Bratislavský hrad: Rozdiel medzi revíziami

Pridané 2 bajty ,  pred 6 rokmi
Mátyáša Corvína (Hunyadi) ,Ištván
(Ma´darska ,István Rozgonyi)
(Mátyáša Corvína (Hunyadi) ,Ištván)
 
=== V období stredoveku ===
Na slovanské osídlenie hradného vrchu nadviazalo hradisko za vlády prvého uhorskéhomadˇarského kráľa Ištvána[[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]], keď sa existujúci hrad stal súčasťou línie opevnení, chrániacich hranice mladého štátu. Už v tomto období sa musel neraz brániť pred útokmi nepriateľov, čo sa odrazilo na stave budov. V rokoch 1073 – 1074 za vlády kráľa [[Šalamún (Uhorsko)|Šalamúna]] prešlo rekonštrukciou opevnenie – najmä západného úseku. Na nádvorí paláca pribudla cisterna.
 
Do začiatku 11. storočia možno datovať vznik trojloďového Kostola najsvätejšieho Spasiteľa (Salvátora), postaveného čiastočne na základoch [[Veľkomoravská bazilika na Bratislavskom hrade|veľkomoravskej baziliky]], a s ním susediaceho pohrebiska na východnom okraji výšiny. Kostol s veľkou obdĺžnikovou svätyňou bol dovtedy najväčšou sakrálnou stavbou postavenou na území dnešného Slovenska. O jeho jestvovaní sa dochoval historický záznam v tzv. ''Kolomanových dekrétoch'' z obdobia okolo roku 1100.<ref name="Hrad04">{{Knižná referencia|autor=T. Štefanovičová|názov=''Bratislavský hrad v 9. – 12. storočí''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Obzor|rok=1975|strana=117}}</ref> Neskôr pristavili k východnej časti kostola budovu prepošstva [[Bratislavská rímskokatolícka arcidiecéza|Bratislavskej kapituly]]. Prepošstvo bolo z pohľadu cirkevnej organizácie určite veľmi významné, pretože plnilo funkciu tzv. [[Hodnoverné miesto|hodnoverného miesta]], kde prepisovali, vydávali a overovali právoplatné listiny.
Z hľadiska typológie hradných stavieb predstavuje Žigmundova prestavba Bratislavského hradu v našich končinách unikátny prechod medzi staršími neopevnenými stavbami so samostatným vnútorným nádvorím a nadväzujúcimi opevnenými renesančnými kaštieľmi. Je jedným z posledných ohlasov doznievajúceho gotického stavebného slohu. Súčasne táto prestavba položila základ pre neskoršiu charakteristickú podobu hradu.
 
Plány na rozsiahlu prestavbu hradu však Žigmundovou smrťou v roku 1437 stroskotali. V chaotickom období nasledujúcom po jeho skone nemal nik záujem hrad dokončiť ani z neho vytvoriť stálu rezidenciu. Žigmundov nástupca [[Albrecht II. (Svätá rímska ríša)|Albrecht II.]] zomrel o dva roky nato a Albrechtov syn [[Ladislav Pohrobok|Ladislav V.]] sa dožil iba sedemnástich rokov. Stavebná činnosť nového panovníka [[MatejMátyáša Korvín|Mateja Korvína]]Corvína(Hunyadi), ktorý vyšiel víťazne z bojov o uhorský trón, sa zamerala predovšetkým na výstavbu kráľovskej rezidencie v [[Budín]]e a prestavbu sídla vo [[Vyšehrad (Maďarsko)|Visegráde]]. Mohutne budovaný Bratislavský hrad stratil tým na dlhší čas svoje opodstatnenie. Na nový stavebný impulz si musel počkať až do päťdesiatych rokov 16. storočia.
 
=== Renesančná prestavba ===
Prvý raz sa meno bratislavského hradu spomína v súvislosti s dôležitou udalosťou v roku 907. Ide o prvú písomnú správu o existencii tunajšieho hradiska. Tzv. [[Salzburské anály]] (Soľnohradské letopisy) opisujú bojové stretnutie vojsk bavorského markgrófa [[Luitpold]]a a starých Maďarov pod hradom s názvom ''Brezalauspurch''. 4. júla 907 v tejto [[Bitka pri Bratislave (907)|bitke]] Bavori utrpeli porážku, ktorá odštartovala expanziu Maďarov vo východnej časti [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]].
 
O necelých sto rokov sa toto územie stalo súčasťou mnohonárodného štátu Madˇarského[[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] a už za jeho prvého kráľa [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana I.]] sa Bratislavský hrad stal článkom siete strážnych hradov a pevností na západnej hranici krajiny.
 
=== Hrad súčasťou pohraničnej obrannej línie ===
Anonymný používateľ