Rímske cisárstvo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Revízia 5997429 používateľa 213.215.123.38 (diskusia) bola vrátená
fffffff
Značka: Možný vandalizmus
Riadok 1:
{{bez zdroja}}
prrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrttttttttttttttttttttttt
'''Rímske cisárstvo''' ([[Latinčina|lat.]] Imperium Romanum) je obdobie [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] od získania moci [[Octavianus Augustus|Octavianom]] až do jej zániku.
 
Prvým [[cisár]]om sa stal [[Octavianus Augustus|Octavianus]]. Keď porazil [[Marcus Antonius|Antónia]] dal sa voliť každý rok [[konzul]]om a stal sa natrvalo jediným vládcom Ríma dňa [[16. január]]a [[27 pred Kr.]]. Titul Augustus v preklade znamená „Vznešený“. Oficiálne zmenil len svoje meno: Imperator Caesar Augustus, Divi Filius. Súhrn prijatých plných mocí, úradov a pôct, ktoré z neho spravili monarchu si udržal až do smrti. Stal sa zakladateľom prvej dynastie rímskych cisárov.
 
Premena republiky na cisárstvo či [[principát]] ako sa jeho prvé štádium označuje bol zložitý proces. Cisárstvo si zachovalo, najmä vo svojej prvej fáze, mnohé prvky [[Republika|republikánskeho]] zriadenia, aj keď v pozmenenej podobe. Zachoval sa v ňom [[senát (staroveký Rím)|senát]], ktorý sa považoval za najvyšší orgán. Naďalej sa schádzali ľudové zhromaždenia, zachoval sa aj konzulský úrad, úrad tribúnov ľudu, prétorské, edilské a iné úrady. Nič sa nezmenilo ani na inštitúcií rímskeho občianstva ani na postavení jednotlivých spoločenských tried a skupín ani na ekonomických základoch života.
 
PrvýmOkrem cisáromtoho sasi stalAugustus [[Gaius Iulius Caesar|Gaius Iulius Caesar Octavianuskkvkvkvaaaak]], prezývaný Augustus{{--}}vznešený. Dodržiaval niekoľko republikánskych koreňov ako tribunát, zaručoval mu zákonodarnú moc a osobnú nedotknutosť, [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]] mu umožnila vylúčiť zo senátu opozíciu, funkcia prekonzula bola spojená s najvyšším vojenským vedením, úrad najvyššieho pontifika mu dodal vážnosť v [[Náboženstvo|náboženskej]] oblasti. O republikánskych koreňoch cisárskej moci svedčí aj titul princeps, podľa neho sa nazýva prvé obdobie cisárstva.
Okrem toho si Augustus vytvoril cisárske úrady, ktoré sa stali základom neskoršej [[Byrokracia (organizačná štruktúra)|byrokratickej]] správy ríše. Rovnakú autoritu ako mal v Ríme sa snažil Augustus zabezpečiť aj Rímu vo svete. Za oficiálny program svojej zahraničnej politiky vyhlásil [[Pax Romana]]: rímsky mier“ t. j. mier nanútený a zabezpečený presilou rímskych zbraní. Najväčšie zahraničnopolitické úspechy zaznamenal na východe.
 
Prvé obdobie sa nazýva principát, cisár sa delí o moc so senátom. Jeho vznik bol dôsledkom neschopnosti riešiť krízové javy republikou. Sústredenie moci v rukách jednotlivca sa ukázalo byť prijateľným východiskom.
Prvým cisárom sa stal [[Gaius Iulius Caesar|Gaius Iulius Caesar Octavianus]], prezývaný Augustus{{--}}vznešený. Dodržiaval niekoľko republikánskych koreňov ako tribunát, zaručoval mu zákonodarnú moc a osobnú nedotknutosť, [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzúra]] mu umožnila vylúčiť zo senátu opozíciu, funkcia prekonzula bola spojená s najvyšším vojenským vedením, úrad najvyššieho pontifika mu dodal vážnosť v [[Náboženstvo|náboženskej]] oblasti. O republikánskych koreňoch cisárskej moci svedčí aj titul princeps, podľa neho sa nazýva prvé obdobie cisárstva.
 
Bezpečnosť ríše a jej územný rozmach boli v rukách [[Rímske vojsko|rímskej armády]]. Tvorilo ju 25 légií po šesťtisíc vojakov a pomocné zbory rozmiestnené najmä na pevnosťami chránenej hraničnej línii{{--}}[[Limes Romanus]].
Řádek 24 ⟶ 20:
Upevnil rímske právo.
 
Do pomerov na cisárskom dvore tiež zasahovali cisárovné. Bol štyrikrát ženatý. Agrippina, posledná Claudiova manželka, sa snažila zaistiť následníctvo Neronovi, svojmu synovi z prvého manželstva. Presvedčila Claudia a on mu dal prednosť pred vlastným synom Brittanikom. Roku 54 Agrippina svojho manžela otrávila a Nero bol uznaný za cisára.tfffffffffffffffffffffffffffffff
Začiatok vlády Nera vzbudzoval nádeje na vytvorenie harmonických vzťahov medzi cisárom a senátom. Prvé roky jeho vlády patrili k šťastnému obdobiu v dejinách ríše, bolo to však zásluhou jeho radcov. Po ich smrti sa Nero začal meniť. Stal sa krutým, nedôveroval svojmu okoliu a mal vlastné nekritické presvedčenie o svojom umeleckom nadaní.
 
Roku 55 dal odstrániť Brittanika a roku 59 dal podnet k vražde svojej matky.
Vo svojom nešťastí, že ľudia málo oceňujú jeho diela, dal roku [[64]] zapáliť Rím, aby získal námet na báseň o horiacej Tróji. Zásluhou toho sa začalo veľké prenasledovanie [[Kresťanstvo|kresťanov]], pri ktorom tiež zomreli [[Peter (apoštol)|sv. Peter]] a [[Pavol (apoštol)|Pavol]]. Dal vybudovať „nový Rím“.