Íl: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d kategória je v poriadku
Riadok 14:
 
== Minerálne zloženie ==
 
Íl je tvorený viac ako 50 % ílovitej hmoty, ktorú predstavujú hlavne [[skupina ílových minerálov|minerály ílovej skupiny]], ako sú napr. [[illit]], [[kaolinit]] a [[montmorillonit]] a iné. Podľa typu ílových minerálov sa delia na [[kaolinit]]ické íly, [[montmorillonit]]ické íly a [[illit]]ové íly. Minerály ílovej skupiny patria medzi [[fylosilikát]]y. Sú veľmi jemnozrnné a môžu byť hydratované. Sú štruktúrne podobné [[skupina sľudy|sľudám]]. Ich minerálna štruktúra je zložená z tetraédrov SiO<sub>4</sub> a oktaédrov XO<sub>6</sub> (kde X je Mg alebo Al)<ref>Klein, C., 2006; ''Mineralógia.'' Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.</ref>. Obe tieto vrstvy sú rôznym spôsobom spojené pomocou atómov [[kyslík]]a. Do svojej štruktúry a medzivrtevných priestorov môžu prijímať rôzne [[ión]]y alebo molekuly, čo spôsobuje ich rôznorodé vlastnosti. Íl okrem toho bežne obsahuje prímesy iných minerálov, ako [[kremeň|kremenných]] zŕn prachovej frakcie<ref name="Vozárová, 2000">Vozárová, A., 2000; ''Petrografia sedimentárnych hornín.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 170 s.</ref>. Bežné sú tiež zrná [[skupina živca|živcov]], sľúd, [[chlorit]]u, [[glaukonit]]u a najmä [[karbonát]]ov. Niekedy sú jeho súčasťou i zrnká [[pyrit]]u. Pokiaľ nad ílovitou hmotou prevažuje [[uhličitan vápenatý]] možno sediment označiť ako vápnitý íl, alebo [[slieň]].
 
== Fyzikálne a chemické vlastnosti ==
 
Íl zásadne mení svoje vlastnosti v prítomnosti vody. Prítomnosť vody je značne závislá od stupňa [[diagenéza|spevnenia]]. Nespevnené íly sú [[plasticita|plastické]]<ref name="Encyklopédia Slovenska">Veľký, J. a kolektív, 1978; ''[[Encyklopédia Slovenska]] II. zväzok E – J.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 438</ref>, sypké sú iba v prípade, že boli vysušené. Pri styku s vodou majú tendenciu napučiavať, naopak pri vysúšaní sa zmršťujú, čoho prejavom sú napr. bahenné praskliny. Íl po vypálení tuhne. K vypáleniu môže dojsť i prírodnými procesmi, napr. pri kontaktnej metamorfóze, kedy vznikajú tzv. [[porcelanit]]y a [[kontaktný rohovec|kontaktné rohovce]]. Íly majú po usadení až 80 % pórovitosť, pri kompakcii však zmenšujú objem, lupienky ílovitých minerálov sa stláčajú a zoraďujú sa pri tom rovnobežne, vďaka vzájomnej väzbe na atomárnej úrovni potom držia pri sebe<ref>Reichwalder, P., Jablonský, J., 2003; ''Všeobecná geológia 1.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 239 s.</ref>. Z chemického hľadiska obsahujú ílové sedimenty hlavne SiO<sub>2</sub>, Al<sub>2</sub>O<sub>3</sub> a H<sub>2</sub>O. V menšom množstve i TiO<sub>2</sub>, Fe<sub>2</sub>O<sub>3</sub>, FeO, CaO, MgO, K<sub>2</sub>O, Na<sub>2</sub>O a iné<ref name="Encyklopédia Slovenska"/>. Medzi ich najtypickejšie textúry patrí [[laminácia]] alebo masívna [[Textúra (geológia)|textúra]]. Laminácia je typická pre časté zmeny sedimentačných podmienok, známa je napríklad z [[kvartér]]nych jazerných [[varvit]]ov. Jemnozrnné ílovité sedimenty môžu veľmi dobre uchovávať [[skamenelina|skamenenliny]], príkladom sú kambrické [[burgesské bridlice]]. Farba je závislá od minerálnych prímesí. Kým červená a fialová farba je spôsobená prítomnosťou trojmocného železa, zelenú farbu spôsobuje dvojmocné železo<ref name="Vozárová, 2000"/>.
 
Řádek 29 ⟶ 27:
 
=== Lokality ===
[[Súbor:Mineraly.sk - hlina.jpg|náhľad|vpravo|Ílovitá pôda, Slovensko]]
Íly sú známe z celého sveta, recentne vznikajú vo všetkých známych sedimentačných prostrediach. Medzi stratigraficky známe lokality s ílovými sedimentami patrí napr. oblasť [[Ruská tabuľa|Ruskej tabule]] s tzv. Leningradskými modrými ílmi s [[glaukonit]]om. Tieto horniny usadené v [[kambrium|kambriu]] s maximálnou hrúbkou asi {{m|80|m}} sú dodnes nespevnené a obsahujú hojné fosílie. Podobne sú napr. [[paleogén]]ne londýnske íly z [[anglo-parížska panva|anglo-parížskej panvy]], rovnako s množstvom [[skamenelina|fosílnej]] fauny<ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984; ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>. V Čechách sa íly nachádzajú blízko [[Žatec|Žatca]], [[Louny|Loun]], v chebskej a budějovickej panve a južnej [[Morava (región)|Morave]].
 
Řádek 52 ⟶ 50:
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Clay|štítok=íly}}
 
 
{{Sedimenty}}
 
[[Kategória:Usadené horniny]]
[[Kategória:Íly]]
[[Kategória:Pedológia]]
[[Kategória:Stavebné materiály]]