Bitka o Stalingrad: Rozdiel medzi revíziami

Nasledujúceho dňa [[10. január]]a 1943 sa začal záverečný sústredený útok sovietskych vojsk na nemecký kotol. Operácia dostala krycí názov ''Koľco'' (slučka). Sovietski velitelia nenechali nič na náhodu a sústredili veľké sily pechoty a delostrelectva. Nemci v obkľúčení, ako aj tí, ktorí z juhu ZSSR v tej dobe ustupovali, chápali, že čím dlhšie sa 6. armáda udrží, tým väčšie šance majú na vybudovanie obrany na skrátenom fronte v oblasti [[Rostov nad Donom|Rostova nad Donom]]. Sovietsky útok pomaly zmenšoval neveľké územie nemeckého kotla a zbavoval Nemcov dôležitých zásobovacích základní a letísk. Na letisku v [[Pitomnik]]u najprv 12. januára letištná posádka v panike ušla pred sovietskou prieskumnou jednotkou, ktorá z oblasti letiska onedlho ustúpila. Pri panike bolo ušliapaných mnoho ranených, viacerí nevládni sa zrútili pri ceste z letiska a zamrzli. Po vyjasnení situácie sa na večer vrátil na letisko letištný personál aj zdravotníci. Obrana letiska bola posilnená.<ref>Adam, W., Bol som Paulusovým pobočníkom. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, 1967, s. 257-258</ref> O niekoľko dní postupujúce sovietske jednotky našli na letisku tisíce mrznúcich nemeckých ranených, ktorým už nemohli pomôcť. Do ich rúk sa tiež dostalo viac než 10&nbsp;000 nákladných automobilov, ktoré boli vedľa letiska vzorne zoradené. Nemci po sovietskych útokoch vybudovali obranu pozdĺž železničnej trate západne od mesta. Obsadili ju vyčerpanými jednotkami 44., 76., 297., 376. pechotnej, 3. a 29. motorizovanej a 14. tankovej divízie spolu s niekoľkými tzv. pevnostnými prápormi. Pre sovietsky nápor muselo byť veliteľstvo 6. armády evakuované 16. januára z Gumraku do oblasti Stalingradu, južne od Carice v rokli pri traktorovom závode<ref name="Adam, 269-271">Adam, W., Bol som Paulusovým pobočníkom. Vydavateľstvo politickej literatúry, Bratislava, 1967, s. 269-271</ref>. Tamojšia sieť podzemných bunkov vybudovaná v rokli bola prezývaná „Hartmannstadt“, podľa veliteľa 71. pechotnej divízie generálporučíka von Hartmanna.

 

 

22. januára padla aj posledná nemecká zásobovacia základňa a provizórne letisko v [[Gumrak]]u. Nemci ju na Paulusov rozkaz odovzdali sovietom s ťažko chorými a ranenými, ktorých nedokázali presunúť. Okolo letiska ležali naukladané kopy mŕtvych tiel, ktoré personál nemocnice nedokázal v dôsledku veľkých mrazov a chýbajúcemu náradiu, či výbušninám pochovať do zmrznutej zeme. Posledná možnosť provizórneho letiska bola priamo pri Stalingrade, táto dráha však nevyhovovala väčším lietadlám. Letectvo bolo nútené zhadzovať zásoby v kontajneroch. Strata letísk spôsobila, že nebolo možné pravidelne evakuovať ranených. Najmenej 18&nbsp;000 ich ležalo v improvizovaných, často nevykurovaných lazaretoch pri vonkajšej teplote -30&nbsp;°C. Necelé dva týždne po začiatku sovietskych útokov odmietol Paulus ďalšie ultimátum s požiadavkou kapitulácie, v tej dobe však bol odpor 6. armády už celkom márny a iba zvyšoval utrpenie tých, ktorí zostali v obkľúčení. Množstvo nemeckých vojakov, napriek úplnej demoralizácii kládlo odpor v strachu pred zajatím.