Bratislavský hrad: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo, replaced: t.j. → t. j., Vzhľadom k → Vzhľadom na, 1438 - 1455 → 1438 – 1455 (7), - →  –  (8), po vzore → podľa vzoru
Ma´darska ,István Rozgonyi
Riadok 87:
| align="center"|<small>'''Národná kultúrna pamiatka SR'''<br />č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:<br />'''28/1'''
|}
'''Bratislavský hrad''' je súbor stavieb v historickom areáli, ktorý zaberá vrchol návršia na juhozápadnom ostrohu [[Malé Karpaty|malokarpatského]] chrbta na ľavom brehu [[Dunaj]]a v [[Bratislava|Bratislave]]. Hradu dominuje monumentálna stavba bývalého [[Kráľovský palác na Bratislavskom hrade|kráľovského paláca]] tvoriaca neodmysliteľnú panorámu hlavného mesta [[Slovensko|Slovenska]]. Svojím zástojom v dejinách [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], [[Uhorsko|Uhorska]]Mad´arska , [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a moderného Slovenska predstavuje Bratislavský hrad významný pamätník spoločensko-historického vývoja v tejto oblasti.
 
== Etymológia názvu ==
Riadok 137:
 
=== Prestavba za Žigmunda Luxemburského ===
V marci roku 1387 nastúpil na uhorský trón [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]], počas vlády ktorého sa začala významná etapa stavebného vývoja Bratislavského hradu. Z dôvodu narastajúceho [[Husiti|husitského]] ohrozenia ako jeden z prvých krokov prikázal Žigmund zlepšiť obranu na uhorsko-moravských hraniciach. Príkaz sa týkal viacerých stavieb v pohraničí a priamo aj Bratislavského hradu a mesta pod ním. Bratislavský župan [[ŠtefanIštván Rozgoň]]Rozgonyi dal na severozápadnej strane v intenciách súdobých opevňovacích prác odstrániť valové opevnenie a nahradiť ho kamenným. Jeho obranyschopnosť dal ešte posilniť výstavbou vysunutých delových bášt.
 
Jedným z významných Žigmundových vnútropolitických rozhodnutí bolo ustanovenie Bratislavy ako nového sídla krajiny. Po pôvodne veľkolepo budovanej kráľovskej rezidencii v [[Budín]]e sa Žigmundov záujem v dvadsiatych rokoch 15. storočia upriamil na Bratislavu. Zrejmou príčinou bolo získanie koruny rímskonemeckého cisára v roku 1410 a výhodnejšia poloha Bratislavy z hľadiska dostupnosti k ríši. Potreba reprezentatívnejšieho sídla tak mala priamy dosah na stavebnú činnosť na hrade.