Hellanodikovia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vytvorená stránka „Súbor:Palaestra scene Louvre G7.jpg|náhľad|Najstarší helladonik tzv. ''athlothetés'' odovzdáva víťazovi palmovú ratolesť a olivový veniec, červenofigúrov...“ |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 4:
Olympijské hry sa podľa tradície po prvý raz konali v roku [[776 pred Kr.]]<ref name="Začiatok olympijských hier">{{Citácia knihy|titul=Kronika ľudstva|isbn= 80-7153-090-5|miesto=Bratislava|vydavateľ=Fortuna print|rok=1995|strany=68}}</ref> a usporadúvané boli [[Ilia|Éliďanmi]], resp. ich vládou. Kým bola Élida kráľovstvom, olympijské hry riadil kráľ. Keď sa v Élide monarchia zrušila, prešla táto funkcia na vládu, ktorú tvorili najbohatší élidski aristokrati.<ref name="str. 117"/>
Hellanodikovia sa po prvý raz objavili v [[Olympia (Grécko)|Olympii]] na 49. hrách v roku [[584 pred Kr.]]<ref name="str. 117"/> Boli to dvaja, podľa [[Pausanias (geograf)|Pausania]], žrebom zvolení vysokopostavení Eliďania,<ref name="Pausanias 5,9,4.">[[Pausanias (geograf)|Pausanias]], ''Periégésis tés Hellados'', 5,9,4.</ref>
Hellanodikovia boli podľa doslovného prekladu „''helénskymi sudcami"''. Ich funkcia sa ale na hrách neobmedzovala len na rozhodovanie. Z poverenia élidskej vlády boli na hrách hlavným riadiacim orgánom, ktorý usporadúval a viedol hry, a vo sfére svojej kompetencie mali takmer absolútnu moc.<ref name="str. 117"/> Kompetencia hellanodikov bola široká. Už pri nástupe športovcov na hry, rozhodovali o ich pripusteni či nepripustení, a to podľa ich osobných a športových predpokladov, ktoré získali hlavne zo svojich vlastných poznatkov pri ich predolympijskom sústredení. Podľa telesnej vypelosti určovali, ktorí pretekári sa zúčastnia na hrách ako dorastenci a ktorí sa zaradia medzi mužov. Boli strážcami posvätného mieru, ktorý zabezpečovali na hrách v Olympii prostredníctvom osobitných orgánov. Otvárali olympijský sprievod, zúčastňovali sa na olympijskej prísahe (prísahu skladali hellanodikovia i súťažiaci<ref name="Olympijské hry">{{Citácia knihy|autor=Lesley Adkins & Roy A. Adkins|titul=Starověké Řecko|isbn=978-80-7391-580-3|miesto=Praha|vydavateľ=Slovart|rok=2011|strany=363}}</ref>) a pri pretekoch boli rozhodcami, vyhlasovateľmi výsledkov a odovzdávatelia cien víťazom. Boli tiež oprávnení trestať pretekárov, ktorí porušili pravidlá, uložením telesných trestov, peňažnými pokutami a pri vážnych prehreškoch aj vylúčením z hier. Rozhodovať ale museli spravodlivo a na odbornej úrovni. Rozhodnutia, ktoré vyhlásili boli nezmeniteľné a konečné.<ref name="str. 117"/>
|