Klavírne trio č. 1 (Brahms): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnene podla angl wiki |
|||
Riadok 14:
Skladateľ dielo komponoval v roku [[1853]] za dramatických životných okolností. Počas práce na skladbe ho zastihla správa o samovražednom pokuse nemeckého skladateľa a jeho priateľa [[Robert Schumann|Roberta Schumanna]]. Brahms preto odišiel do [[Düsseldorf]]u za [[Clara Schumannová|Clarou Schumannou]] a jej deťmi, pre ktorých bol oporou v ťažkých časoch. Práve tu sa medzi nimi prehĺbilo puto, ktoré neskôr viedlo k dôvernému, i keď pravdepodobne iba platonickému vzťahu. V jej spoločnosti v roku [[1854]] trio dokončil. Dielo bolo vydané ako ôsme v poradí a ako prvé Brahmsovo komorné dielo vôbec, verejného predvedenia sa ale dočkalo až oveľa neskôr.
O 35 rokov po dokončení diela sa skladateľ dohodol so svojím vydavateľom Simrockom na revízií niektorých svojích starších diel. Obsiahle úpravy postihli najmä práve ''Klavírne trio č. 1'', ktoré skladateľ skrátil a prepracoval všetky vety s výnimkou tretej. V porovnaní s
Dielo začína rozsiahlou témou, ktorá patrí medzi najkrajšie a najinšpiratívnejšie v celej Brahmsovej tvorbe. Ako prvý na nej participuje [[klavír]], ku ktorému sa po štyroch taktoch pridáva [[violončelo]] v citlivom a expanzívnom sóle. Až po pomerne dlhom časovom odstupe sa pridávajú k obom nástrojom aj [[husle]]. V plnom obsadení lyricky nežná téma postupne, avšak veľmi cielene graduje až do dramatického vyvrcholenia, po ktorom je ešte stále rozvíjaný jej materiál. Podobným spôsobom ako hlavná téma je vystupňovaná i vedľajšia téma, ktorá pôsobí smutnejšie než téma hlavná. Po expozícií a čiastočnom prevedení oboch tém nasleduje repetícia značnej časti vety od jej úplného začiatku. Repetícia končí asi v polovici vety a je nasledovaná ďalším rozvedením tém. Nálada je tu skôr dramatická až drásavá a vykompenzuje ju až repríza hlavnej témy, ktorá má podobu akýchsi zamyslených návratov. Záver vety je však dramatický.
Riadok 22:
Tretia veta je v pomalom tempe. Otvára ju sled niekoľkých tlmených klavírnych [[akord]]ov v pianissime. Tento štýl klavírnej hry sa objavuje aj naďalej. Klavírne frázy sa striedajú s legatovými pasážami duo huslí a violončela. Výnimkou je iba stredná časť tejto vety skomponovaná v piesňovej forme, v ktorej husle spočiatku utíchnu a priestor dostáva violončelové sólo doprevádzané klavírom. Hudba v tejto vete je veľmi subtílna a intímna.
==Vybrané nahrávky==
| |||