Jaroslav Heyrovský: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa v [[Praha|Prahe]] ako piate dieťa Leopolda Heyrovského, profesora rímskeho práva na českej univerzite v Prahe, a jeho manželky Kláry, rodenej Hanlovej.

Do roku 1909 študoval na gymnáziu, potom odišiel študovať do [[Londýn]]a v rokoch 1910- – 1914 na University College, kde bol vedený sirom [[William Ramsay|W. Ramsayom]]. V roku 1918 získal doktorát na Karlovej univerzite v Prahe. BehomPočas 1. svetovej vojny robil službu vo vojenskej nemocnici ako lekárnik a rádiológ. Svoju univerzitnú kariéru začal ako asistent profesora [[Bohuslav Brauner|B. Braunera]] v Ústave analytickej chémie Karlovej univerzity, v roku 1922 bol povýšený na docenta a v roku 1926 sesa stal prvým profesoremprofesorom fyzikálnej chémie na univerzite. Bol členom mnohých zahraničníchzahraničných vedeckých inštitúcií a čestným doktorom niekoľkých svetových univerzituniverzít.

Založil Polarografický ústav ČSAV a ako jeho profesor a riaditeľ vychoval veľký počet žiakov. Vytvoril vo svete uznávanú vedeckú školu. Už ako mladý začal z podnetu profesora fyziky na Karlovej univerzite v Prahe B. Kučeru teoreticky riešiť problém anomálie na elektrokapilárnych krivkách. Zdokonalil Kučerovu metódu, ktorá spočívala v tom, že sesa za pomoci špeciálnych [[Elektróda|elektród]], tvorených ortuťovou kvapkou a platinovým drôtikom, dalo v roztoku určiť i nepatrné množstvo prímesí. Ďalej objavil originálny spôsob výskumu [[Elektrolýza|elektrolytických dejov]], ktorý bol založený na použití ortuťovej kvapkovej elektródy v spojení sos srovnávacouvyrovnávacou elektródou a na meraní priebehu intenzity elektrického prúdu, ktorý prechádza elektrolytickým roztokom v závislosti na napätí<ref>Principles of Polarography, J. Heyrovsky and J. Kuta, Academic Press, New York, 1966.</ref>. Táto metóda sa rýchlo rozšírila vo svete a uplatnila sa i v priemysle, napríklad v metalurgii a potravinárskom priemysle ako vynikajúci test na zistenie nepatrného množstva cudzej látky. Prvé údaje o tejto metóde publikoval v roku 1922<ref>Elektrolýza se rtuťovou kapkovou katodou, J. Heyrovský, “Chemické Listy” Vol. 16, pp 256- – 264, 1922.</ref> v časopisoch a v roku 1923<ref>Electrolysis with a Dropping Mercury Catode. Part I. Deposition of Alkali and Alkaline Earth Metals, J. Heyrovsky, “The London, Edinburgh, and Dublin Philosophical Magazine

and Journal of Science” Ser. 6, Vol. 45, pp 303- – 315, 1923.</ref> ju vysvetlil v přednáškeprednáške na zasadaní Faradayovej spoločnosti v Londýne. V roku 1925 spoločne so svojím japonským žiakom M. Shikatem<ref>Researches with the Dropping Mercury Cathode, Part I. General Introduction, Part II. The Polarograph, Part III. A Theory of Over-potential, J. Heyrovsky (and M. Shikata, Part II), “Recueil des Travaux Chimiques des Pays-Bas” Vol. 44 (Ser. 4, Vol. 6), pp 488 – 495, 496 – 498, and 499 – 502, 1925.</ref> zostrojil prístroj pre automatický záznam kriviek v závislosti intenzity prúdu a napätia, ktorý nazvali polarograf. Od tej doby sa taktiež táto nová záznamová metóda nazýva [[polarografia]] a Heyrovský ju v päťdesiatych rokoch doplnil oscilografickou polarografiou.

Stal sesa jediným českým občanom, ktorý obdržaldostal Nobelovu cenu za chémiu a jeho vedecká práca preslávila československú vedu na celom svete.

* [http://pubs.acs.org/doi/abs/10.1021/ed037p562 Jaroslav Heyrovsky: Nobel laureate]