Fryderyk Chopin: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bystrow (diskusia | príspevky)
preklepy, formulácia
Bystrow (diskusia | príspevky)
Riadok 141:
Chopinova verejná popularita ako klavírneho virtuóza opadávala, podobne ako počet jeho žiakov. Vo februári 1848 sa konal jeho posledný parížsky koncert. V apríli, v období francúzskej revolúcie,<ref>Počas ktorej sa, na Chopinove zdesenie, niektorí politicky radikálni priatelia Sandovej dostali k moci: [[Tad Szulc]], ''Chopin in Paris'', s. 366–73.</ref> odcestoval do Londýna, kde účinkoval na niekoľkých koncertoch a mnohých večierkoch.<ref name = "gredxn"/>
 
S blížiacim sa koncom leta odcestoval do Škótska, kde býval v zámku [[Johnstone]],<ref>{{cite web|url=http://findarticles.com/p/articles/mi_m2242/is_n1530_v263/ai_14234524/pg_2/ |title=Findarticles.com |publisher=Findarticles.com |date=2009-06-02 |accessdate=2010-02-14|archiveurl=http://archive.is/Fc3I|archivedate=2012-05-29}}</ref> v grófstve [[Renfrewshire]] blízko [[Glasgow]]a, u svojho bývalého žiaka a veľkého obdivovateľa Jane Wilhelmina Stirlinga a jeho staršej sestry, vdovy Katherine Erskineovej. Stirlingova dcéra sa chcela za Chopina vydať, ale Chopin, cítiac, že už nebude dlouhodlho žiť, odmietol.<ref name = "gredxn"/>
 
Ku koncu októbra 1848 pobýval v [[Edinburgh]]u v dome poľského lekára Adama Łyszczyńského,<ref>Chopin bol veľmi potešený, že mohol stráviť niekoľko dní s Łyszczyńským, pretože vždy hľadal možnosť hovoriť po poľsky, zvlášť tu a teraz, kedy nevedel vôbec anglicky. [[Tad Szulc]], ''Chopin„Chopin in Paris''Paris“, s. 382 a násl.</ref> a spísal tu poslednú vôľu. V tejto dobe často myslel na svoju matku a sestru a vysníval si scenérie zo svojej vlasti pri hre svojich adaptácií poľskej ľudovej hudby.<ref name = "gredxn"/>
 
Chopin absolvoval svoje posledné verejné vystúpenie v londýnskej [[Guildhall]] 16. novembra 1848, kedy hral v prospech utečencov z Poľska.<ref name = "rjsfih"/> Toto vystúpenie sa ukázalo ako chyba, pretože väčšina účastníkov sa zaujímala skôr o tanec a občerstvenie než o Chopinove klavírne umenie.<ref>[[Tad Szulc]], ''Chopin in Paris'', p. 383.</ref>
Riadok 149:
Na konci novembra sa Chopin vrátil do Paríža.<ref name = "gredxn"/> Zimu prežil neustále chorý, ale aj napriek tomu sa stále stýkal s priateľmi a navštívil chorľavejúceho [[Adam Mickiewicz|Adama Mickiewicza]], upokojujúc ho svojou hrou. Už však nemal silu dávať hodiny, ale stále ešte komponoval. Nemal dostatok peňazí ani na základné potreby a na doktora. Začal predávať hodnotnejší nábytok a iný majetok.<ref name = "gredxn"/>
[[Súbor:Cast of Chopin's hand.JPG|thumb|upright|left|Odliatok Chopinovej ľavej ruky]]
Cítiac sa stále horšie a horšie, prial si byť aspoň s niekým z rodiny. V júni 1849 jeho sestra Ludwika Jędrzejewicz, ktorá mu dávala prvé lekcie na klavír, súhlasila s pozvaním do Paríža. V Paríži neskôr žila v peknom slnečnom apartmáne na [[Place Vendôme|Place Vendôme 12]].<ref name = "gredxn"/> Tu, niekoľko minút pred druhou hodinou ráno vo štvrtok 17. októbra 1849, Chopin zomrel.<ref name="Paris p. 400">[[Tad Szulc]], ''Chopin„Chopin in Paris''Paris“, p. 400.</ref>
 
Neskôr veľa osobností tvrdilo, že boli prítomní pri Chopinovom srmteľnom lôžku. „Byť pri Chopinovej smrti,“ píše Tad Szulc, „zdá sa, zaručovalo historické a sociálne postavenie.“<ref>[[Tad Szulc]], ''Chopin in Paris'', p. 399.</ref> Medzi tých, ktorí skutočne boli pri Chopinovom smrteľnom lôžku, patrí Ludwika, kňažná Marcelina Czartoryska, dcéra George Sandovej Solange a jej manžel Auguste Clésinger, Chopinov priateľ a žiak Adolf Gutmann, priateľ Thomas Albrecht a tiež dôverník, poľský katolícky kňaz Aleksander Jełowicki.<ref name="Paris p. 400"/>