Súhvezdie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Wizzo-Bot (diskusia | príspevky)
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}}
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d wl. súhvezdie norm.; +wl.: Frederick William Herschel
Riadok 10:
 
== História súhvezdí ==
Pomenovanie nápadných hviezdnych obrazcov na oblohe podľa zvierat alebo postáv zaviedol už [[Ptolemaios]]. Vo svojom diele [[Almagest]] zaviedol 48 súhvezdí, pričom za súhvezdie sa považovalo zoskupenie niekoľkých jasných alebo menej jasných hviezd. Tieto súhvezdia nemali nijaké ohraničenie, čo viedlo k mnohým nejasnostiam. Od [[16. storočie|16.]] do [[18. storočie|18. storočia]] vzniklo niekoľko nových súhvezdí, pričom niektoré staré boli zrušené. Z novšieho obdobia pochádzali hlavne názvy najjužnejších súhvezdí. Tieto nové súhvezdia boli pomenované napríklad podľa predmetov, ktoré súviseli s technickým pokrokom, napr. [[súhvezdie Ďalekohľad (súhvezdie)|Ďalekohľad]] alebo [[súhvezdie Mikroskop (súhvezdie)|Mikroskop]]. Medzi [[astronóm]]ov, ktorí zaviedli množstvo novodobých súhvezdí na severnej ako aj južnej oblohe patrí [[Frederick William Herschel|William Herschel]] a [[Nicolas Louis de Lacaille]]. V roku [[1928]] zaviedla Medzinárodná astronomická únia oficiálny a už ďalej nemenný počet 88 súhvezdí. Každé súhvezdie má presne určené hranice, ktoré v čase zavedenia kopírovali sieť [[poludník]]ov a [[rovnobežka|rovnobežiek]] [[rovníkové súradnice|rovníkových súradníc 2. druhu]]. Hranica každého súhvezdia preto išla len severo-južným, alebo východo-západným smerom - nemôže ísť napríklad zo severovýchodu na juhozápad. Pri vytváraní hraníc súhvezdí vychádzala únia z [[hviezdny atlas|atlasu]] od [[August Argelander|Augusta Argelandera]] z roku [[1843]] a z atlasu [[Benjamin Gould|Apthorpa Goulda]] z roku [[1877]], ktorý zreformoval hranice južných súhvezdí predtým spomínaného atlasu. Hranice boli počítané pre [[ekvinokcium]] 1875.0 a práve kvôli [[precesia|precesnému pohybu]] zemskej osi dnes už presne nekopírujú súradnicovú sieť.
 
[[Súbor:Southern cross2.jpg|right|thumb|Najmenšie súhvezdie oblohy - [[súhvezdie Južný kríž|Južný kríž]]]]
 
== Delenie súhvezdí ==
Riadok 24:
* nevychádzajúce
 
Pokiaľ sa pozorovateľ nachádza na [[zemepisný pól|zemskom póle]], všetky súhvezdia sú pre neho cirkumpolárne. Pokiaľ sa pozorovateľ nachádza na [[rovník]]u, všetky súhvezdia sú pre neho vychádzajúce a zapadajúce. Ak sa pozorovateľ nachádza na akomkoľvek inom mieste, niektoré súhvezdia (resp. ich časť) vidí po celý [[rok]], sú teda cirkumpolárne, niektoré vidí len v určitých ročných obdobiach (vychádzajúce) a niektoré nevidí nikdy (nevychádzajúce). Čím je pozorovateľ bližšie k pólu, tým menej má vychádzajúcich súhvezdí a tým viac súhvezdí pre neho patrí k cirkumpolárnym a nevychádzajúcim. V zemepisných šírkach [[Slovensko|Slovenska]] je cirkumpolárne súhvezdie napríklad [[súhvezdie Kasiopeja (súhvezdie)|Kasiopeja]], vychádzajúce [[Orión (súhvezdie Orión)|Orión]] a nevychádzajúce [[súhvezdie Južný kríž|Južný kríž]]. Čím je súhvezdie bližšie k [[svetový pól|svetovému pólu]], tým je ho možno pozorovať z menšej časti Zeme.
 
Zoznam súhvezdí, ktoré môže pozorovateľ z jedného miesta pozorovať sa pomaly mení. Môže za to pohyb zemského pólu zvaný precesia.