Verzia z 17:36, 26. marec 2015 upraviť Luppus (diskusia \| príspevky) 32 399 editací Vytvorená stránka „Súbor:Palaestra scene Louvre G7.jpg\|náhľad\|Najstarší helladonik tzv. ''athlothetés'' odovzdáva víťazovi palmovú ratolesť a olivový veniec, červenofigúrov...“		Verzia z 17:40, 26. marec 2015 upraviť vrátiť Luppus (diskusia \| príspevky) 32 399 editací dBez shrnutí editace Ďalšia úprava →
Riadok 4: Olympijské hry sa podľa tradície po prvý raz konali v roku [[776 pred Kr.]]<ref name="Začiatok olympijských hier">{{Citácia knihy\|titul=Kronika ľudstva\|isbn= 80-7153-090-5\|miesto=Bratislava\|vydavateľ=Fortuna print\|rok=1995\|strany=68}}</ref> a usporadúvané boli [[Ilia\|Éliďanmi]], resp. ich vládou. Kým bola Élida kráľovstvom, olympijské hry riadil kráľ. Keď sa v Élide monarchia zrušila, prešla táto funkcia na vládu, ktorú tvorili najbohatší élidski aristokrati.<ref name="str. 117"/> Hellanodikovia sa po prvý raz objavili v [[Olympia (Grécko)\|Olympii]] na 49. hrách v roku [[584 pred Kr.]]<ref name="str. 117"/> Boli to dvaja, podľa [[Pausanias (geograf)\|Pausania]], žrebom zvolení vysokopostavení Eliďania,<ref name="Pausanias 5,9,4.">[[Pausanias (geograf)\|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 5,9,4.</ref>, ktorí prišli na hry v kráľovskom purpurovom rúchu.<ref name="str. 117"/> Ich počet sa potom počas trvania olympijských hier postupne zvyšoval a v roku [[400 pred Kr.]] ich bolo deväť, trom z nich pripadli na starosť jazdecké disciplíny, ďalším trom dozor nad päťbojom a poslední traja dozerali na atletické preteky. V roku [[392 pred Kr.]] k nim pribudol desiaty tzv. ''athlothetés'' (bol z nich vždy najstarší a udeloval ceny víťazom), do vojny s [[Arkádia (historické územie)\|Arkádiou]] v roku [[364 pred Kr.]] sa ich počet zvýšil na dvanásť a po vojne klesol na osem, na 108. hrách v roku [[348 pred Kr.]] ich bolo desať a tento počet sa pravdepodobne dlho nezmenil, lebo ešte v druhom storočí Pausanias uvádza ten istý počet.<ref name="Pausanias 5,9,5-6.">[[Pausanias (geograf)\|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 5,9,5-6.</ref> Hellanodikovia boli podľa doslovného prekladu „''helénskymi sudcami"''. Ich funkcia sa ale na hrách neobmedzovala len na rozhodovanie. Z poverenia élidskej vlády boli na hrách hlavným riadiacim orgánom, ktorý usporadúval a viedol hry, a vo sfére svojej kompetencie mali takmer absolútnu moc.<ref name="str. 117"/> Kompetencia hellanodikov bola široká. Už pri nástupe športovcov na hry, rozhodovali o ich pripusteni či nepripustení, a to podľa ich osobných a športových predpokladov, ktoré získali hlavne zo svojich vlastných poznatkov pri ich predolympijskom sústredení. Podľa telesnej vypelosti určovali, ktorí pretekári sa zúčastnia na hrách ako dorastenci a ktorí sa zaradia medzi mužov. Boli strážcami posvätného mieru, ktorý zabezpečovali na hrách v Olympii prostredníctvom osobitných orgánov. Otvárali olympijský sprievod, zúčastňovali sa na olympijskej prísahe (prísahu skladali hellanodikovia i súťažiaci<ref name="Olympijské hry">{{Citácia knihy\|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins\|titul=Starověké Řecko\|isbn=978-80-7391-580-3\|miesto=Praha\|vydavateľ=Slovart\|rok=2011\|strany=363}}</ref>) a pri pretekoch boli rozhodcami, vyhlasovateľmi výsledkov a odovzdávatelia cien víťazom. Boli tiež oprávnení trestať pretekárov, ktorí porušili pravidlá, uložením telesných trestov, peňažnými pokutami a pri vážnych prehreškoch aj vylúčením z hier. Rozhodovať ale museli spravodlivo a na odbornej úrovni. Rozhodnutia, ktoré vyhlásili boli nezmeniteľné a konečné.<ref name="str. 117"/>

Hellanodikovia: Rozdiel medzi revíziami