Higgsov bozón: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→Teória: aktualizácia- Lennard Susskin a jeho opozícia voči väčšinovému vysvetľovaniu Higgsa ako poľa, ktoré častice "spomaľuje" a tak im má dávať hotnosť |
d tri preklepy |
||
Riadok 52:
== Teória ==
Higgsov bozón predstavuje časticu asociovanú s Higgsovým poľom. Aj v prázdnom priestore nadobúda Higgsovo pole nenulovú hodnotu, čím spontánne narušuje rotačnú symetriu vákua. Existencia nenulovej vákuovej hodnoty zároveň zohráva kľúčovú úlohu pri pohybe elementárnych častíc vo vákuu. Ak uvažovaná elementárna častica interaguje s Higgsovým poľom, potom budú nastávať takéto interakcie aj vo vákuu (vďaka nenulovej vákuovej hodnote Higgsovho poľa), čím častica efektívne nadobudne hmotnosť. Takýto mechanizmus je aplikovateľný aj na hmotnosť samotného Higgsovho bozónu. Táto teória je však v priamom rozpore s tým, ako hmotnosť
V predchádzajúcom odseku opísaný mechanizmus [[porušenie symetrie|spontánneho narušenia]] [[elektroslabá interakcia|elektroslabej]] [[kalibračná teória|kalibračnej symetrie]] pomocou nenulovej vákuovej hodnoty Higgsovho poľa sa nazýva [[Higgsov mechanizmus]]. Predstavuje zároveň najjednoduchší známy teoretický opis nadobúdania hmotnosti [[kalibračné bozóny|kalibračných bozónov]], pri ktorom zostáva zachovaná kompatibilita s [[kalibračné teórie|kalibračnými teóriami]]. Ako populárno-náučná analógia Higgsovho mechanizmu býva často používaný príklad pohybu drobných čiastočiek v hustých látkach, ako napríklad v [[melasa|melase]]. Na povrchu pôvodne takmer nehmotných čiastočiek sa navrstvuje táto hustá látka, čím tieto získavajú efektívne hmotnosť.
| |||