Akcia K (kláštory): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok
d rozšírenie, wikilinky
Riadok 1:
[[File:Tabula reholnikov v Nimnici.jpg|thumb|Pamätná tabuľa rehoľníkom na nútených prácach pri stavbe Priehrady mládeže]]
 
'''Akcia K''' (''Barbarská noc'') bol krycí názov pre násilnú likvidáciu mužských [[Rehoľný rád|rehoľných rádov]] v roku [[1950]] v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] vtedajším [[komunizmus|komunistickým]] režimom. Svojou brutalitou sa do histórie zapísala pod názvom barbarská noc.
 
== Príprava akcie ==
SNad likvidáciou kláštorov uvažovali komunisti už od roku [[1948]], hneď po svojom nástupe k moci. Hľadali len zámienku, ktorou by sa likvidácia ospravedlnila. Akciu K schválilo predsedníctvo [[KSČ]] vo februári [[1950]]. Akcia mala prinútiť rehoľníkov, aby sa vzdali rehoľného života a mala oslabiť ich vplyv na ľudí. Bolo rozhodnuté, že sa zasiahne „naraz, počas jednej noci formou dobre pripraveného úderu, ktorý by postavil našu aj zahraničnú verejnosť pred hotovú vec“. Akcii predchádzal politický proces s desiatimi predstavenými reholí, ktorí boli obžalovaní z protištátnej činnosti a nenávisti k ľudovodemokratickému zriadeniu, ukrývania nepriateľských agentov a výroby letákov. Prípravné práce akcie boli koordinované s popredným činiteľom [[KSS]] [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]].
 
== Priebeh akcie ==
Riadok 15:
 
== Záver ==
V rámci akcie K a v ďalších akciách proti mužským reholiam (akcia K1 a K2) bolo celkovo na Slovensku internovaných 1180 rehoľníkov žijúcich v 76 kláštoroch z 15 reholí. Po akcii K nasledoval podobný zásah proti ženským rádom – akcia[[Akcia R]]. Zásah proti reholiam bol protiprávny. Neexistoval nijaký oficiálny doklad o ich rozpustení. Za vzorné vykonanie akcie K slovenskí eštébáci dostali zo skonfiškovaných peňazí na odmeny 800-tisíc Kčs. Jedným z mnohých osôb postihnutých akciou K bol [[Ján Chryzostom Korec|Ján Korec]], ktorý sa neskôr stal jednou z najznámejších osôb v tajnej cirkvi na Slovensku.
 
Komunistickému režimu sa síce akciou K podarilo za jedinú noc zlikvidovať všetky mužské kláštory v republike, nepodarilo sa im však zlikvidovať rády ako také. Navyše, čoraz viac sa v podmienkach komunistického útlaku začala vzmáhať tajná cirkev, na ktorú režim nemal dosah a nemohol ju ovplyvňovať tak, ako sa snažil ovplyvňovať oficiálne cirkevné štruktúry. Hlavný cieľ, ktorý režim sledoval svojou cirkevnou politikou, totálna ateizácia spoločnosti, sa ani po 40 rokoch komunistickej nadvlády na Slovensku nepodarilo dosiahnuť.
 
[[13. apríl]] je v súčasnosti v [[Slovenská republika|SR]] vyhlásený za pamätný deň – '''Deň nespravodlivo stíhaných'''.
 
== Literatúra ==