Jadro Galaxie: Rozdiel medzi revíziami

d
wl. súhvezdie norm.; +wl.: Planéta
d (Bot: Odstránenie 24 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q649112))
d (wl. súhvezdie norm.; +wl.: Planéta)
 
== Poloha jadra ==
Galaxia (nazývaná aj Mliečna cesta), v ktorej sa nachádza [[Slnečná sústava]] má tvar viacramennej [[špirála|špirály]] a pri pohľade zboku je v strede vydutá. Keďže slnečná sústava sa nachádza blízko roviny špirály (disku), na našu Galaxiu sa dívame takmer presne zboku. Tomu zodpovedá aj hrúbka pásu Mliečnej cesty, ktorý sa premieta na [[obloha|oblohu]]. Najhrubšia a zároveň najjasnejšia je Mliečna cesta v [[súhvezdie Strelec (súhvezdie)|súhvezdí Strelec]], čiže sa predpokladalo, že tam niekde musí byť jadro Galaxie. Jeho presná poloha však nebola dlho známa, pretože práve v tom smere ležia husté mračná [[medzihviezdna hmota|medzihviezdnej hmoty]] a tie všetko svetlo prichádzajúce od jadra zoslabujú asi o 30 [[magnitúda|magnitúd]]. Cez tieto mračná k nám teda prejde len jedna bilióntina [[emisia|emitovaného]] [[svetlo|svetla]]. Vzhľadom na to, že [[galaktické súradnice]] sa odvodzujú od jadra Galaxie bol teda až do roku [[1959]] ako nulový bod pre túto súradnicovú sústavu stanovený priesečník [[galaltický rovník|galaktického rovníka]] a [[ekliptika|ekliptiky]]. Keď sa však zistilo, že galaktický stred leží asi 5° pod ekliptikou, bol nulový bod premiestnený tam, na súradnice [[rektascenzia]] = 17h 42,4´, [[deklinácia]] = -28° 55´. Tým sa, samozrejme, posunula aj súradnicová sústava. Pri [[galaktická šírka|galaktickej šírke]] nijaká zmena nenastala, ale [[galaktická dĺžka]] sa zmenila a od roku 1959 sa označuje ako bII (predtým bI).
 
== Galaktické súradnice==
V strede jadra sa pravdepodobne nachádza supermasívna čierna diera. Táto gigantická [[čierna diera]] nachádzajúca sa v tesnej blízkosti ťažiska Galaxie dostala označenie [[Sagittarius A*]]. Hmotnosť tejto čiernej diery je neuveriteľná – 2,5 (niekde sa uvádza až 3) milióny hmotností [[Slnko|Slnka]]. Takéto supermasívne čierne diery, ktorých existencia sa predpokladá aj v jadrách iných veľkých galaxií, nevznikajú z hviezd, ale [[gravitačná kontrakcia|gravitačnou kontrakciou]] [[plyn]]u v strede rodiacich sa galaxií.
 
Okolo ťažiska galaxie obieha Slnko a všetky ostatné hviezdy Galaxie rýchlosťou asi 250 km/s. Samotná čierna diera Sagittarius A* obieha okolo blízkeho ťažiska rýchlosťou asi 200 km/s. Keďže čierna diera je najbližšie významné teleso pri ťažisku, možno povedať, že ostatné objekty Galaxie obiehajú okolo nej (podobne ako možno zjednodušene povedať, že [[planéta|planéty]] obiehajú okolo Slnka, hoci obiehajú okolo ťažiska ktoré nemusí ležať vždy v Slnku). Slnko teda obieha teleso, ktoré je 2,5 miliónkrát hmotnejšie ako ono. Pre porovnanie: [[Zem]] obieha Slnko, ktoré je od nej ťažšie 330 000-krát; [[Mesiac]] obieha Zem, ktorá je od neho len 80-krát ťažšia. Sagittarius A* je zároveň najjasnejší rádiový zdroj v okolí stredu Galaxie. Podľa rádiointerferometrických meraní má zdroj Sagittarius A* priemer iba okolo 20 [[astronomická jednotka|astronomických jednotiek]], čo by mohlo zodpovedať priemeru [[akréčny disk|akréčneho disku]] obklopujúceho masívnu čiernu dieru. Sagittarius A* je tiež röntgenovým a gama premenným zdrojom. Toto žiarenie vysiela plyn a prach padajúci do čiernej diery. Pozorovania Sagittaria A* s rozlíšením lepším ako 0,2 [[oblúková sekunda|oblúkových sekúnd]] ukázali, že tento objekt obklopujú 4 plazmové bubliny s rozmermi asi 1 700 AU. Mohli by byť vyvrhnuté z akréčneho disku, ale rovnako môžu byť aj príznakom hmoty padajúcej do stredu.
 
Čiernu dieru Sagittarius A* obklopuje kopa modrých hviezd s označením ''IRS 16''. Je vzdialená od stredu asi 0,1 svetelného roka. V blízkosti Sagittaria A* a IRS 16 sa nachádza ďalší infračervený žiarič, pravdepodobne superobria hviezda s označením ''IRS 7''. Pozorovania teleskopov [[Very Large Array|VLA]] zistili, že v smere od Sagittaria A* sa z IRS 7 ťahá obláčik. Vo vzdialenosti asi 10 svetelných rokov od stredu je ďalší rádiový zdroj s označením ''Sagittarius A West'' (západný). Je to disk horúceho [[ionizácia|ionizovaného]] plynu v ktorého strede je hviezdokopa obsahujúca asi 2,5 milióna hviezd.
92 491

úprav