|
}}
[[Docent|Doc.]] [[Doktor práv|JUDr.]] '''Ivan GašparovičKokotovič''', [[Kandidát vied|CSc.]], [[Doctor honoris causa|Dr. h. c.]] (* [[27. marec]] [[1941]], [[Poltár]]) je bývalý, v poradí tretí [[prezident Slovenskej republiky]]. Vo svojej funkcii pôsobil od roku [[2004]], ako prvý slovenský prezident bol zvolený v dvoch nasledujúcich volebných obdobiach. Jeho funkčné obdobie sa skončilo [[15. jún]]a [[2014]] nástupom nového prezidenta [[Andrej Kiska|Andreja Kisku]].
V minulosti pôsobil aj ako [[generálny prokurátor]] [[ČSFR]] (1990–1992), či [[predseda NR SR]] (1992–1998). Bol členom [[Komunistická strana Československa|Komunistickej strany]], neskôr poslancom za [[HZDS]].
== Život ==
* [[1959]] – [[1964]] študoval na ZŠ J. A.[[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Po skončení štúdia pracoval na Okresnej prokuratúre v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] a neskôr na Mestskej prokuratúre v Bratislave.Púchove
* [[1968]] učil na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky PF UK. Získal hodnosť kandidáta vied (CSc), docenta a roku [[1990]] bol prorektorom UK.
* [[1964]] sa oženil so Silviou Beníkovou (nar. [[13. január]]a [[1941]]), má dve deti, dcéru Ing. Denisu Gašparovičovú, ktorá je komerčná inžinierka a syna MUDr. Iva Gašparoviča, ktorý pracuje ako kardiochirurg v Bratislave.
* [[1966]] – [[1989]] podpredseda medzinárodnej komisie [[Československý zväz ľadového hokeja|Československého zväzu ľadového hokeja]], podpredseda Hokejového oddielu TJ [[Slovan Bratislava]].
* Po [[1989]] spolupredseda [[Fórum nezávislých právnikov Slovenska|Fóra nezávislých právnikov Slovenska]].
* [[júl]] [[1990]] – [[marec]] [[1992]]: zastával post generálneho prokurátora [[ČSFR|Česko-slovenskej federatívnej republiky]] v [[Praha|Prahe]]. Z postu bol odvolaný vtedajším prezidentom [[Václav Havel|Václavom Havlom]], pre nečinnosť pri vyšetrovaní, najmä kauzy "Tisova vila" z ktorej malo uniknúť viacero zväzkov komunistickej štátnej bezpečnosti ([[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]).<ref>{{Citácia periodika
|priezvisko = Lesná
|meno = Ľuba
|odkaz na autora = Ľuba Lesná
|titul = Tisova vila a Gašparovičove spisy ŠTB
|periodikum = DELET
|odkaz na periodikum =
|vydavateľ = Delet, o.z.
|miesto = Bratislava
|dátum = 2009-04-25
|ročník =
|číslo =
|url = http://www.delet.sk/spravy-a-politika/editorial/tisova-vila-a-gasparovicove-spisy-stb
|dátum prístupu = 2013-01-05
|issn = 1336-2313
}}
</ref>
* [[1992]] sa vrátil ako pedagóg na Právnickú fakultu UK do Bratislavy, kde pôsobil ako člen Vedeckej rady.
== Politická činnosť ==
V roku [[1968]] vstúpil do mandátu [[Michal Kováč|Michala Kováča]] bol Ivan Gašparovič od marca do októbra 1998 poverený výkonom právomocí prezidenta Slovenskej republiky.
V roku [[1968]] vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]], odkiaľ ho však po pol roku vylúčili.<ref>{{Citácia periodika
*
|priezvisko = Javůrek
|meno = Peter
|odkaz na autora =
|titul = Prezident krátkej pamäti
|periodikum = Žurnál
|odkaz na periodikum =
|vydavateľ = TV TIP, a.s.
|miesto = Bratislava
|dátum = 2009-03-10
|ročník = 3
|číslo = 10
|strany =
|url = http://izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2989
|dátum prístupu = 2013-01-05
|issn = 1337-219X
}}</ref>
V roku [[1992]] vstúpil do [[HZDS|Hnutia za demokratické Slovensko]] (HZDS), v ktorom zotrval 10 rokov. Vo [[Voľby do Slovenskej národnej rady v roku 1992|voľbách v júni 1992]] bol zvolený za poslanca a následne i za predsedu [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]]. V tejto pozícii sa výrazne podieľal na odbornej príprave prvej demokratickej [[Ústava Slovenskej republiky|Ústavy SR]] z [[1. september|1. septembra]] [[1992]].<ref>{{Citácia periodika
|priezvisko = Jancura
|meno = Vladimír
|odkaz na autora =
|titul = Tvorcovia ústavy zvádzali súboj s časom
|periodikum = Pravda
|odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)
|vydavateľ = P E R E X, a. s.
|miesto = Bratislava
|dátum = 2012-09-01
|ročník =
|číslo =
|strany =
|url = http://spravy.pravda.sk/sk_domace.asp?c=A120830_175026_sk_domace_p12
|dátum prístupu = 2013-01-05
|issn = 1336-197X
}}</ref> [[1. január]]a [[1993]] sa ako prvý slovenský štátnik prihovoril občanom samostatného štátu.
Od januára 1993 až do októbra [[1998]] pôsobil na poste [[predseda NR SR|predsedu Národnej Rady Slovenskej Republiky]]. Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994|predčasných voľbách roku 1994]] z tejto pozície dirigoval tzv. "[[Politický vývoj Slovenska od roku 1989#Kritické_ohlasy|noc dlhých nožov]]" z 3. na 4. novembra, počas ktorej boli odvolaní ministri [[Ladislav Pittner|Pittner]] a [[Milan Janičina|Janičina]]. [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]] neskôr rozhodol, že tieto odvolania boli protiústavné. V novembri 1996 zohral Gašparovič kľúčovú úlohu v "[[František Gaulieder|kauze Gaulieder]]". Po vystúpení Františka Gauliedera z poslaneckého klubu HZDS [[5. november|5. novembra]] 1996 oznámil predseda NR SR Gašparovič, že od Gauliedera obdržal abdikačný list. Napriek tomu, že Gaulieder autorstvo listu poprel, parlament ho [[4. december|4. decembra]] 1996 odvolal. Ústavný súd neskôr rozhodol, že odvolanie bolo protiústavné. Gašparovič bol jedným z poslancov, ktorí hlasovali za odvolanie Františka Gauliedera. V roku [[2009]] v televíznej diskusii pred prezidentskými voľbami to poprel a klamal, tvrdiac, že tak nehlasoval.<ref>{{Citácia periodika
|priezvisko = Ruttkayova
|meno = Martina
|odkaz na autora =
|titul = Gašparovič poprel, že hlasoval proti Gauliederovi
|periodikum = HN
|odkaz na periodikum =
|vydavateľ =
|miesto = Bratislava
|dátum = 2009-03-17
|ročník =
|číslo =
|strany =
|url = http://hnonline.sk/slovensko/c1-35803570-gasparovic-poprel-ze-hlasoval-proti-gauliederovi
|dátum prístupu =
|issn =
}}</ref>
Po vypršaní mandátu [[Michal Kováč|Michala Kováča]] bol Ivan Gašparovič od marca do októbra 1998 poverený výkonom právomocí prezidenta Slovenskej republiky.
=== Volebné obdobie 1998 – 2002 ===
Vo [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998|voľbách roku 1998]] bol zvolený za [[poslanec NR SR|poslanca NR SR]], pričom pracoval v Ústavnoprávnom, mandátovom a imunitnom výbore NR SR. Bol členom delegácie NR SR v Medziparlamentnej únii.
[[15. júl]]a [[2002]] Gašparovič vystúpil z HZDS „na protest proti nedemokratickým spôsobom jeho riadenia“. Do konca funkčného obdobia v októbri toho istého roku bol nezávislým poslancom.
=== Volebné obdobie 2002 – 2006 ===
* 2002 založil [[Hnutie za demokraciu]] (HZD), ktorého sa stal predsedom.
* 2002 po skončení práce v slovenskom parlamente sa vrátil ako pedagóg na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickú fakultu Univerzity Komenského]].
== Prezident Slovenskej republiky ==
===Druhé odbobie===
V svojich druhých [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2009|prezidentských voľbách]] dostalpovedal v: prvomV kolezmysle Ivanneymiselneho Gašparovičzmyslu 876je 061tento hlasovzmysel (46,70nezmysel %). Druhé miesto obsadila [[Iveta Radičová]], ktorá od voličov získala 713 735 hlasov (38,05 %).<ref name=volby04a>{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko =
|meno =
|odkaz na autora =
|titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky podľa okresov a za Slovenskú republiku
|url = http://app.statistics.sk/prezident2009/jsp/okres/tab6.jsp
|dátum vydania =
|dátum aktualizácie = 2009-03-22
|dátum prístupu = 2012-02-16
|vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky]]
|miesto = Bratislava
}}</ref> Obaja kandidáti postúpili do druhého kola. V druhom kole Radičová získala 988 808 hlasov (44,46 %). Ivan Gašparovič sa umiestnil znovu na prvom mieste s 1 234 787 hlasmi (55,53 %) čím bol po druhýkrát zvolený za prezidenta.<ref name=volby04b>{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko =
|meno =
|odkaz na autora =
|titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku
|url = http://app.statistics.sk/prezident2009/jsp/okres/tab13.jsp
|dátum vydania =
|dátum aktualizácie = 2004-04-05
|dátum prístupu = 2012-02-16
|vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky]]
|miesto = Bratislava
}}</ref> Do funkcie prezidenta SR bol inaugurovaný 15. júna 2009.<ref name=zivotopisprez/>
V prieskume [[Inštitút pre verejné otázky|Inštitútu pre verejné otázky]] z februára 2012 dôveru prezidentovi vyjadrilo 8 % opýtaných. Predošlý rok Ivanovi Gašparovičovi dôverovalo o 4 % ľudí viac.<ref name=doverasme>{{Citácia periodika
|autor = SITA
|odkaz na autora = SITA
|titul = Lipšicovi a Sulíkovi stúpla dôveryhodnosť najviac
|periodikum = SME
|odkaz na periodikum = Denník SME
|vydavateľ = Petit Press, a.s.
|miesto = Bratislava
|dátum = 2012-02-15
|ročník =
|číslo =
|strany =
|url = http://volby.sme.sk/c/6260434/
|dátum prístupu = 2013-01-05
|issn = 1335-4418
}}
</ref>
Počas 2. funkčného obdobia nepredniesol ani jednu správu o stave krajiny napriek tomu, že mu [[Ústava Slovenskej republiky|Ústava]] takúto povinnosť ukladá.<ref name=presnydatum>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hrabko | meno = Juraj | odkaz na autora = |titul = Správa o správe prezidenta Ivana G. | url = http://komentare.sme.sk/c/7068215/sprava-o-sprave-prezidenta-ivana-g.html | dátum vydania = 15.01.2014| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.01.2014 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref>
Gašparovičovo funkčné obdobie sa skončilo 15. júna 2014, keď bol inaugurovaný prezident Andrej Kiska.<ref name=presnydatum>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =| odkaz na autora = |titul = Paška zrejme oznámi termín prezidentských volieb do konca roka | url = http://www.sme.sk/c/7041740/paska-zrejme-oznami-termin-prezidentskych-volieb-do-konca-roka.html | dátum vydania = 16.12.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.12.2013 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref>
[[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]] 4. decembra 2014 zverejnil rozhodnutie, že prezident Ivan Gašparovič porušil práva [[Jozef Čentéš|Jozefa Čentéša]] jeho nevymenovaním za generálneho prokurátora. Prisúdil mu odškodné 60 000 €.<ref name=centes>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = V kauze nevymenovania J. Čentéša za prokurátora padol verdikt | url = http://www.teraz.sk/slovensko/centes-sud-rozsudok/109075-clanok.html | dátum vydania = 2014-11-25| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-12-04 | vydavateľ = [[TASR]] | miesto = |jazyk = }}</ref>
== Referencie ==
| 