Jean-François Champollion: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa na [[Vianoce]] 1790 v juhofrancúzskom mestečku Figeac v provincii [[Dauphine]]. Bol tmavej pleti a preto ho nazývali Egypťan. Ako päťročný dosiahol prvý lúštiteľský úspech, bez pomoci sa naučil čítať a písať. Ako deväťročný vedel už po [[gréčtinaGrécke jazyky|grécky]] a po [[latinčina|latinsky]], ako jedenásťročný čítal už [[Biblia|bibliu]] z hebrejského originálu, ako 13-ročný sa začal zaoberať [[arabčina|arabčinou]] a [[sýrčina|sýrčinou]], potom [[koptčina|koptčinou]], ako 15-ročný študoval [[perzštinaperzské jazyky|perzštinu]], zéndsky, prehlévsky, parsijský jazyk, [[sanskrt]] a pre rozptýlenie [[čínština|čínštinu]].

Sedemnásťročný sa stal členom Akadémie vied v [[Grenoble|Grenobli]]. Ako vstupnú prednášku prečítal úvod k svojej knihe [[Egypt]] za vlády [[faraón]]ov. Jeho prvou prácou však bola kniha ''Dejiny slávnych psov'', ktorú napísal ako 11-ročný. Bol obhajcom republiky a hlásal nebezpečné myšlienky proti [[Napoleon Bonaparte|Napoleonovi]] a neskôr aj proti [[Ľudovít XVIII.|Ľudovítovi XVIII.]], čo mu vynieslo zníženie platu a zákaz prednášok. Keď sa Napoleon vrátil z [[Elba|Elby]], Champollion to využil a predstavil mu koptský slovník, na ktorom pracoval, no po [[Bitka pri Waterloo|bitke pri Waterloo]] ho označili za velezradcu. Mal odísť na galeje, ale v lete [[1821]] ušiel z Grenoblu, neskôr sa vrátil späť do domova a odtiaľ plánoval odísť do Egypta.