Akcia K (kláštory): Rozdiel medzi revíziami

'''Akcia K''' (''Barbarská noc'') bol krycí názov pre násilnú likvidáciu mužských [[Rehoľný rád|rehoľných rádov]] v roku [[1950]] v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] vtedajším [[komunizmus|komunistickým]] režimom. Svojou brutalitou sa do histórie zapísala pod názvom barbarská noc.

SNad likvidáciou kláštorov uvažovali komunisti už od roku [[1948]], hneď po svojom nástupe k moci. Hľadali len zámienku, ktorou by sa likvidácia ospravedlnila. Akciu K schválilo predsedníctvo [[KSČ]] vo februári [[1950]]. Akcia mala prinútiť rehoľníkov, aby sa vzdali rehoľného života a mala oslabiť ich vplyv na ľudí. Bolo rozhodnuté, že sa zasiahne „naraz, počas jednej noci formou dobre pripraveného úderu, ktorý by postavil našu aj zahraničnú verejnosť pred hotovú vec“. Akcii predchádzal politický proces s desiatimi predstavenými reholí, ktorí boli obžalovaní z protištátnej činnosti a nenávisti k ľudovodemokratickému zriadeniu, ukrývania nepriateľských agentov a výroby letákov. Prípravné práce akcie boli koordinované s popredným činiteľom [[KSS]] [[Gustáv Husák|Gustávom Husákom]].

V rámci akcie K a v ďalších akciách proti mužským reholiam (akcia K1 a K2) bolo celkovo na Slovensku internovaných 1180 rehoľníkov žijúcich v 76 kláštoroch z 15 reholí. Po akcii K nasledoval podobný zásah proti ženským rádom – akcia[[Akcia R]]. Zásah proti reholiam bol protiprávny. Neexistoval nijaký oficiálny doklad o ich rozpustení. Za vzorné vykonanie akcie K slovenskí eštébáci dostali zo skonfiškovaných peňazí na odmeny 800-tisíc Kčs. Jedným z mnohých osôb postihnutých akciou K bol [[Ján Chryzostom Korec|Ján Korec]], ktorý sa neskôr stal jednou z najznámejších osôb v tajnej cirkvi na Slovensku.