Heisenbergov princíp neurčitosti: Rozdiel medzi revíziami

slovenčinové úpravy, prebytočné čiarky typické pre angličtinu, priveľa "ale" nahradené správnejšími tvarmi však, avšak, dĺžeň a prirodzené aktívne vyjadrovanie namiesto trpného, ktoré neskúsení prekladatelia preberajú z angl.,
d (odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}})
(slovenčinové úpravy, prebytočné čiarky typické pre angličtinu, priveľa "ale" nahradené správnejšími tvarmi však, avšak, dĺžeň a prirodzené aktívne vyjadrovanie namiesto trpného, ktoré neskúsení prekladatelia preberajú z angl.,)
'''Heisenbergov princíp neurčitosti''' alebo '''princíp neurčitosti''' alebo '''Heisenbergov princíp''' je jeden zo základných pojmov [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]] (objavenýktorý objavil a formulovanýformuloval [[Werner Heisenberg|Wernerom Heisenbergom]]). Podľa tohto princípu isté dvojice pozorovateľných veličín (ako napr. [[poloha]] a [[hybnosť]] alebo [[čas]] a [[energia]]) nemôžu byť súčasne známe s vyššou presnosťou, než aká je daná hornou hranicou, vyjadrenou pomocou [[Planckova konštanta|Planckovej konštanty]]. Čím presnejšie zmeriame jednu veličinu, tým nepresnejšie zmeriame druhú veličinu.
 
== Fenomenologické vysvetlenie ==
 
Dôsledkom princípu je skutočnosť, že nie je možné teoreticky ani experimentálne určiť [[poloha|polohu]] a [[hybnosť]] častice súčasne. V každodennom svete sa ale s týmto dôsledkom nestretávame vvzhľadom dôsledkuna veľmi malejmalú hodnotyhodnotu [[Plancková konštanta|Planckovej konštanty]].
 
V kvantových systémoch alevšak hrá princíp významnú rolu. Ak chceme preto veľmi presne lokalizovať časticu, potom môžeme použiť [[svetlo]] s krátkou [[vlnová dĺžka|vlnovou dĺžkou]]. Čím nižšiu vlnovú dĺžku svetla alevšak na lokalizáciu použijeme, tým väčšiu energiu má samotný fotón. TútoAvšak hybnosťtúto alehybnosť počas merania polohy predáodovzdá samotnej častici, čím výrazne zmení jej hybnosť.
 
Ak by sme pokus spravili naopak, t.z j. chceli by sme poznať presnú hybnosť, musíme použiť svetlo s nízkou energiou, čiže veľkou vlnovou dĺžkou. Tým by ale došlo k veľmi nepresnému určeniu polohy častice.
 
== Matematická formulácia ==
::<math>\Delta t \Delta E \geq \frac{\hbar}{2}, </math>
 
či napríklad uhluuhla <math>O_i</math> a [[moment hybnosti|momentu hybnosti]] <math>J_i</math> daného objektu:
 
::<math>\Delta O_i \Delta J_i \geq \frac{\hbar}{2} </math>
 
Vo všeobecnosti platí principprincíp neurčitosti pre všetky operátory pozorovateľných veličín, ktoré navzájom nekomutujú.
 
== Externé odkazy ==
Anonymný používateľ