Pomoranskí Slovinci: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d kat |
d odkaz fix. |
||
Riadok 7:
O Pomoranských Slovincoch písal už roku [[1783]] K. G. von Anton s odvolaním sa na dokumenty z roku [[1767]], neskôr v roku 1826 P. J. Šafárik a ďalší. Roku [[1856]] do ich oblasti podnikol expedíciu ruský etnograf [[Alexander Hilferding]], ktorý o Pomoranských Slovincoch v roku [[1862]] vydal významnú knihu. Uviedol, že niektorí z nich sa stále označujú starým menom ''Slovincy'' a že sú územne spojení s Kašubami. Od [[Kašubovia|Kašubov]] sa odlišovali okrem iného iným vierovyznaním. Väčšina z nich vtedy už sama seba označovala ako "Kašubskí Luteráni" a svoju reč ako kašubčinu.
Po zjednotení Nemecka v roku [[1871]] sa Pomoransko ako súčasť [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruska]] stalo súčasťou Nemeckého cisárstva a kašubčina bola postupne nahrádzaná [[Nemčina|nemčinou]]. Pod silnou germanizáciou boli aj Poliaci a [[Kašubovia]], tí sa však po [[1. svetová vojna|1. svetovej vojne]] ocitli v novovytvorenom Poľsku, kým Slovinci nie. Mnohí z nich, už silno ponemčení, sa rovnako zúčastnili nemeckého nacizmu.
Po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] sa oblasti obývané pomoranskými Slovincami stali súčasťou Poľska. Keďže však počas 2. svetovej vojny bojovali na nemeckej strane, poľská vláda ich nepovažovala za "slovanských bratov" a vyhnala ich z územia spolu s Nemcami. Poslední obyvatelia rozprávajúci pomoranskou slovinčinou žili v dedinách Garde a Schmolsin v Pomoransku, po roku [[1950]] však ich jazyk vymrel.
| |||