Kurfirst: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
d odkaz fix. |
||
Riadok 18:
Počet a členstvo sa v histórii viackrát menil. V roku [[1620]] bol [[Fridrich V. Falcký]] zbavený hodnosti kurfirsta a tá bola daná vojvodovi bavorskému, no po [[Vestfálsky mier|vestfálskom mieri]] v roku [[1648]] bolo kurfirstvo Falcku vrátené, čím stúpol počet voličov na osem. Ako deviaty kurfirst pribudol v roku [[1692]] vojvoda brunšvicko-lüneburský (Braunschweig-Lüneburg) v Hannoveri. Na osem členov klesol zbor kurfirstov v roku [[1777]] vymretím priamej línie bavorských [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]], keď bavorské a rýnske elektorstvo bolo spojené v osobe Karla Theodora zo Sulzbachu.
Po mieri v Luneville v roku [[1801]] za napoleonskych vojen boli duchovné kniežatstvá na ľavom brehu [[Rýn]]a ([[Kolín]] a [[Trevír]]) sekularizované, čím poklesol počet kurfirstov na šesť. V roku [[1803]] bol ich počet zvýšený na 10 tým, že sa kurfirstami stali vojvoda bádenský, vojvoda württemberský, vojvoda hessensko-kasselský a arcibiskup salzburský. V roku [[1805]] bolo kurfirstvo Salzburgu odňaté a dané arcibiskupovi würzburskému. Praktický výkon kurfirstských právomocí zanikol [[6. august]]a [[1806]], keď sa [[František II. (Svätá rímska ríša)|František II.]] zriekol zvláštnym patentom hodnosti cisára Svätej ríše rímskej. Posledným kurfirstom bol [[Fridrich Wilhelm II.]] hessenský, majiteľ hořovického panstva v Čechách, zbavený svojej krajiny v roku [[1866]] [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]]
== Pozri aj ==
|