Fryderyk Chopin: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bystrow (diskusia | príspevky)
Bystrow (diskusia | príspevky)
→‎Záver života: rozšírenie
Riadok 153:
Neskôr veľa osobností tvrdilo, že boli prítomní pri Chopinovom srmteľnom lôžku. „Byť pri Chopinovej smrti,“ píše Tad Szulc, „zdá sa, zaručovalo historické a sociálne postavenie.“<ref>[[Tad Szulc]], ''Chopin in Paris'', p. 399.</ref> Medzi tých, ktorí skutočne boli pri Chopinovom smrteľnom lôžku, patrí Ludwika, kňažná Marcelina Czartoryska, dcéra George Sandovej Solange a jej manžel Auguste Clésinger, Chopinov priateľ a žiak Adolf Gutmann, priateľ Thomas Albrecht a tiež dôverník, poľský katolícky kňaz Aleksander Jełowicki.<ref name="Paris p. 400"/>
 
NeskôNeskôr toho rána urobil Auguste Clésinger Chopinovu posmrtnú masku a odliatok jeho ruky. Pred pohrebom, zhodne s Chopinovym posledným želaním (súvisiacim s jeho obavou, že bude pochovaný zaživa), bolo jeho srdce vybraté a uložené do liehu. Jeho sestra neskôr odviezla srdce v urne do Varšavy, kde bolo uložené do piliera Chrámu Svätého kríža na Krakovskom predmestí, pod citátom z biblie ([[Matúš (apoštol)|Matúš]]: "Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce." Mt 6,21). Chopinovo srdce tu je uložené dodnes, ale v čase [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] kedy bol chrám zničený počas [[varšavské povstanie|varšavského povstania]], bolo uložené na bezpečnom mieste. Kostol stojí neďaleko miesta kde žil Chopin naposledy pred odjazdom z Poľska – Paláca Krasinských na Krakovskom predmestí.
 
<!-- PohřebPohreb se konal v chrámuchráme [[Église de la Madeleine]] v PařížiParíži 30. říjnaoktóbra. Chopin si přálprial, aby bylobolo hránohráne Mozartovo ''Requiem''. TatoTáto skladba obsahuje velkouveľkú částčasť ženských hlasůhlasov, ale v tomto chrámuchráme nikdy nebylnebol sborzbor s ženskými hlasyhlasmi. Ženský sborzbor sesa nakonecnakoniec mohlmohol zádušnízádušnej mšeomše zúčastnitzúčastniť, ale musel býtbyť ukrytukrytý za černoučiernou sametovouzamatovou oponou. SólistySólistom bylibol basista [[Luigi Lablache]], který stejný part zpíval na Haydnovu pohřbupohrebe (také účinkoval na pohřbupohrebe [[Vincenzo Bellini|Belliniho]]) a mezzosopranistka [[Pauline Viardot]].<ref>[[Frederick Niecks]], ''The„The Life of Chopin''Chopin“, vol. II, London, Novello, Ewers & Co., 1888, p. 325.</ref> TakéTiež bylobolo hránohráné Chopinovo Preludium č. 4 e moll a č. 6 b moll. PohřbuPohrebu sesa zúčastnilo okolo třítri tisíc lidíľudí, ale chybělachýbala mezimedzi nimi George Sandová.
 
Chopin byl pohřben, dle jeho vůle, na hřbitově [[Père Lachaise]]. Na místě byl hrán ''Pohřební pochod'' z jeho klavírní sonáty č. 2 b moll Op. 35 v instrumentaci [[Napoléon Henri Reber|Napoléona Henriho Rebera]].<ref>{{cite web|url=http://www.dobrowolski.com/joeandpam/famouspols/chopin-bio.html |title=Fryderyk Chopin 1810–1849: A Chronological Biography |publisher=Dobrowolski.com |date= |accessdate=2010-02-14}}</ref>