Ludwig Beck: Rozdiel medzi revíziami

|Portrét = Bundesarchiv Bild 146-1980-033-04, Ludwig Beck.jpg

|Popis = nemecký poľný maršalmaršál

|Dátum úmrtia = {{dúv|1944|7|[[21|1880|7|29}}. júl]] [[1944]]

'''Ludwig Beck''' (* [[29. jún]] [[1880]] [[Biebrich]] (dnes [[Wiesbaden-Biebrich]]-Biebrich), [[Nemecko]] –- † [[21. júl]] [[1944]] [[Berlín]], [[Nemecko]]) bol nemecký [[generál]] a náčelník generálneho štábu nemeckýchnemeckého ozbrojenýchpozemného sílvojska pred začiatkom [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Jeden z organizátorov neúspešného [[Stauffenbergov pokus o prevrat|atentátuatentát]]u na [[Hitler|Adolfa Hitlera]] z [[20. júl]]a [[1944]].

Narodil sa v protestantskej rodine roku [[1880]] v meste [[Biebrich]] neďaleko [[Wiesbaden]]u v Hessensku-Nassausku. Jeho otec bol metalurgický [[inžinier]]. Mladý Beck bolBol vychovávaný v duchu starých [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|pruskýchPruských]] tradícií a [[konzervativizmus|konzervativizmu]]. Základnú školu a humanitné gymnázium navštevoval v mieste svojho rodiska. Roku 1898 nastúpil do 15. pruského poľného delostrelecké pluku, pôsobiaceho v [[Alsasko|Alsasku]]-[[Lotrinsko (región)|Lotrinsku]]. Rok navštevoval vojenskú školu v Nise. Už pred 1. svetovou vojnouPôvodne bol akodôstojníkom schopný dôstojník vybraný do generálneho štábu. Štábny výcvik absolvoval medzi rokmi 1908 a 1911. Po svojom povýšení roku 1912 pôsobil ako dôstojník generálneho štábu v [[Berlín]]edelostrelectva. Počas [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bojoval na [[západný front (prvá svetová vojna)|západnom fronte]]. PočasPo vojnysvojom sapovýšení 23.pôsobil májaako 1916dôstojník oženilgenerálneho s Amáliou Pagenstechovou, ktorá po narodení dcéry Gertrúdy zomrela v roku 1917štábu. Po vojne slúžil v rôznych funkciách, ako veliteľ 5. delostreleckého [[pluk]]u, neskôr [[divízia (vojenstvo)|divízie]]pluku a v štábeštábu.

Od roku 1923 dohliadal na výcvik štábnych dôstojníkov. 1. novembra 1929 dosiahol hodnosti plukovníka, no už 1. februáraRoku [[1931]] získal hodnosť generál. Velil franfurtskej 1. jazdeckej divízii. Získal všeobecné uznanie svojimi vojenskouvojenskými pedagogickoupedagogickými prácou ''Die Truppenführung'', ktorú písal medzi rokmi 1931 a 1933prácami. V roku [[1933]] sa stal náčelníkom vojenského úradu ([[Truppenamt]]) a presťahoval sa do Berlína. V júli [[1935]] sa stal náčelníkom generálneho štábu nemeckých ozbrojených sílnemeckého (despozemného Heers)vojska. Spolu s [[Werner von Fritsch|Wernerom von Fritschom]] sa počas nemeckých nátlakových akcií namierených proti [[Česko-SlovenskoČeskoslovensko|Česko-SlovenskuČeskoslovensku]] dostal do sporu s [[Hitler]]om. Napriek tomu, že väčšina nemeckých dôstojníkov vtedy nesúhlasila s Hitlerovými snahami o rozpútanie vojny, žiadny z nich okrem Becka neodmietal splniť rozkazy. Bol preto odvolaný z funkcie a nahradený [[Franz Halder|Franzom Halderom]]. Krátko pôsobil ako veliteľ [[Siegfriedova línia|Západného valu]], no bol čoskoro penzionovaný a povýšený do hodnosti generálplukovníka. Následne sa kontaktoval so skupinou Hitlerovych odporcov ako boli napr. [[Carl Goerdeler]] či [[Ulrich von Hassell]]. Počas Beck, sa potom počas [[sudetská kríza|sudetskej krízy]] sa snažil skontaktovať s predstaviteľmi západných krajín s prosbou o pomoc pri likvidácii Hitlera. Tí však v tej dobe videli v [[Nacizmus|Nacizme]] vhodný spôsob ochrany pred hrozbou [[Boľševik|boľševizmu]] zo strany [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a návrhy ignorovali.

V roku [[1943]], Beck naplánoval niekoľko neúspešných pokusov zabiť Hitlera pomocou bômb. V roku [[1944]] bol jedným z hlavných plánovačov [[StaffenbergovAtentát pokusna o prevratHitlera|júlového atentátu]] spolu s [[Carl Goerdeler|Carlom Goerdelerom]] a [[plukovník]]om [[Claus von Stauffenberg|Clausom von Staufenbergom]]. Predpokladalo sa, že by sa Beck mohol po úspešnom atentáte stať dočasnou hlavou vlády, ktorá by kontrolovala Nemecko po smrti Hitlera. SprisahanieSpiknutie však zlyhalo, ďalšieho rána bol zatknutý Beck pod dozorom generála [[Friedrich Fromm|Fromma]], nútený spáchať samovraždusebevraždu. Nepodarilo sa mu však zabiť sa, a iba sa ťažko zranil, zastrelilprivolaný poddôstojník ho preto privolanýdostal poddôstojníkza väzenskejúlohu stráže„doraziť“.

[[Kategória:Nemecké osobnostiOsobnosti druhej svetovej vojny]]