Protitanková zbraň: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 62.197.243.51 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina |
|||
Riadok 29:
<!--- pokračovanie--->
==
=== Kinetické ===▼
=== Protitankové rakety ===▼
=== Delostrelecké zbrane ===
=== Delostrelecké strely (granáty) proti obrneným cieľom ===
Hlavným spôsobom prekonania pancieru bolo, a dodnes je, prerazenie pancieru kinetickou energiou dopadajúcej strely. Postupne vzniklo niekoľko rôznych druhov priebojných striel.</br>
K najstarším patria:
==== Priebojné strely (granáty) plnokalibrové ====
{| border="1" cellspacing="0" width="600"
Řádek 109 ⟶ 51:
Takáto strela má dva hlavné nevýhody – vysoký aerodynamický odpor a vysokú pravdepodobnosť odrazu od pancieru pri šikmom dopade viac ako 30° od kolmice, pri dopade pod uhlom viac ako 60° je už 100% odrazov.
'''Priebojná strela plnokalibrová s balistickou čapicou''' rieši prvý problém tupohlavej priebojnej strely – vysoký aerodynamický odpor strely. Balistická čapica dáva strele výhodnejší aerodynamický tvar,
'''Priebojná strela plnokalibrová s protipancierovou (Makarovou) a balistickou čapicou''' rieši predovšetkým druhý problém tupohlavej priebojnej strely – vysokú pravdepodobnosť odrazu pri šikmom dopade. Makarova čapica je zhotovená z rovnakého materiálu ako samotná strela ale tepelne spracovaná na menšiu tvrdosť. K strele je priletovaná alebo
'''Priebojná strela plnokalibrová so zápichmi a balistickou čapicou'''
Výroba priebojnej strely plnokalibrovej s protipancierovou (Makarovou) a balistickou čapicou je technologicky náročná a preto drahá. Kompromisom medzi dosiahnuteľnou priebojnosťou a cenou je priebojná strela plnokalibrová so zápichmi a balistickou čapicou.
Vyznačuje sa tým, že na tele strely sú v prednej časti strely vytvorené dve drážky po obvode strely. Telo strely je tepelne spracované tak, že strela má v prednej časti vysokú tvrdosť, v zadnej časti vysokú húževnatosť. Pri náraze na pancier sa predná časť strely chová ako protipancierová čapica, naruší povrchovú vrstvu pancieru. Následne dôjde v dôsledku mechanických napätí pri náraze k strihu materiálu strely v prvej alebo v druhej drážke, pričom vzniká hrot. Strela sa teda chová ako priebojná strela plnokalibrová s protipancierovou čapicou, s tým, že je vyrobená z jedného kusu materiálu a na časti sa rozdelí až pri náraze na pancier. Výhodou je výrazne nižšia technologická náročnosť, odpadá technologicky náročné letovanie protipancierovej čapice na strelu, ktoré sa robilo v sústruhoch. Nevýhodou je menšia priebojnosť strely, pretože časť dopadovej energie sa spotrebuje na pretvarovanie strely a strih materiálu.
'''Strely (granáty) plnokalibrové jadrové'''
Řádek 126 ⟶ 69:
| Strela priebojná plnokalibrová jadrová cievkového tvaru
|}
Pri prebíjaní pancieru je dôležitá nielen celková kinetická energia dopadajúcej strely, ale aj predovšetkým energia, ktorá pripadá na jednotku plochy pancieru – teda prierezové zaťaženie. Jadrové strely sa vyznačujú tým, že pancierom nepreniká celá strela, ale len jadro, zhotovené z tvrdého a ťažkého materiálu, napríklad karbidu wolframu. Priemer jadra je výrazne menší ako kaliber strely a zbrane, z ktorej je strela vystrelená.
'''Strela priebojná plnokalibrová jadrová s balisticky výhodným tvarom''' sa vyznačuje tým, že jadro je uložené do puzdra, ktoré je vložené do tela strely. Predná časť jadra je chránená krytom, ktorý zlepšuje prenikanie jadra pancierom a strela je vybavená balistickou čapicou, ktorá zmenšuje aerodynamický odpor. Strela má dobré letové vlastnosti, malý pokles rýchlosti na dráhe a vysokú dopadovú rýchlosť. Jej konštrukcia je však zložitá a výroba drahá – len samotné puzdro jadra pozostávalo z troch až piatich dielov spojených závitmi.
'''Strela priebojná plnokalibrová jadrová cievkového tvaru''' Jadro je vložené do tela strely, ktoré má pre zníženie hmotnosti tvar cievky. Predná časť strely je plechová a jadro je v tele strely upevnené zalemovaním. Druhá možnosť je, že predná časť strely sa vyhotoví z mäkkého kovu – hliníkovej alebo zinkovej zliatiny – a s telom strely spojí závitom, tým sa súčasne upevní aj jadro v tele strely. Pre úsporu drahého karbidu wolframu môže byť zadná časť jadra zhotovená zo železa alebo dokonca z olova. Tretia možnosť je, že sa telo strely mierne predĺži a predná časť jadra sa ponechá nezakrytá, alebo sa zakryje len tenkým krytom o priemere jadra. Strela je teda konštrukčne veľmi jednoduchá, pozostáva len z troch až piatich častí. Vďaka odľahčeniu tela strely dosahuje
Pri porovnaní plnokalibrových priebojných jadrových striel je zrejmé, že strela s balisticky výhodným tvarom je vhodná pre streľbu na väčšie diaľky, kde sa uplatní malý pokles rýchlosti na dráhe, strela cievkového tvaru je vhodná pre streľbu na menšie diaľky, kde sa viac uplatní jej vyššia počiatočná rýchlosť. <br />
Plnokalibrové priebojné jadrové strely prešli najväčším rozvojom počas druhej svetovej vojny a po nej. Strely s balisticky výhodným tvarom používali predovšetkým nemecké vojská, čo im v spojení s kvalitnejšími zameriavačmi umožňovalo začínať boj na väčšiu diaľku, strely cievkového tvaru používali viac sovietske vojská (strely prvého typu pre {{mm|57}} kanóny, druhého typu pre {{mm|85}} kanóny) a britské vojská (strely tretieho typu).
Plnokalibrové strely s priebojným jadrom sa v súčasnosti používajú pre boj s tankami len pre malokalibrové automatické kanóny pre použitie na lietadlách, ktoré útočia na slabšie pancierované vrchné časti tankov. V typických kalibroch tankových kanónov sa nedá dosiahnuť potrebná priebojnosť pre prerazenie čelných pancierov modernejších tankov a tak bol tento druh protitankovej munície opustený koncom 60. rokov až začiatkom 70. rokov 20. storočia.
==== Priebojné strely podkalibrové ====
Řádek 163 ⟶ 106:
Prvé sovietske konštrukcie boli zaujímavé tým, že vodiace puzdro malo tvar disku – tvorilo ťažný disk – a stabilizáciu strely pri pohybe v hlavni pomáhali zabezpečiť krídla, na ktorých boli medené klzné prvky. To umožnilo zmenšiť hmotnosť „neužitočných“ častí a zvýšiť počiatočnú rýchlosť strely až na takmer 1 800 ms<sup>−1</sup>.
Šípovitá strela môže mať rôznu, aj pomerne zložitú konštrukciu. Spravidla sa skladá z troch základných častí: balisticke špičky, vlastného penetrátoru a stabilizačných krídiel. Penetrátor môže byť homogénny – vyrobený z jedného kusu materiálu, pričom základným materiálom sú špeciálne ocele, rôzne zliatiny wolframu alebo dokonca ochudobneného uránu. Môže tiež byť vyrobený ako „skladaný“ s rôznym usporiadaním, napríklad do oceľovej trubice je umiestnený prút z wolfrámovej alebo uránovej zliatiny. V prednej alebo naopak v zadnej časti penetrátoru môže byť vložené „jadro“ z veľmi tvrdého materiálu a podobne. Hlavnou príčinou značnej rozmanitosti konštrukcií penetratorov je fakt, že každá konštrukcia penetratoru sa hodí optimálne len proti určitej konštrukcii tankového pancieru a proti inej konštrukcii pancieru má priebojnosť menšiu (často aj výrazne). Podobne má konštrukcia penetrátoru výrazný vplyv na priebojnosť a chovanie penetrátoru pri dopade na sklonenú prekážku, alebo na pancier chránený predstavným pancierom, kedy sa môže penetrátor rozkmitať či zlomiť (penetrátor má obrovskú energiu – bežne viac ako 7 MJ a malý priemer – menej než {{cm|3|m}}).
Všetky varianty podkalibrovej strely mali počiatočnom období vývoja značné problémy s presnosťou streľby, spôsobené nepravidelným a nesymetrickým oddelovaním vodiacich častí od priebojného jadra alebo šípu a trvalo takmer dve desaťročia, kým sa tieto problémy podarilo vyriešiť. Postupne boli opustené aj podkalibrové strely stabilizované rotáciou a v súčasnosti sa pre boj s tankami ako strely prerážajúce pancier kinetickou energiou používajú takmer výhradne šípové strely
==== Protipancierové strely výbušné ====
Řádek 175 ⟶ 118:
|Strela s výtržným účinkom
|}
Tradičné konštruované výbušné delostrelecké strely - trieštivé a trhavé delostrelecké granáty, sú proti pancieru tankov relatívne málo účinné. Je to dané ich konštrukciou - majú veľkú dutinu vyplnenú trhavinou, relatívne tenké steny a zapalovač v prednej časti - sú teda málo mechanicky odolné na to, aby dokázali preniknúť cez pancier väčšej hrúbky a na boj s obrnenou technikou sa príliš nehodia. To ale neznamená, že by boli celkom neúčinné, pri dostatočne veľkosti dokážu tank poškodiť, alebo aj zničiť. Problém je, že táto "dostatočná veľkosť" je skutočne veľká - väčšia ako kaliber typických tankových kanónov.
'''Kumulatívna strela''' prebíja pancier kumulatívnym lúčom s veľmi vysokou rýchlosťou, ktorý vzniká pri výbuchu [[kumulatívna nálož|kumulatívnej nálože]]. Priebojnosť kumulatívneho lúča je nezávislá na dopadovej rýchlosti strely, je ale nepriaznivo ovplyvnená rotáciou strely, preto sú kumulatívne strely stabilizované krídlami, ktoré sa roztvárajú po opustení hlavne kanónu.▼
Existujú však dve konštrukcie striel, využívajúcich energiu výbuchu trhavín, ktoré sú vhodné pre boj s obrnenými cieľmi:
'''Strela s výtržným účinkom''' (tiež strela HESH) má ľahko deformovateľnú hlavovú časť a je plnená plastickou trhavinou. Pri dopade na pancier sa hlava zdeformuje priľne k pancieru, nálož je odpálená dnovým zapaľovačom. Výbuchom trhaviny vznikajú v pancieri rázové vlny, ktoré sa odrážajú od vnútornej strany panciera a interferujú. V dôsledku interferencie vznikajú v pancieri veľké mechanické napätia a v konečnom dôsledku dôjde k vytrhnutiu časti materiálu z vnútornej strany panciera. Z vytrhnutého materiálu ("koláču") vznikajú účinné črepiny, ktoré ničia vnútorné vybavenie a posádku tanku bez toho, aby bol pancier tanku prerazený. Intenzita rázu pri výbuchu strely s výtržným účinkom je ale dostatočná aj na to, aby pancier menšej hrúbky (do jedného kalibru strely) priamo pretrhla. Strely s výtržným účinkom majú proti kompozitným a vrstveným pancierom menší účinok.▼
▲* '''Kumulatívna strela''' prebíja pancier kumulatívnym lúčom s veľmi vysokou rýchlosťou, ktorý vzniká pri výbuchu [[kumulatívna nálož|kumulatívnej nálože]]. Priebojnosť kumulatívneho lúča je nezávislá na dopadovej rýchlosti strely, je ale nepriaznivo ovplyvnená rotáciou strely, preto sú kumulatívne strely vystrelované z hlavní s hladkým vývrtom a za letu sú stabilizované
▲* '''Strela s výtržným účinkom''' (tiež strela HESH) má ľahko deformovateľnú hlavovú časť a je plnená plastickou trhavinou. Pri dopade na pancier sa hlava zdeformuje, priľne k pancieru, a nálož je odpálená dnovým zapaľovačom.
Nemecké vojská cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] používali strelu s podobnou funkciou, ktorá však vôbec nemala výbušnú náplň. Strela bola tvorená len plným [[oceľ]]ovým valcom, na prednej strane zakrytá balistickou čapicou. Strela existovala pre tankové a protitankové kanóny kalibru 75 a 88 mm a bola označená ako vzor 40W.▼
▲Nemecké vojská cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]] používali strelu s podobnou funkciou ako strela s výtržným účinkom, ktorá však vôbec nemala výbušnú náplň. Strela bola tvorená len plným [[oceľ]]ovým valcom, na prednej strane zakrytá balistickou čapicou - vychádzali pritom z logického predpokladu, že dopad masívneho oceľového valca môže vytvoriť v materiále pancieru dostatočne silnú rázovú vlnu. Strela existovala pre tankové a protitankové kanóny kalibru 75 a 88 mm a bola označená ako vzor 40W.
=== Ručné protitankové zbrane ===
Hrúbka pancieru tankov už na začiatku druhej svetovej vojny dosiahla hodnoty, ktoré bolo veľmi obtiažne prekonať zbraňami, aj špeciálnymi vysokovýkonnými protitankovými puškami, ktoré mala k dispozícii pechota. Hľadalo sa teda riešenie, ktoré by umožnilo pechote efektívny boj s tankami na vzdialenosti aspoň 100 metrov.
* Prvé základné riešenia sa našlo vo využití kumulatívnej nálože a bezzáklzového princípu zbrane. Priebojnosť kumulatívnej nálože je nezávislá na dopadovej rýchlosti strely - strela teda mohla mať nízku počiatočnú rýchlosť (bohužiaľ aj malý dostrel, ale na tom v danej chvíli nezáležalo). [[Bezzáklzové_delo|Bezzáklzový princíp]] zbrane zasa plne kompenzuje spätný ráz tým, že jedným smerom je z hlavne vystrelená strela - a opačným smerom protizávažie alebo prúd plynov s rovnakou hybnosťou, takže ťažisko samotnej zbrane zostáva v kľude. To umožnilo skonštruovať veľmi ľahkú zbraň pozostávajúcu prakticky len z hlavne a odpalovacieho mechanizmu, a pritom schopnú vystreliť značne veľkú strelu. Takéto riešenie využíva známa nemecká "pancierová päsť" - [[Panzerfaust]], ale i československá [[pancierovka 27]], [[taranica T21]] a obrovské množstvo ďalších protitankových zbraní až do súčasnosti. Hlavnou nevýhodou je relatívne malý dostrel a veľký priestor za zbraňou ohrozený spalinami a zvyškami protizávažia. Navyše, pre dosiahnutie aspoň "prijateľného dostrelu" musí byť výmetná náplň veľká - a exploduje strelcovi doslova pri uchu, čo je prinajmenšom nepríjemné, nehľadiac na to, že spaliny demaskujú postavenie strelca.
* Druhé základné riešenie spočíva vo využití kumulatívnej nálože a raketového motoru. Protipancierová strela je teda neriadená raketa, odpaľované spravidla z trubicového odpalovacieho zariadenia. Najstarším predstaviteľom takejto konštrukcie je americká zbraň [[Bazooka]] z obdobia druhej svetovej vojny, ktorá má tiež obrovské množstvo následníkov až do súčasnosti. Hlavnou nevýhodou je, že raketový motor musí vyhorieť ešte počas pohybu strely v odpalovacej trubici, inak je strelec vážne ohrozený plameňom a spalinami raketového motoru (niektoré zbrane na tomto princípe majú preto ochranný štít).
Každý z týchto dvoch základných princípov má teda svoje výhody aj nevýhody. A tak vznikla ich kombinácia - protipancierová kumulatívna strela je vystrelená z bezzáklzovej zbrane veľmi nízkou rýchlosťou a v bezpečnej vzdialenosti od strelca zapáli raketový motor, ktorý strelu ďalej urýchli. Azda najznámejšou zbraňou na tomto kombinovanom princípe je sovietska zbraň [[RPG-7]], ale podobne sú riešené aj mnohé iné zbrane. Zbrane na princípe kombinácie bezzáklzovej zbrane a raketového motoru majú účinný dostrel prevyšujúci 500 metrov a ich kumulatívne hlavice prebíjajú pancier i viac ako 500mm hrubý.
▲=== Protitankové riadené rakety ===
Riadená raketová strela je tvorená raketovým motorom, kumulatívnou bojovou časťou a riadiacim systémom. Riadenie rakety môže byť aerodynamické - aerodynamickými kormidlami, alebo dynamické/reaktívne - pohyblivými tryskami raketového motoru. Riadená raketová strela je navádzaná na cieľ rôznymi metódami.
* Navedenie povelové - strela je navádzaná na cieľ povelmi zo zariadenia, ktoré nie je jej súčasťou. Komunikačný kanál medzi riadenou strelou a navádzacím zariadením môže byť tvorený káblom, odvíjaným za letu zo strely, alebo optickým vláknom, alebo i rádiovou linkou
** manuálne povelové navedenie na zámernú líniou [[MCLOS]] - strelec súčasne sleduje strelu (podľa stopovky) a cieľ a pomocou ovládacej páky (joystiku) riadi raketu na cieľ. Celý systém je konštrukčne veľmi jednoduchý, ale zároveň veľmi náročný na výcvik strelca - bežne strelec absolvoval stovky až tisíce odpalov na trenažéroch a desiatky odpalov cvičných rakiet, kým sa naučil rakety správne riadiť. Typickým predstaviteľom je francúzska strela SS.10, sovietska 3M6 Šmeľ, ale najznámejšia je asi 9M14 Maljutka
** poloautomatické povelové navedenie na zámernú líniu [[SACLOS]] - strelec sleduje cieľ a udržuje zámerný obrazec na cieli - tým vytvára zámernú líniu, strelu (podľa stopovky) sleduje automatický systém v riadiacom zariadení, určuje jej odchýlku od zámernej línie a vytvára riadiace povely, ktorými navádza strelu na zámernú líniu. Princíp využívajú strely 9M14 Maljutka, SS.11. Milan, BGM-71 TOW, 9K111 Fagot/Faktorija, 9K113 Konkurz, 9M120 Ataka a množstvo ďalších PTRS
* Automatické navedenie na riadiaci lúč (princíp je označovaný ako "beam rider" - doslova "jazdec na lúči") - riadiace zariadenie je umiestnené na strele spravidla vzadu. Strelec ovláda zameriavacie zariadenie, ktoré vytvára riadiaci lúč (laserový, alebo rádiový), zamierený presne na cieľ. Automatické zariadenie v strele určuje polohu strely voči ose riadiace lúča a navádza strelu na stred (osu) riadiaceho lúča - a tým aj na cieľ. Princíp využívajú napríklad PTRS odpalované tankového kanónu 9K112 Kobra, 9M119 Svir/Refleks, PTRS 9M133 Kornet,
* Automatické navedenie na ožiarený cieľ - riadiace zariadenie je umiestnené na strele, spravidla vpredu. Strelec ovláda zameriavacie zariadenie (spravidla laserové), ktoré vytvára na cieli ožiarenú škvrnu - zámernú značku. Strela identifikuje zámernú značku a letí k nej. Princíp využíva napríklad [[AGM-114 Hellfire]], [[LAHAT]]
* Samonavedenie - riadiace zariadenie je na strele. Strelec identifikuje cieľ a zamieri naň samonavádzaciu hlavicu strely. Strela identifikuje cieľ podľa jeho charakteristické vyžarovania alebo obrazu a vydá signál o zachytení cieľa. Po odpálení sa samostatne, bez ďalších zásahov strelca, navádza na zachytený cieľ. Princíp využíva napríklad strela [[FGM-148 Javelin]] a [[Spike]]
Protitanková [[Mína_(výbušná_nálož)|mína]] je osobitný druh míny s obsahom trhaviny dostatočne veľkým na zničenie alebo vyradenie tanku. Protitanková mína môže mať tlakový roznecovač, reagujúci na tlak pásov, tyčkový roznecovač, ktorý reaguje na sklopenie pri prejazde tanku ponad mínu, ale i zložitejšie roznecovače elektronické, reagujúce na magnetické pole tanku, hluk motora, spravidla v nejakej kombinácii a intenzite, aby nevybuchli predčasne.
Protitankové míny možno ukladať ručne alebo mechanicky z vozidiel na prehradenie komunikácií a terénu v smeroch pohybu tankových jednotiek. Mínové polia sa dajú vytvárať aj pomocou letectva, delostrelectva alebo raketometných systémov, ktoré tak dokážu nečakane vytvoriť mínové pole tesne pred postupujúcimi jednotkami alebo priamo v ich zostave.
Protitankové míny možno rozdeliť na:
* míny protipásové - pôsobia proti pásom obrnenej techniky a kolesám vozidiel, majú spravidla tlakový roznecovať. Konštrukčne to môžu byť jednoduché tanierové míny, ktoré ničia pás prostým výbuchom dostatočne veľkej nálože (3-6kg TNT), alebo majú lineárne kumulatívne nálože, ktoré pás doslova prerežú.
* míny protidnové - pôsobia proti dnu korby tanku, sú spravidla vybavené tyčkovým roznecovačom, ale uplatňujú sa i elektronické roznecovače. Konštrukčne to môžu byť opäť jednoduché tanierové míny, ktoré pôsobia proti dnu tanku prostým výbuchom dostatočne veľkej nálože (3-6kg TNT), alebo majú kumulatívne nálože, ktoré prerážajú dno tanku.
* míny protikorbové / bočné - konštrukčne sú to kumulatívne nálože alebo nálože s výbuchom tvarovaným projektilom, ako protikorbové mína sa dajú použiť aj niektoré ručné protitankové zbrane. Odpalované sú obvykle nástražným drôtom, alebo elektronickým roznecovačom.
* mína osobitnej konštrukcie - napríklad mína pozostávajúca z výmetného púzdra, v ktorom je uložené samonavádzacie protitankové teleso, používané v leteckých bombách či delostreleckých strelách a raketách pre raketomety. Mína je odpálená elektronickým roznecovačom po vyhodnotení, že v blízkosti sa nachádza tank, je teleso vymetené do výšky a počas pádu sa samostatne navedie na vhodný cieľ.
== Iné projekty ==
|