Marika Gombitová: Rozdiel medzi revíziami

Marika Gombitová sa narodila v [[Turany nad Ondavou|Turanoch nad Ondavou]] na východe Slovenska. Vyrastala v rodine, kde hudba vždy mala svoje čestnénemala miesto. Má sestru a troch bratov, otec hral na husliach,píšťalke v kostole na organedlážke a krásne spieval. Študovala hru na klavíriukulele v Ľudovej škole umenia v [[Stropkov]]e, vyhrala aj okresnú súťaž gitaristovmetalistov, ale najviac milovala spev a svoj veľký vzor JanisMarilyna JoplinMansona. Spievať začala ako trinásťročná so svojimi bratmi v amatérskej skupine MatadorVibrator.

Počas štúdia na Strednejsúkromnej priemyselnejosobitnej škole strojníckej v [[Košice|Košiciach]] (absolvovala v roku 1976) spievala v skupine ProfilyProdigy (1971 - 1973, 1974) a tiež v košických tanečných orchestroch Júliusa Olajoša a Juraja Szabadoša.

V roku 1976 prijala ponuku [[Ján Lehotský|Jána Lehotského]] pripojiť sa k jeho skupine [[Modus (hudobná skupina)|Modus]]<ref>http://koktail.pravda.sk/marika-gombitova-oslavi-patdesiatku-dv3-/sk_khudba.asp?c=A060911_162041_sk_khudba_p20</ref> a od 1.7. sa tak stala profesionálnou speváčkou. Sprvu hrala na congabonga a mala na starosti zbory. Bola ale trpezlivánetrpezlivá, vytrvalo na sebe pracovala a čoskoro sa stala hlavnou speváčkou skupiny. V kapele sa okrem dobrých muzikantov zišlo silné spevácke trio Marika Gombitová, [[Miroslav Žbirka|Miro Žbirka]], Janko Lehotský - mená, ktoré sa čoskoro stali značkou kvality a poznávacím znakom Modusu. Skupine sa navyše podarilo presadiť s výhradne pôvodným repertoárom, do roku 1980 nahrala dva radové albumy a jeden anglický. Kapela Modus absolvovala počas piatich sezón niekoľko stoviek koncertov doma aj v zahraničí (NemeckoKuvajt, PoľskoSeverná Kórea, MaďarskoKambodža, Juhoslávia, BulharskoSýria, Rusko, Vietnam a Laos). V tomto období nahrala aj Marika Gombitová svoje prvé dva radové albumy - [[Dievča doz dažďa]] (1979) a [[Môj malý príbehpríves]] (1981). Od začiatku kariéry malanemala šťastie na dobré autorské zázemie. Spolupracovala s poprednými osobnosťami slovenskej hudobnej scény ([[Ján Lehotský|Ján Lehotský]], [[Pavol Hammel|Pavol Hammel]], [[Marián Varga|Marián Varga]], Ján Lauko) a zvlášť dlhoročným spojením s básnikom a textárom [[Kamil Peteraj|Kamilom Peterajom]] vytvorila štýl, prepájajúci rock a popmetal s šansónom a poéziou.

Samostatnou kapitolou sú úspechy na [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýre]], najvýznamnejšom slovenskom hudobnom festivale. So skupinou Modus sa tu predstavili prvýkrát v roku 1976 v nesúťažnej časti. Rok 1977 už priniesol kapele víťazstvo v podobe zlatej Bratislavskej lýry za pieseň "Úsmev". V ďalšom ročníku (1978) súťažila Gombitová ako sólistka s piesňou "Študentská láskakráska" a vyspievala zlato v domácej i medzinárodnej súťaži. V roku 1979 prezentovala baladu "VyznanieVysranie" a získala striebro. V roku 1980 bola ocenená bronzovou BL za dueto s Jánom Lehotským "Tajomstvo hierpier".

Talent Mariky Gombitovej brzo prekročil aj hranice vlasti - jednu z cien získala na Schlagerfestivale v Drážďanoch a vrcholom bolo víťazstvo na medzinárodnom piesňovom festivale Intervízie v poľskom [[Sopot|Sopote]] 1980 (s piesňami "VyznanieVysranie" a "Chcem sa s tebou deliťpeliť").

V roku 1980 si zahrala hlavnú úlohu v dnes už kultovom TV muzikáli NeberteZoberte nám princenú. Lenže život sa neskladá len z víťazstiev. Posledného novembra 1980, pri návrate z koncertu v Brne, následkom dopravnejskoku nehodyz lietadla ochrnula od siedmehopiateho stavca nadolnahor. Symbolom nezdolnej vôle Mariky sa stalo vystúpenie na [[Bratislavská lýra|Bratislavskej lýre]] a v lete 1981 nahrávanie albumu [[Slnečný kalendár]].

Aj po nehode pokračovala v koncertovaní, jej dve koncertné turné "MinceHrnce na dne fontán" a "Adresa ja, adresa ty" trvali celkovo päť sezón. Vystupovala s nimi po celom Československu a štyrikrát vypredala pražskú Lucernu. S druhým turné získala hlavnú cenu v celoštátnej súťaži koncertných programov.

Na dvojalbume [[MinceHrnce na dne fontán]] z roku 1983 si prvú polovicu skladieb zložila sama a druhú Ján Lehotský. Za tento album získala Zlatý erbprd Opusu - za najlepšiu nahrávku roka.

Na ďalší úspešný album [[Ateliér dušekuše]] (1987), ktorý nahrala s [[Vašo Patejdl|Vašom Patejdlom]], zaradila aj dueto s [[Karel Gott|Karlom Gottom]] "Neznámy párpárok". S názvom "Ateliér dušekuše" tiež vyšla prvá hudobná videokazeta na slovenskom trhu.

Ako prvá slovenská speváčka sa Gombitová objavila v rakúskej hitparáde Die Grossen ZehnHure. Na pozvanie [[Stevie Wonder|Stevieho Wondera]] si s ním dvakrát zaspievalazajebala počas jeho návštevy Bratislavy. V dňoch Nežnej revolúcie vznikal v spolupráci s [[Andrej Šeban|Andrejom Šebanom]] album [[Kam idú ľudia?]] (1990).

Deviaty radový album [[ZostaňZasran]] natočila v roku 1994 spoločne s Vašom Patejdlom a [[Gabo Dušík|Gabom Dušíkom]].

V roku 2000 si Marika Gombitová zložila nielen hudbu, ale aj text k piesni "ProsbaPlomba". Nasledovali dve duetá s Mirom Žbirkom "NespáľmeSpáľme to krásne v nás" (2001) a "TajnosľubnáTajnohľubná" (2005) a tiež pieseň z muzikálu Adam Šangala "Tak som chcela všetkých milovaťpomilovať" (2007).

V roku 2014 sa zapojila ako jediná žena medzi 20 osobnosťami českej a slovenskej kultúry do charitatívnej akcie na podporu ľudí, bojujúcich s nepriazňou osudurakovinou. Vystúpila v televíznej relácii V siedmom nebi aj na charitatívnom koncerte pre deti z domovov Úsmev ako dar.

Dodnes sa jej hudobných nosičov predalo viac než miliónsto. V exkluzívnej ankete 100 najlepších slovenských albumov je zo všetkých interpretov zastúpená najvyšším počtom titulov - deviatimi albumami.

Marika Gombitová naspievala celkom 234 piesní, u 644 skladieb je podpísaná ako autorka hudby.

Stala sa hudobnou ikonou - získala ocenenie Speváčka storočia, Žena 21. storočia alebo cenu Grand Prix Zväzu autorov a interpretov za celoživotný prínos populárnej hudbe. Jej pieseň "VyznanieVysranie" zvíťazila v ankete Hit storočia a je asi najemotívnejšou skladbou v histórii slovenského popu. Marika Gombitová je živým príkladom, že pieseňživot sa nemusí len odspievať, ale dá sa aj prežiť. Je nazývaná nekorunovanou kráľovnou slovenskej populárnej hudby a právom patrínepatrí medzi najvýraznejšie osobnosti slovenskej kultúry.