Melilla.svg|20px]] [[Melilla]] (Melilla)
Autonómne spoločenstva Španielska sa ďalej delia na 50 provincií.
== Doprava ==
Doprava v krajine je charakterizovaná rozsiahlou sieťou ciest, diaľnic, železníc, vrátane vysokorýchlostných, letísk a prístavov. Geografická poloha Španielska robí z tohto štátu významnú spojnicu medzi Európou, Afrikou a oboma Amerikami. Väčšina siete ciest, diaľnic, železníc či iných druhov dopravy sa rozbieha z Madridu smerom k centrám jednotlivých oblastí.
Krajina disponuje cestnou sieťou v dĺžke {{km|346858|m}} (odhad z roku 1997), z toho má nespevnený povrch len {{km|3469|m}}. Rozsiahla [[Diaľnice v Španielsku|sieť diaľnic]] a rýchlostných ciest – spolu {{km|14689|m}} – ju v hustote diaľničnej siete radí k popredným miestam v Európe.
== Demografia ==
K [[1. január]]u [[2008]] obývalo Španielsko 46 063 511 obyvateľov;<ref>[http://www.ine.es/jaxi/menu.do?type=pcaxis&path=%2Ft20%2Fe245%2Fp04%2Fprovi&file=pcaxis&L=0&divi=&his= INE: Demografické údaje k 1. januáru 2008]</ref> priemerná hustota zaľudnenia činila 91,2 obyvateľov na km², čo je mierne pod priemerom [[Európska únia|EU]]. Rozloženie obyvateľstva je silno nerovnomerné: zatiaľčo pobrežné oblasti a ostrovy sú veľmi husto zaľudnené, centrálne Španielsko je takmer pusté (kastílska [[provincia Soria]] má len 9 obyv./km²), trpiace dlhodobým starnutím obyvateľstva a jeho odchodom hlavne do [[Madrid]]u, v ktorého aglomerácii žije 14 % obyvateľstva krajiny.
Veľa Španielov žije v západnej Európe, predovšetkým vo [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Nemecko|Nemecku]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], ďalej v [[Spojené štáty americké|USA]], [[Kanada|Kanade]], latinskoamerických krajinách a v [[Maroko|Maroku]]. Naopak v Španielsku žije početná kolónia Maročanov, Latinskoameričanov, Afričanov čiernej pleti, Číňanov, Rumunov a ďalších prisťahovalcov. Prirodzený demografický rast je nízky, prírastky obyvateľstva tvoria [[prisťahovalectvo|imigranti]] ([[#Prisťahovalectvo|pozri nižšie]]). S ohľadom na rozlohu krajiny a ďalšie vplyvy u obyvateľov existujú určité rozdiely fyziologické, charakterové, náboženské, jazykové aj vo všeobecnom vzdelaní.
Obyvatelia krajiny sa označujú ako [[Španieli]]; časť obyvateľov hovoriacich inými jazykmi než [[španielčina|kastílčinou]] považujú za Španielov len [[Kastílčania|Kastílčanov]] a sami sa často prehlasujú za [[Galícijčania|Galícijčanov]], [[Baskovia|Baskov]] a [[Katalánci|Kataláncov]]. Cez tri štvrtiny obyvateľov sa hlási k [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]], podiel ostatných náboženstiev je veľmi nízky.<ref>[http://www.cis.es/cis/opencms/-Archivos/Marginales/2760_2779/2761/e276100.html Prieskum CIS (Cientro de Investigaciones Sociológicas), apríl 2008, otázka 33]</ref>
=== Jazyky ===
[[Súbor:Spain languages.PNG|thumb|right|upright=1.5|Distribución de las lenguas en España.|'''Jazyková mapa Španielska'''<br />{{Legenda|#FF0000|'''[[Španielčina|Španielčina (kastílčina)]]''', úradný jazyk na celom území}}
{{Legenda|#FF33FF|'''[[Katalánčina]]''', úradný}}
{{Legenda|#339999|'''[[Baskičtina]]''', úradný}}
{{Legenda|#FFFF99|'''[[Galícijčina]]''', úradný}}
{{Legenda|#33FF66|'''[[Arančina]]''', úradný}}
{{Legenda|#009900|'''[[Astúrčina]]/[[Leónčina]]}}
{{Legenda|#9999FF|'''[[Aragónčina]]'''}}
{{Legenda|#3a713a|'''[[Extremadurčina]]'''}}
{{Legenda|#a06511|'''[[Fala (jazyk)|Fala]]'''}}
]]
Najvýznamnejším a zároveň úradným jazykom Španielska je [[španielčina]], označovaná tu ako [[kastílčina]]. K ďalším úradným jazykom patria regionálne jazyky [[katalánčina]] (používaná na východe Španielska), [[baskičtina]], [[galícijčina]] a [[arančina]]. Vedľa týchto jazykov sa v Španielsku vyskytujú tiež [[astúrčina]] (nie je síce regionálny úradný jazyk, ale v Astúrii je chránená miestnymi zákonmi), [[aragónčina]], [[extremadurčina]], [[leónčina]] a rôzne prechodné dialekty, ktoré však úradnými jazykmi nie sú.
=== Prisťahovalectvo ===
Zatiaľčo v 20. storočí bolo Španielsko krajinou, odkiaľ emigranti odchádzali (pred [[Španielska občianska vojna|občianskou vojnou]], [[Francisco Franco|frankizmom]] či ekonomickými krízami), na prelome 20. a 21. storočia zaznamenala silnú vlnu [[migrácia|migrácie]], ktorá, aj keď už o niečo slabšia, pokračuje dodnes. S čistou mierou imigrácie 1,5 % v roku [[2005]] bolo po [[Cyprus]]e na druhom mieste v [[Európska únia|EU]].<ref>[http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1073,46587259&_dad=portal&_schema=PORTAL&p_product_code=KS-NK-06-001 Eurostat: Población en Europa – 2005], [http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page?_pageid=1073,46587259&_dad=portal&_schema=PORTAL&p_product_code=KS-NK-05-015 Población en Europa – 2004] (fr, en, de)</ref> V súčasnosti zaujíma s hodnotou 0,99 % 15. miesto v únii.<ref>[http://indexmundi.com/g/r.aspx?v=27&l=es Index Mundi: Tasa de inmigración neta, comparación países]</ref> V roku [[2008]] tvorilo 5 220 000 cudzincov 11,8 % obyvateľstva Španielska.<ref>[http://www.ine.es/prensa/np503.pdf INE: Avance del Padrón Municipal a 1 de enero de 2008. Datos provisionales]</ref>
Spočiatku prevažovali medzi imigrantmi obyvatelia [[Afrika|Afriky]] a [[Južná Amerika|Južnej Ameriky]] (hlavne [[Maroko|Maročania]] a [[Ekvádor]]ci), v posledných rokoch však medzi prichádzajúcimi prevážili Európania. Najväčšie zastúpenie majú [[Rumuni]] (729 000), rýchlo stúpa podiel Britov (352 000) a ďalších občanov starých štátov Európskej únie. Najviac imigrantov sa usadzuje v [[Madrid]]e a na pobreží [[Stredozemné more|Stredozemného mora]], naopak [[Galícia]] či [[Astúria]] príliv cudzincov takmer nepocítili.
=== Najväčšie mestá a aglomerácie ===
[[Súbor:Demografía urbana de España.png|upright=1.5|thumb|Mapa s aglomeráciami nad 300 000 obyvateľov]]
{{hlavný článok|Zoznam miest v Španielsku}}
{| width="70%"
| width="50%" valign="top" |
'''10 najväčších miest'''
{| class="wikitable" border="1"
|- align=left
!por. || mesto || obyvateľstvo
|- align="left"
| 1 || [[Madrid]] || 3 232 463
|- align="left"
| 2 || [[Barcelona]] || 1 595 110
|- align="left"
| 3 || [[Valencia (mesto)|Valencia]] || 797 654
|- align="left"
| 4 || [[Sevilla]] || 699 145
|- align="left"
| 5 || [[Zaragoza]] || 654 390
|- align="left"
| 6 || [[Málaga]] || 561 250
|- align="left"
| 7 || [[Murcia]] || 422 861
|- align="left"
| 8 || [[Palma de Mallorca]] || 413 781
|- align="left"
| 9 || [[Las Palmas de Gran Canaria]] || 377 203
|- align="left"
| 10 || [[Bilbao]] || 353 168
|- align="left"
|}
| width="50%" valign="top" |
'''10 najväčších metropolitných oblastí'''
{| class="wikitable" border="1"
|- align=left
!por. || aglomerácia || obyvateľstvo
|- align="left"
| 1 || [[Madrid]] || 5 883 521
|- align="left"
| 2 || [[Barcelona]] || 3 150 380
|- align="left"
| 3 || [[Valencia]] || 1 810 663
|- align="left"
| 4 || [[Sevilla]] || 1 438 451
|- align="left"
| 5 || [[Málaga]] || 965 371
|- align="left"
| 6 || [[Bilbao]] || 949 939
|- align="left"
| 7 || [[Oviedo]]-[[Gijón]] || 857 495
|- align="left"
| 8 || [[Alicante]]-[[Elche]] || 725 395
|- align="left"
| 9 || [[Zaragoza]] || 688 643
|- align="left"
| 10 || [[Vigo]] || 659 632
|- align="left"
|}
|}
== Referencie ==
== Zdroje ==
* [http://www.cia.gov/cia/publications/factbook/geos/sp.html#Intro CIA - The World Factbook]{{Schengenský priestor}}
{{Administratívne členenie Španielska}}
{{Schengenský priestor}}
{{Eurozóna}}
{{Štáty EÚ}}
| 