Quintus Curtius Rufus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
d One picture in higher resolution with the whole mosaic
Riadok 5:
Už v [[helenizmus|helenistickej dobe]] bola postava veľkého vojvodcu Alexandra Macedónskeho predmetom rady literárnych diel historického i zábavného charakteru. Jeho bájami a legendami opradené dobrodružstvá dávali vzniknúť fantastickým románom, v ktorých sa objavovali magické bytosti a realita sa miesila s [[mýtus|mýtom]]. S prienikom gréckej vzdelanosti a literatúry do [[Rím]]a v 2. storočí pred Kr. si románový Alexander podmanil aj Rimanov. Alexandrova heroická osobnosť získala na popularite obzvlášť počas [[rímske cisárstvo|cisárstva]], kedy sa mnohí z rímskych cisárov štylizovali do role tohto starovekého vojvodcu. Zábavné romány o Alexandrových činoch neprestávali byť čítané, ako to dokladá popularita ich gréckych podôb, a samozrejme ich nové, latinské spracovania – jedno z ktorých vytvoril práve Curtius Rufus.
 
[[Image:BattleNapoli ofBW Issus2013-05-16 16-25-06 1 DxO.jpg|thumb|500px|Freska Alexandra Veľkého počas [[bitka pri Isse|bitky pri Isse]] z [[Pompeje|Pompejí]]]]
''Historiae Alexandri Magni'' sa skladali z 10 kníh. Z nich prvé dve sa stratili a v ostatných chýbajú niektoré časti. Curtius Rufus použil ako zdroje pre svoje dielo jednak historické práce o [[Alexander Veľký|Alexandrovi Veľkom]] (sám uvádza Grékov [[Kleitarchos|Kleitarcha]] a [[Timagenes z Alexandrie|Timagena]]), jednak diela spadajúce do zábavnej literatúry. ''Historiae'' sa prikláňajú skôr k druhej kategórii – sú písané pútavým, pestrým štýlom, ale objavujú sa v nich nedostatky v [[chronológia|chronológii]], [[geografia|geografii]], [[etnografia|etnografii]] aj vojenstve. Na niektorých miestach si Curtius Rufus výslovne protirečí, čo len dokazuje, že jeho zámerom bolo čitateľa nie poučiť ale pobaviť. Jeho Alexander je fantastický románový hrdina non plus ultra.